Nový vek Konohy (I.) 028-029: Temari vs kancelár, útok na pevnosť Krvavých

Temari pevne stisla svoj vejár a pozorne sledovala kancelára. Neďaleké ulice a domy horeli.
„Piesočná začína upadať do chaosu!“
„To je len tvojou vinou kancelár!“ V uliciach bol počuť krik ľudí a detí. Všade okolo boli počuť výbuchy predmetov a celých budov. Kancelár sa rozosmial. Temari využila jeho nepozornosť a sekla so svojim vejárom. Kancelár sa uhol, ale na ľavom líci mu stekala krv. Vytvorila sa mu tam tržná rana.
„Takže takto ma chceš poraziť? Tým, že budeš do mňa sekať ako blázon?“
„Spravím čokoľvek len aby som ťa zabila! Veterný štýl: Veterná ružica!“ Okolo kancelára sa začal zvíjať vietor. Postupne zrýchľoval a začal robiť sečné rany. Kancelár sa usmial a priložil si ruku v tvare o k ústam.
„Ohnivý štýl: Ohnivá guľa!“ Temari sa s hrôzou prizerala, ako jej veterná technika je pohlcovaná ohnivou guľou, ktorá sa k nej blížila a ktorá sa zväčšovala. Temari otáčala svojim vejárom. Guľa sa začala trieštiť o vejár a vytvoril okolo Temari kruh. Temari nedovidela ani na päť metrov. V malej sekunde zacítila nepríjemný pocit na hrudi, ktorý sa stupňoval. S hrôzou sa pozrela na svoj hrudník a začala kašľať.

Gaara, Kankuro, Baki a Anamo prešli cez hlavnú bránu Piesočnej.
„Bude Temari v poriadku?“
„Bude, Anamo. O Temari sa báť nemusíš. Temari neumrie ani keby bojovala proti samotnému diablovi. Len dúfam, že kancelár používa ohnivé techniky.“
„O čom to rozprávaš, Kankuro? Veď Temari používa veterné techniky. Som jej učeň tak viem, že oheň je silnejší než vzduch.“
„To máš pravdu, Anamo, ale Temari vie veľmi dobre, čo má robiť keď bojuje proti ohnivým technikám.“
„STOJTE!“ Skríkol náhle Gaara. Všetci zastavili. Pred nimi stál dav ninjov s preškrtnutou čelenkou Piesočnej. Baki sa zarazil.
„Kto sú títo ľudia?“ Spýtal sa Gaara.
„To sú povstalci. Sú to ľudia, ktorý hľadia na kancelára ako na Boha. Dávno nie sú s nami.“ Odpovedal Baki.
„Nemáme čas sa tu s nimi zaoberať. Niekto by tu mal ostať a zneškodniť ich.“
„Ja ostanem. Gaara, ty Kankuro a Anamo choďte ďalej.“ Všetci prikývli a opatrne obchádzali povstalcov. Baki si ich premeriaval. V tom z pod plášťa vytiahol vybuchujúce kunaje. Rozhádzal ich na povstalcov, ktorý sa od strachu pohnúť nevedeli. Nastal obrovský výbuch a povstalci sa rozletel na všetky strany. Na to z radu povstalcov vyšiel muž v čiernej zbroji a so železnou maskou na hlave.
„Moje meno je Samuro sa som veliteľ povstaleckých armád. Ty si určite Baki. Muž, ktorý nás špehoval a odovzdával informácie zradcovi Gaarovi.“
„Teší ma, Samuro. Ja som Baki a snažím sa oslobodiť Piesočnú z vlády tyrana.“
„Ak nevzhliadaš k nášmu novému Kazekagemu, tak ťa bez zľutovania zabijem!“
„Len to skús.“ Povedal Baki natešene a vytiahol si svoj meč. Samuro tiež a prudko sa rozbehol k Bakimu. Vo vzduchu bola cítiť presýtená chakra.

