Nový vek Konohy (I.) 020-021: Zmätok v Konohe a v Piesočnej

V Konohe

„To je na nič. Tieto zvitky rozprávajú príbehy zo starších dôb.“
„Upokoj sa Niky. Niekedy je dobré.“
„Ja chcem techniky. Nie príbehy!“ Anamo s Niky mali rozhovor o zvitkoch,
ktoré práve študovali.
„Myslím, že už dostatočne ovládam oheň. A čo ty, Anamo?“
„Ja som so svojimi novými vodnými technikami spokojná.“ Sestry sa na seba usmiali. Lampa, ktorá bola jediná v miestnosti, začala vypadávať. Každú chvíľu sa striedala tma a svetlo.
„Poďme. Tu už toho veľa neprečítame.“ Anamo súhlasila a s Niky pozbierali zvitky do malého batohu, ktorý mala Anamo na chrbte. Z lampy začal pomaly padať piesok. Bol taký drobný, že vyzeral ako prach. Vo vode zanechal malú škvrnku.
„Niky. Nemáš pocit...“ Anamo opatrne pregĺgla. Ten pocit... To mohlo byť...
Anamo sa pozorne porozhliadla po miestnosti. Z chodby vytŕčal tieň, nejakej postavy. Anamo si zakryla ústa rukami, aby neskríkla. Tá postava mohol byť jedine... Gaara?
„Ohnivý štýl: Ohnivá bomba!“ Niky použila ohnivú bombu a vrhla ju na tieň postavy. Bol počuť slabý úder, akoby oheň do niečoho narazil. Niky sa usmiala, ale v očiach mala trochu strach. Anamo len šokovane sledovala scénu.
„Ukáž sa. Gaaro.“ Postava pomaly vyšla z chodby a vošla do miestnosti. Pred nimi stál Gaara, ktorý mal kamennú tvár.
„Dúfam, že si uvedomujete, čo ste spôsobili.“ Sestry sa na seba nechápavo pozerali.
„Vysvetlíte mi, čo to tu robíte s tými zvitkami?“ Gaara sa zatváril vážne.
„Takže mi neodpoviete... V tom prípade vás musím zajať.“ Niky zvraštila čelo a silno sa smiala. Oči sa jej trochu sfarbili do červena.
„To ti neradím, Gaaro! Ohnivý štýl: Ohnivé väzenie!“ Okolo Gaary sa vytvoril ohnivý prstenec, ktorý mu znemožnil sa pohnúť.
„NIKY! Neútoč na Gaaru! čo ti už úplne preskočilo?!“ Niky sa na sestru pozrela vyčítavo. V tej sekunde Niky obkolesil piesok a schytil jej ruky aj nohy, aby nemohla vytvárať žiadne techniky. Oheň okolo Gaary zmizol.
„Prestaňte obe! Mám plán, ako vás z tohto dostať.“ Medzitým piesok schytil aj Anamo.
„Keď ste otvorili dvere násilím, spustil sa tichý poplach. Vonku čaká celá čata ninjov, ktorý chcú chytiť a uväzniť vinníka. Tak sa ťa, Niky pýtam. Vieš vytvoriť klona?“ Niky sa na Gaaru nechápavo pozrela, ale prikývla. V miestnosti sa ozýval rachot a rozbíjanie vecí. Ninjovia pred budovou netrpezlivo stáli a čakali na opovážlivca, ktorý si dovolil pozerať tajné zvitky. V prvých radách stál aj Konohamaru.

