manga_preview
Boruto TBV 07

Trable s Láskou 02: Odpustenie

Časť Druhá: Odpustenie

„Druhou možnosťou je, že tým hadom je Biseki! Vzhľadom na to, že mám dnes narodeniny a trávim ich s tebou a nie s ním, je to tiež dobre možné.“ odpovedala so zvláštnym tónom v hlase.
„Chceš povedať, že tvoj frajer by bol schopný niečoho tak zmagoreného, to sa mi nezdá!?“ skonštatovala nedôverčivo.
„Môžem ťa uistiť, že je toho nielen schopný, ale priam sa v takýchto veciach vyžíva.“ odporovala Minata.
„Ty počuj prečo nič nerobí, veď teraz keď sme znehybnené si s nami môže robiť čo chce?“ zvolala Kushina po chvíľke mlčania.
„No hej, to je vlastne pravda asi....“ stíchlo zrazu dievča, keď sa neďaleko nej čosi vynorilo.
Červenovláske zašpliechanie vody neušlo: „Čo to bolo?“ Keď odpoveď neprišla spýtala sa znovu: „Mini čo sa deje?“ odpoveď však znovu neprišla a tak sa pokúsila otočiť hlavou, no na jej veľké prekvapenie dokázala opäť hýbať celím telom, otočila sa a keď videla na čo sa jej itoko pozerá ochromenie nastalo znovu. Pozerala sa totiž na rovnako obrovského, no zeleného hada, ktorý k nim bol obrátený chrbtom a zdalo sa akoby si prezeral pobrežie. Aj keby neboli ochromené jedom strach, ktorý cítili ich dokonale ochromil, obom totiž pri pohľade naňho prechádzal mráz po chrbte, no pri prvom nič necítili.
„Toto je skutočný Ukenus!“ zahlásila očividné tmavovláska, keď sa zrazu zelený had obrátil a zahľadel na ne. Okamih si ich prezeral, potom sa zahľadel na Kushinu a plával k nej. Asi v polovici vzdialenosti sa z jazera vynoril veľký čierny had a zaútočil naň ho.
Toto určite nepatrí do programu! pomysle si zlatovlasí shinobi, pozorujúci všetko dianie spoza kríku a rozbehol sa k dievčatám s vytasenou katanou.
„Som Bisekiho priateľ a prišiel som vám pomôcť, je vám niečo, ste zranené?!“ spýtal sa ich doraziac im poza chrbty.
„Ha tušila som to! Sme len trochu vystrašené a ochromené, ale inak nám nič nieje.“ ozvala sa tmavovláska.
„Súhlas, mohol by si nás odtiaľto rýchlo dostať, začína to tu byť ostré?!“ pridala sa červenovláska.
„Ale isteže, no môžete sa hýbať alebo vás musím odniesť?!“ uistil ich a zároveň položil ďalšiu otázku.
Odpovedala mu Mini: „Nuž budeš nás musieť odniesť, vďaka jedu môjho milého, ktorý si to inak pekne vypije, sme totálne ochromené. Predpokladám, že ten jed sa v tele spúšťa a udržuje nejakou látkou, ktorá v tele vzniká chemickou reakciou vyvolanou ľakom alebo strachom.“
„Ty už si ho stihla analyzovať, páni!“ zvolala Kushina a snažila buľvy vybulviť, aby zhliadla čo i len kúsok z muža, čo mal taký príjemný hlas. Nepodarilo sa.
„Odnesiem najprv teba Minata, musíme si niečo ujasniť.“ reagoval zlatovlasí shinobi a skôr ako jej itoko mrkla boli preč a tak sa zapozerala na dva obrovské hady, ktoré si dávali poriadne do tela.
Urputne bojovali, krútili sa, obmotávali, kúsali, no v mysliach bojovali tiež: Si silný, keď si sa toto jutsu naučil, no prečo si na mňa zaútočil? Spýtal zelený a čierny začal iskriť.
Tamhľa obďaleč dve dievčatá stoja, jednou z nich je i tá moja, druhou je jej príbuzná, preto sa ti k nim nedovolím priblížiť, nenechám im od teba ublížiť. Odpovedal čierny a zelený začal tiež iskriť.
Nechcem im ublížiť, od tej červenovlásky si chcem odpustenie vyprosiť. Kedysi dávno som uveril klamstvu a odhodlal sa na strašnú pomstu, milovanú ženu nevinnú som si zabil a tak sa k večnému trápeniu odsúdil, otec mi však nádej dal a tak som dvetisíc rokov jej inkarnáciu hľadal. Dnes šťastný jest to deň, bo tam hľa obďaleč silný cit som pocítil, pusť ma k nej bratku, nech si odpustenie vyprosím a k mojej milovanej sa pripojím. Riekol zelený a čierny doňho začal púšťať výboje.