Kvap. Kvap. Temari sa pozrela na svoj hrudník pozorne. Na pravej strane mala prerazený hrudník akýmsi hrotom. Cítila, že jej zasiahol pľúca. Temari si odkašľala opäť krv.
„Aký je to pocit? Si teraz šťastná? To ti naozaj stojí za to, aby si umrela?“ Temari sa pomaly nadýchla. Hrudník ju príšerne bolel, ale ignorovala to.
„Ak si myslíš, že týmto ma zabiješ kancelár, tak si na veľkom omyle.“
„Máš prepichnutý hrudník. Ak nedostaneš lekársku pomoc, tak umrieš. Ale ak ti je málo... Ohnivý štýl: Ohnivé hroty.“ Do Temarinho tela sa zabodávali ohnivé bodce, ktoré boli veľmi ostré. Krv z jej tela striekala na všetky strany. Temari začala silno kašľať ale rozosmiala sa.
„Čo ti je smiešne?! O pár minút umrieš!“ Temari sa otočila na kancelára.
„Smejem sa nad tvojou hlúposťou, kancelár. PREKVAENIE! KATSU!“ Temari vybuchla a kancelár odletel na niekoľko metrov.
„Veterný štýl: Veterný vrták!“ Kancelár sa pozrel nahor. Telo mal stuhnuté od výbuchu. Z hora naňho padal veterný vrták, ktorý sa otáčal a zrýchľoval. Začal sa zabárať do kancelárovho tela. Kancelár od bolesti vykríkol, no napokon sa rozosmial. Vrták prešiel jeho telom, ale nijako ho nezranilo. Vrták vytvoril obrovský kráter a zmizol.
„Čo sa stalo?“ Temari prešli po chrbte zimomriavky. Prudko sa otočila, keď jej kancelár vrazil päsťou do tváre.
„Myslím, že už sme sa nahrali viac než dosť, Temari. Touto technikou to skončím! Ohnivý štýl: Pád meteoritov!“ Nebesia sa začali mračiť. Hoci bola noc, na oblohe bola jasne vidieť zaťahujúce sa ohnivé mraky. Všade bol príšerný hrot a hluk. Temari vstala a z nosa a pier jej tiekla krv.
„Nemysli si, že neviem, že si použila bábku, ktorú ti dal ešte Kankuro. Naplnila si ju svojou chakrou a to sa zmenilo na tvoje telo. V správnej chvíli si ho nechala vybuchnúť a dúfala si, že ma odrovnáš veterným vrtákom.“ Temari neveriacky pozerala na kancelára, ktorý do detailu spoznal jej útok. Obloha nad jej hlavou sa začala sfarbovať do jasne červenej farby. Nevedela, ako zastaví blížiace sa meteority a ako porazí kancelára.

Gaara, Kankuro a Anamo pokračovali v ceste, ktorá sa zdala byť nekonečná. Náhle Anamo zastavila.
„Čo sa deje, Anamo?“
„Pozri sa pozorne po okolí Gaaro. Nezdá sa ti, že sme sa nikam nepriblížili ani nevzdialili?“
„Už viem, kam tým mieriš. Myslíš, že sme...“
„Áno. Sme chytený v genjutsu.“
„Tak sa ukáž!“ Vyzval Gaara, ale nikto sa neukázal ani neozval.
„Snažia sa nás zdržať než príde kancelár.“ Povedal Gaara. Náhle sa ozval šum a neznámi chladný a hlboký hlas.
„Iba Gaara smie ďalej pokračovať!“ Gaarovi sa zatriaslo telo.
„To neurobím! Bez svojich priateľov neodídem.“ Hlas sa už neozval. Keď sa Gaara otočil, aby sa pozrel na Kankura a Anamo, až mu srdce v krku bilo. Kankuro a Anamo tam neboli.
„Dostaneš ich späť, až splníš o čo ťa požiadali. POKRAČUJ!“ Gaara bez váhania pokračoval vpred. Slzy sa mu nahrnuli do očí. Bál sa, že už nikdy svoju rodinu neuvidí. Napokon zastal a dostal nápad. Spľasol rukami a začal hromadiť svoju chakru. Okolie sa začalo dvíhať.
„Toto je len ilúzia! Vráť mi moju rodinu!“ Náhle akoby prasklo sklo. Pomaly sa otočil a videl, že Kankuro s Anamo stoja blízko neho. Keby Anamo včas nezareagovala, Gaara by zrejme upadol do večnej ilúzie.
„Gaaro, si v poriadku?“ Gaara prikývol a omdlel.