Posol z Dažďovej prechádzal cez hlavnú cestu do budovy, kde Tsunade mala svoju pracovňu.
Klop. Klop. Klop... Klop...Klop...
„ĎALEJ!!!“ Ozvala sa Tsunade nepríčetne. Dvere sa prudko otvorili a vbehol tam Kotetsu, Izumo a posol z Dažďovej.
„KOTETSU! IZUMO!“ Obaja chceli niečo povedať, ale Tsunade ich nepustila k slovu.
„ČO TO MÁ ZNAMENAŤ!!!“ Kotetsu chcel odpovedať, ale posol predstúpil pred Tsunade.
„Prepáčte ten rozruch a zmätok, Hokage. Ale mám príliš dôležité správy z Dažďovej. Vraj iba vy dokážete pomôcť.“
„Hovor.“ Vyzvala Tsunade posla upokojeným hlasom, i keď žily z jej čela nezmyzli. Bola ešte trochu opitá po sakém, ktoré vypila. Ako keby sake bolo priotrávené?
„To čo vám poviem, musí ostať len v tejto miestnosti. Všetko bude záležať od toho, ako to pochopíte.“ Posol pozeral do Tsunadiných očí.
„Po štvrtej vojne ninjov, keď boli Akatsuki porazený, stali sa isté okolnosti. Mali by ste vedieť, teda rada si želá, aby ste vedeli, že Dažďová mala mohutnú pevnosť, ktoré slúžilo ako väzenie. V tomto väzení...“
„Ste skrývali najväčších zločincov krajín. Viem.“ Tsunade skočila poslovi do reči.
„Ale neviete, že v tomto väzení bol väznení Zetsu z Akatsuki.“
Tsunade to akosi neprekvapilo, i keď posol do hlasu vkladal vážnosť. Posol pokračoval.
„Ten muž, ktorý ho oslobodil zničil celú pevnosť a zaútočil na námestie v Dažďovej.“
„Kto? Len mi nehovorte, že...“ Tsunade po chrbte prebehol chladný pot. Tušila čo odpovie posol.
„Uchiha Madara.“ Tsunade trochu poskočilo srdce.
„Ako? Ako to mohol byť on? Ihneď mi zavolajte kancelára!“ Kotetsu okamžite vbehol do druhých dverí.
„Hokage, ja neviem ako. Ja som len posol. Viac vám povie rada v Dažďovej.“
„Tsunade! Kancelár nie je u seba.“
„Ako to myslíš, že nie je u seba! Kde je ten chlap!“ Tsunade mala nervy na pokraji zrútenia. Vyšla z pracovne a išla dolu schodmi. Kotetsu, Izumo a posol ju nasledovali. Tsunade otvorila dvere v najnižších poschodiach. „Ibiky! Stav núdze! Kancelár opustil Konohu!“ Ibiky šokovane pozrel na Tsunade a okamžite sa vydal ku veľkému glóbu a tuho sa sústredil.

V Piesočnej

Klop. Klop.
„Ďalej.“ Zvolal starý muž, ktorý sedel za stoličkou. Dvere sa otvorili a dnu vošiel kancelár.
„Prepáčte, veľký člen Piesočnej rady. Ale je nutné, aby ste sa dozvedeli isté informácie.“ Starý muž naliehal, aby sa kancelár posadil. Ale sám netušil prečo. Cítil sa akosi nesvoj.
„Prosím. Hovorte.“ Vyzval muž kancelára.
„Mám tu isté papiere, ktoré bude lepšie, aby ste si prečítali.“ Kancelár podal mužovi papier, ktorý ihneď rozvinul a začal si čítať. Po chvíli pevne stisol papier a neveriacky čítal tú istú vetu.
„To... To je...“
„Presne tak. To sú plány, ako sa chce Konoha zmocniť Piesočnej.“ Muž neveriacky prezeral papier s textom.
„Ja som proti politike v Konohe, ako iste viete, keďže som tu. Dôrazne vás žiadam, aby sme sa spojili a zvrhli Tsunade z jej funkcie.“
„Ale bez súhlasu Kazekageho...“
„Kazekage tu nie je! Opustil vás a išiel do Konohy na skúšky, ktoré sa nikdy nezačali! On vás zradil tiež!“ Muž bez akéhokoľvek náznaku života pozeral na kancelára. Z očí mu tiekli krvavé slzy?
„Čo navrhujete. Kancelár.“ Kancelár sa usmial.
„Založme alianciu, ktorá zničí terajšiu politiku v Konohe. Ak ma zvolíte Hokagem a zvolíte nového kazekageho, tak máme šancu na záchranu pred nepriateľmi, ako aj pred Akatsukimi.“
„Akatsuki?“ Opýtal sa muž ešte raz.
„Ano. Akatsuki sa vrátili a už začali konať. Už majú Tsunade a Gaaru vo svojej moci.“ Muž zahodil papier. Začal ticho vzlykať.
„Ešte máme šancu! Chopte sa príležitosti a pomôžte mi!“
„Máte moju a aj radnú podporu. Pomôžeme vám.“ Tieto slova povedal radca s ťažkým drásavým tónom. Cítil koniec, ale koho alebo čoho, tak to ani on netušil.
„Výborne. Začnime ihneď!“