Nie si prvý had s ktorým som sa stretol, preto si nemysli, že by som ti čo i len o milimeter uhol a nehovor mi bratku, nemám rád tvoju rodinu, považujem ju totiž za spodinu. Reagoval na to čierny a zelený mu výboje vracal.
Viem o kliatbe tvojho klanu a hoci nemôžem vrátiť túto ranu, chcel by som ťa poprosiť aby si ostatným dal šancu sa spriateliť. A mne prosím tiež šancu daj, ani chvíľu neváhaj, keď mi neveríš do očí sa mi pokojne zahladíš a vďaka svojim nevšedným očiam sám pravdu uvidíš. Povedal zelený a prestal púšťať výboje do čierneho.
Budiš, šancu ti teda dám, no pozor svojim časom ja nikdy nemrhám a tak, keď klamať mi budeš, novými šatami mojej milovanej sa staneš! Obaja hadi prestali bojovať, rozplietli sa a na chvíľu si pozerali do očí.
Minata spolu so svojou itoko a Hagikuovím juujinom ich pozorovali schovaný za kríkom, no hnedovláska bola duchom neprítomná. Sedela na zemi, objímala si kolená a v hlave jej stále znel rozhovor s Minatom: „Nemôžeš byť trochu jemnejší, nesieš ma ako kus dreva?“
„Si priateľka môjho najlepšieho juujina, teda aspoň zatiaľ a vzhľadom k tomu, že je z teba živá socha neviem ako ťa mám držať, aby to nebolo nevhodné.“
„Vraj nevie ako ma....počkať, čo si myslel tým zatiaľ si jeho priateľka?“
„Nič, ja len....do vášho vzťahu sa starať nebudem, to je vaša vec!“
„Už sa staráš, takže to okamžite vyklop, čo sa deje, čo ti Amai povedal?“
„Sťažoval sa, že posledné tri mesiace si na vaše stretká vždy niekoho dovliekla, takže s tebou nemohol byť osamote, už toho má dosť a tak ťa dnes večer pozve na večeru pre dvoch a pokiaľ mu to šaškovanie poriadne nezdôvodníš je rozhodnutí sa s tebou rozísť. Tak a je to vonku, teraz už to vieš a máš čas si dobre premyslieť, čo mu povieš. Nesnaž sa mu klamať zistí to a budeš vyzerať ešte horšie, než akú ťa teraz vidí. Nezabudni, buď mu to vysvetlíš, alebo sa s tebou rozíde.“ a utekal po Kushinu.
Červenovláska sedela vedľa svojej itoko a snažila sa nečumieť na blonďavého shinobiho klačiaceho na zemi s vytasenou katanou, no nepomohla si. Nemyslela na nič, absolútne na nič, iba naňho tíško hľadela a cítila k nemu veľkú náklonnosť. Čosi ju k nemu nesmierne priťahovalo a to čosi prevzalo kontrolu nad jej telom a približovalo sa k nemu, zbadal to kútikom oka a pozrel sa na ňu, tými svojimi nádhernými, modrastými očami a ona vedela, že je stratená. Minato na tom nebol o nič lepšie, tiež k nej cítil neopísateľnú priazeň, už od prvej chvíle, čo ju zbadal a vedel, že si musí získať jej srdce za každú cenu, no keď boli ich tváre tak blízko, že sa takmer dotýkali nosmi, zistil, že mu takmer ukradla to jeho. Ich pery sa pomaličky približovali a obaja vedeli, že týmto jediným bozkom im ten druhý ukradne srdce.
Zatvorili oči a plne sa mu oddali, keď v tom pocítili na perách chladnú čepeľ mačety a začuli o nič menej chladnejší Bisekiho hlas: „Toto si nechajte na večer, musíme poriešiť Ukenusou odchod!“ Obaja okamžite precitli a vedľa okuliarnatého shinobiho zbadali štíhleho muža s dlhými, havraními vlasmi, v zelenkavom kimone. Asi im chcel niečo povedať, no namiesto ľudskej reči iba syčal.
„Použi telepatiu kamoš, zdá sa, že si ľudskú reč zabudol a my nemáme čas ti ju znovu oprašovať!“ poradil mu Hagiku a naozaj Kushina v hlave začula jeho hlas: Ospravedlňujem sa, že som vás vyrušil v tak intímnej chvíli, ale potrebujem aby si mi odpustila, si totiž reinkarnáciou mojej milovanej a iba odpustenie, ktoré od nej získam mi dovolí odísť, či už do sveta hadou, alebo na druhý svet. Pomôžeš mi?
Síce nemám šajnu, čo mám akože urobiť, ale pomôžem ti. odpovedala rozpačito.