Temari držala svoj vejár najpevnejšie, ako len vládala. Malé meteority začali pomaly padať z oblohy. Napokon Temari vyskočila na vejár a začala letieť k meteoritom. Spojila si ruky a zavrela oči.
„Čo to tam robí? Radšej by som mal ísť za ňou.“ Povedal si kancelár pre seba.
„Ohnivý štýl: Vyvolanie ohnivého draka.“ Zo zeme pod kancelárom sa začal vynárať ohnivý drak s mohutnými krídlami. Kancelár naňho vyskočil a drak už letel k Temari. Tá len sústreďovala svoju chakru ani sa nepohla. Meteority padali. Kancelár bol už blízko Temari. Položil svoju ruku na draka, ktorý otvoril svoju papuľu a vystrelil ohnivú guľu. Draka obkolesili plamene, ktorý fungovali ako štít. Nastal piskľavý zvuk. Ohnivá guľa sa roztrieštila blízko Temari.
„Čo sa stalo? Ako to, že ju guľa nezasiahla?“
„Ohnivý štýl: Ohnivá guľa!“ Kancelár opäť vyslal na Temari ohnivú guľu, ale tá sa roztrieštila rovnako ako prvá. Temari sa ešte väčšmi sústredila. Meteority boli už nad jej hlavou...
„Veterný štýl: Najväčšie zvolanie vetra vetrov!“ Nastal obrovský hluk a výbuch. Celú Piesočnú pohltil silný hurikán než vietor. Kancelárov drak sa rozbil na malé kúsky a samotného kancelára odfúklo ktoviekam. Temari sa snažila nasmerovať vietor na meteority. Vietor bol taký prudký a silný, že vytrhol akýkoľvek oheň z budov, ktoré horeli. Temari udržiavala vietor mimo zemi, aby neublížila obyvateľom. Napokon Temari pozbierala všetku svoju silu i chakru a nasmerovala vietor iba na meteority. Tie začalo odfukovať späť do mračien, z ktorých vzišli. Napokon Temari udržala vietor v mračnách, ktoré začali miznúť. Po pár sekundách vietor ustal a Temari doranená od svojho vetru pomaly padala na zem. Zavrela oči a na chvíľu sa zasnila. Pár metrov nad zemou sa vytvoril vánok, ktorý ju bezpečne položil na zem a pohladil po tvári.
"Zvládla som to..."

Gaara otvoril oči. Blízko neho sedela Anamo, ktorá ho hladkala po hlave. Gaara sa na ňu usmial a pobozkal ju. Kankuro sedel kúsok od nich a nad ohňom si opekal. Gaara si sadol a pomaly sa nadýchol.
„Už si hore? To je dobre. Tu máš daj si mäso, urobí ti dobre.“ Gaara si vzal od Kankura mäso a začal ho jesť.
„Čo sa mi stalo?“
„Bol si chytený v genjutsu, ktoré ťa takmer zabilo.“
„A vám sa nič nestalo?“
„Nie. My sme akoby upadli do hlbokého spánku. Tvoja chakra prelomila ilúziu, ale za cenu takmer tvojho života.“ Gaara dojedal posledné kúsky mäsa.
„Netušíte, kto to bol?“ Anamo a Kankuro pokrútili smutne hlavou. Napokon Gaara vstal.
„Je čas vyraziť. Myslím, že som našiel vchod do pevnosti Krvavých.“ Kankuro a Anamo sa zatvárili ohromene.
„Vážne? A kde je?“ Spýtal sa Kankuro.
„Stojíš pred ním.“ Kankuro sa pozorne zadíval pred seba, ale videl len púšť. Chcel niečo Gaarovi povedať, ale ten zdvihol ruky. Piesok neďaleko nich sa nadvihol a na miesto, kde Gaara ukázal sa roztrieštil ako o kameň. Po chvíli sa objavil akýsi vchod do podzemia.
„Kankuro, Anamo. Predstavujem vám vchod do pevnosti Krvavých.“ Obaja sa zatvárili rovnako nadšene. Vchod lemovali dve fakle po bokoch. Kankuro s Anamo chceli vykročiť, keď Gaara ukázal nad nich rukami aby zastavili.
„Čo sa deje? Prečo stojíme?“
„Nezdá sa ti, že tu je akési veľké ticho? Nikde žiadna stráž.“
„Máš pravdu. Až priveľmi veľké ticho.“ Všetci traja sa porozhliadli, ale nikde nikoho nebolo. Opatrne vkročili do vchodu pevnosti, ktorý sa za nimi okamžite zavrel.