V Konohe

Z vchodu do miestnosti s tajnými zvitkami vychádzali štyri postavy. Vpredu muž s neznámou čelenkou. Po jeho boku kráčala Niky a po druhom Anamo s Gaarom. Konohamaru okamžite vybehol z radu.
„Niky! Ja som vedel, že ste sa oňho postarali! Veľmi chcem, aby si...“ Konohamaru zastal. Iba pár milimetrov pred jeho nosom Niky zvierala katanu. „Ak ma ešte raz budeš prenasledovať alebo rozprávať zaľúbené slová, tak ťa...“ Niky pulzovala v ruke ostrá bolesť hnevu.
„Úúú. Ty ma máš veľmi rada, keď si ochotná ma chrániť.“ Niky navrela žila na čele. Oči jej sčervenali. V ruke sa jej chvela katana, ktorá náhle vzbĺkla. Vyšľahol obrovský plameň, ktorý sa začal tvarovať na draka. Konohamarovi spálilo obočie. Niky naňho poslala draka, ale Konohamaru začal utekať. Ešte raz sa otočil za Niky a zvolal.
„Aj tak všetko robíš z lásky ku mne. Neboj, veľmi rád budem tvojím priateľom!“ Anamo sa od strachu pozrela na Niky, ktorej navreli všetky žili na tele.
„Keď toho krpca chytím, tak ho bez milosti zabijem!“ Niky sa prudko rozbehla za Konohamarom. Gaara to ignoroval a pokračoval s Anamo do svojho domu. Ninjovia sa rozišli, akoby sa nič nestalo.
„Nejdeme na prvé rande, keď už za mnou tak bežíš? Alebo mi chceš dať veľkú pusinku. Veľmi rád ju príjem. Nakoniec, teraz spolu chodíme.“
„Počuj krpec. Máš rád mäso?!“ Konohamaru prikývol.
„Dobre, lebo si ťa dnes naporciujem ako sliepku. Dúfam, že chutíš lepšie ako hovoríš a vyzeráš!“
„To si ma chceš vychutnať? Mám rád dievčatá so zmyslom pre humor. Poďme radšej na...“ Konohamru sa obzrel. Práve mu horel zadok, keď ho Niky zasiahla ohnivou guľou. Utekal ako splašený a neustále si šúchal zadok o budovy. Niky sa nesmiala, len ho pomaly dobiehala. Konohamaru prišiel k veľkému jazeru, do ktorého skočil. Niky zastala pri okraji a sústreďovala svoju chakru.
„Nechceš si zaplávať? Veľmi rád sa pozriem na tvoje...“
„Ohnivý štýl: Zovretie pekla!“ Voda začala šumieť a bublať. Na okraji jazera sa vytvoril ohnivý kruh. Konohamaru bol v pasci a nemohol vyjsť. Veselo si ležal na hladine, kým ho nezačala páliť na chrbát.
„Au! Čo to?“ Keď sa Konohamaru lepšie pozrel, zbadal, že je ako v kotly. Veselo sa pozrel na Niky a schytil si prsti na oboch rukách.
„Tieňové klony!“ Konohamaru vytvoril klony, ktoré sa postavil jeden na druhého. Keď Konohamaru sa vydriapal až na samí vrch klonov a skočil. Vo vzduchu sa naňho vyrútil ohnivý drak, ktorý ho zhodil do neďalekej lúky. Ležal tam. Niky k nemu prišla a na tvári mala šialený úsmev.
„Ahoj. Dáme si prvú...“ Niky, Konohamara chytila za vlasy a zdvihla ho do výška, aby jej videl presne do očí.
„Dúfam, že si sa rozlúčil so všetkými priateľmi, ktorých poznáš"
„Prečo?“ Konohamaru nadhodil psie oči.
„Práve ťa doslova zabijem! Rozlúč sa so životom.“ Keď Niky vytiahla katanu, niekto ju zozadu chytil za obe ruky. Pustila Konohamara, ktorý zatial utiekol. Niky sa otočila k mužovi, ktorý ju držal. Oči sa jej rozžiarili. Bol to Kakashi. Už od doby čo Nky prišla do Konohy si Kakashiho pozorne všímala a Kakashi robil to isté. Nič nehovorili, len sa na seba pozerali. Napokon sa obaja neschopný slov pobrali do reštaurácie, kde si v pokoji sadli a vychutnali si zoznamovací večer.