To som rád. Za tých tritisíc rokov som vytvoril špeciálnu jutsu, ktoré v tebe prebudí moju koishii, potom ju poprosím o odpustenie a ona by mi ho mala dať. Funguje to asi tak, že sa postavíme oproti sebe, ja spravím potrebné pečate a ty mi iba pozrieš do očí, čím sa to jutsu aktivuje. Kushina na súhlas prikývla a postavili sa oproti sebe, potom Ukenus spravil tie pečate a ona mu pozrela do očí.
Spočiatku sa nič nedialo a iba pozerala do tých jeho sýto-zelených očí, no po chvíli svet naokolo zmizol a zostali iba jeho oči, ktoré ju začali do seba vťahovať. O okamih neskôr sa v nich stratila a jej myseľ sa spolu s dušou rozplynula v tak neskutočne príjemnej temnote.
Hagiku s Minatom sa prizerali ako jej telo pohlcujú biele plamene a keď ho celé pohltili, zrazu vypľula oheň na Ukenusa, ten začal horieť a jeho telo sa rozpadávalo na čierne, hadie šupiny, ktoré po dopade na zem zmizli. Trvalo to iba pár sekúnd, no bolo to neskutočné divadlo, keď z hada nič nezostalo z Kushininho tela zmizli biele plamene a jej telo spadlo na zem. Minato k nej okamžite priskočil a volal na ňu, ona však neotvorila ani len oči. Biseki jej nadvihol viečka a sucho konštatoval: „Toto nieje dobré, prechádza na druhú stranu, pošlem ťa tam a stiahneš jej duše späť k nám, jej čas sa ešte nenaplnil!“
„Nechceš snáď povedať, že zomiera?“ spýtal sa ho chvejúcim hlasom zlatovlasý shinobi.
„Áno zomiera, ale ty ju vďaka mne oživíš, stačí keď sa mi pozrieš do očí.“ upokojil ho juujin.
„Pozrieť sa ti do očí, veď tvoj pohľad zabíja, tak ako.....“ a náhle mu to došlo.
„Nemusíš sa báť, keď ju rýchlo nájdeš obaja budete žiť a teraz sprav kuk.“ riekol a na okamih si nadvihol tmavé okuliare. Stačilo aby to Minato spravil a ocitol sa v temnote, chvíľu bol na mieste a čakal až si privykne na tmu a potom začal svoju červenovlásku hľadať. Lietal z miesta na miesto, no nachádzal iba desiatky iných duší, keď už začal strácať nádej zdalo sa mu, že sa na čiernom pozadí čosi zablyslo a tak tam okamžite vyrazil. A naozaj našiel jej dušu, v podobe bielej, duchovnej sochy, okamžite ju objal, na čo ich zrazu obklopilo svetlo a on cítil ako padajú a čosi ich od seba odťahuje. Roztvoril náruč a nechal ju padať samú, keď tu zrazu tvrdo dopadol a zistil, že je opäť vo svojom tele.
„Vitaj späť v pekle tenshi!“ zahlásil mu škeriaci sa Biseki, stojaci nad ním.
Prezeral sa, no v okamihu sa obrátil k dezorientovanej Kushine a priplazil sa k nej, tá keď ho zbadala vrhla sa mu okolo krku, no hneď aj odpadla. „Kushina.....Kushina.....čo je to s ňou?“ hovoril na ňu a potom na Hagikua.
„Pokojne, nič sa nedeje, pri tom Ukenusovom jutsu prišla o všetku chakru, takže sa musí vyspať a ty si z toho môjho tiež iste unavený, takže ju zober a choďte si ľahnúť tamto do chatky. Ja sa konečne postarám o túto kôpku nešťastia.“ odpovedal okuliarnatý shinobi a ukázal na malú chalúpku, krčiacu sa medzi stromami, ktorú si blondiak všimol až teraz a zároveň ukázal na zemi skrčenú, duchom neprítomnú Minatu.
Počúvol, vzal červenovlásku do náručia a odniesol ju do chatky. Na prízemí pri stene zbadal dve postele a tak dievča položil na jednu a sám si chcel ľahnúť na druhú, no dievča bolo na ňom tak nalepené, že si musel ľahnúť k nej, ani nevedel ako a zaspal.
Kým tí dvaja spali Biseki si svoju milú chvíľu obzeral, potom si k nej kľakol a spýtal sa: „Mini počuješ ma, to som ja Hagiku?“

Poznámky: 

A máme tu pokračovanie, príbeh sa nám trochu posunul ale zasa nie moc. Laughing out loud Eye-wink

Amai - Sladký
Koishii - Drahá
Itoko - Sesternica, Bratranec
Juujin - Priateľ
Tenshi - Anjel

4.75
Průměr: 4.8 (4 hlasů)