Kchhhhhhh! Baki si kľakol na kolená. Mal doranené ruky, nohy a aj tvár. Na krku mal nepeknú ranu, ktorá bola dosť hlboká.
„Si slabý ninja, Baki. To naozaj nevieš žiadne poriadne techniky?“ Baki neodpovedal. V pravej ruke držal svoj zlomený meč. Samuro k nemu pristúpil. Položil svoj meč na jeho hrdlo. Oceľ meča bola chladná, ale nie tak ako Bakiho telo.
„Nejaké posledné prianie?“ Spýtal sa Samuro Bakiho. Bakimu sa pred očami mihal celý život. V mysli si začal hovoriť...
„Gaaro. Prepáč mi. Bol som slabý a nedokázal som poraziť tvojho nepriateľa. Odpusť mi. Ale vo svete ninjov je smrť prirodzená. Keď sa zamyslím nad svojim životom, väčšinou som mal šťastie. Som mimoriadne hrdý na to, že som bol tvojím sensejom. Hoci môj čas už prišiel, som rád, že umriem ako pravý ninja. Gaaro, budem navždy s tebou. Ale skôr než umriem...“ Baki sa nadýchol a prehovoril na Samura.
„Pôjdeš do pekla so mnou!“ Baki z posledných síl vytiahol svoj kunaj a prudko ho zaboril do Samurovho krku. Samuro pustil svoj meč a začal chrčať. Z jeho hrdla striekala krv. Snažil sa ranu stlačiť svojimi prstami, ale márne. Po necelej minúte padol na zem mŕtvy. Baki sa zvalil na zem a začal pomalšie dýchať. Z očí mu tiekli slzy.
„Gaaro. Ľutujem, že už nemôžem byť s tebou dlhšie. Prosím ťa len o jedno, zastav kancelára a priveď Piesočnú s Konohou k blahu.“ To si pre seba Baki povedal a umrel...

Gaara prechádzal s Kankurom a s Anamo úzkou chodbou. Bola tu nepríjemná tma a smrad. Po niekoľkých minútach vošli do sály, ktorá mala tri chodby. Všetci si premeriavali cesty, ktorými mohli ísť. V sále svietilo slabé svetielko.
„Čo teraz?“ Opýtala sa Anamo.
„Musíme sa rozdeliť a dúfať, že sa stretneme na druhej strane.“ Kankuro prikývol.
„Kankuro, ty choď ľavou chodbou, Anamo ty choď pravou a ja pôjdem strednou.“
„Nie! Ja ťa neopustím!“ Skríkla Anamo na Gaaru.
„Anamo. Musíme. Inak nikdy nezničíme túto pevnosť. Musíme prejsť všetkými chodbami.“
„A aký má význam ísť každý sám? Čo ak to po nás chcú? Viete dobre, že pri vchode nás nikto nečakal. Čo ak to bola pasca a teraz čakajú, až nás pozabíjajú jeden po druhom?“
„To čo hovoríš môže byť pravda, ale nikdy nevyhráme, ak nebudeme riskovať. Okrem toho, Anamo ty si silná kunoichi. Kankuro a ja tiež. Nás nikto tak ľahko nezabije.“ Anamo pozorne sledovala Gaaru. Ruky si zvierala pri srdci. Nakoniec silno objala Gaaru a pobozkala ho.
„Prosím, príď čo najskôr.“ Napokon objala aj Kankura. Zovrela svoje ruky v päste. Gaara s Kankurom sa na ňu usmiali a všetci traja vošli do jednej z chodieb.

Koniec 28.-29. časti