Naruto, Sasuke, Sai a Sakura sa prechádzali po námestí. Zastavili sa na rámen a celou cestou sa rozprávali. Po chvíli k nim pribehol Yamato
„Yamato. Už som na rade skúšok?“
„Nie, Naruto. Skúšky sa rušia, kvôli núdzovému stavu, ktorý Tsunade vyhlásila. Okamžite choďte za ňou. Ja pripravím potrebné veci.“ Hoci chcel Naruto niečo povedať, Sakura ho zdrapla a utekali za Tsunade.

Klop. Klop.
„Vstúpte!“
„Volali ste nás, Tsunade?“
„Áno. Bohužiaľ, budeme vás musieť rozdeliť.“
„ČO?“ nesúhlasne poznamenal Naruto.
„Naruto! Upokoj sa. Nastali vážne okolnosti. Akatsuki sú späť, v Dažďovej zúri vojna a v Oblačnej zaznamenali aktivitu neznámej chakry. Musíme vás rozdeliť do dvoch tímov.“
„Akatsuki?“ Zopakoval Sasuke. Tsunade prikývla.
„Sai, Sakura!“ Obaja sa postavili do pozoru.
„Vy dvaja pôjdete s Yamatom do Dažďovej a zistíte, čo sa tam deje. Rada vás tam bude očakávať. Naruto, Sasuke! Vy pôjdete s Kakashim do Oblačnej a prešetríte neznámu chakru.“
Všetci prikývli a rozišli sa pred budovu.
„Čo sa to deje? Ako myslela, že Akatsuki?“ Nepríjemne poznamenal Naruto.
„To nevieme. Práve preto ideme na misie triedy S, aby sme objasnili čo sa dá.“ Smutne povedala Sakura.
„Ak sa Akatsuki vrátili, tak to nebude nič dobré. Len tento raz pochybujem, že pôjdu po Bijuu.“ Povedal Sai a pozorne sledoval Sasukeho, ktorý nič nehovoril. Celú cestu, čo sa zhovárali bol ticho. Napokon pred desiatou večer sa rozišli do svojich domovov. Ráno ich čakal ťažký deň. Niky spala vo svojej izbe. Mala otvorené okno. Mesiac jej svietil do tváre. Kakashi sedel na strome pred jej izbou a vážne ju pozoroval, až kým nezaspala.
"Niky. Keď budeme spolu...“ Kakashi, Niky pozoroval niekoľko desiatok minút. Nakoniec sa vybral domov, aby sa vyspal do ďalšieho rána.

Neďaleko Piesočnej

„Všetci! Práve sme dokončili nové plášte pre Krvavých.“ Kancelár ukázal plášť pred svojimi ninjami. Plášť bol čierny a po stranách bola nakreslená krv, ktorá akoby stekala. V strede bolo slabo vidieť písmeno K. V mesačnom svetle sa plášte ligotali. Všetci členovia si ich navliekli.
„Náš plán vychádza veľmi dobre. Piesočná nám je naklonená a čo nevidieť zvrhnú Kazekageho. My musíme pokračovať v našich plánoch.“ Všetci prikyvovali hlavami. Mesiac bol slabo sfarbený dočervena. Hviezdy sa poskrývali pod mohutné čierne mraky. Začal fúkať nepríjemný studený vietor. Kancelár len vdychoval čerstvý vzduch a poznamenal s neskrotnou radosťou.
„Nový vek Akatsuki a Krvavých sa práve začína.“

Koniec 20.-21. časti