Hinatine Vyznanie

Toť stalo sa po vyčíňaní Peinovom
o pár dní nad ránom
Hinata s Narutom sa stretli
aby prebrali ako sa ich životy pretli.

„Sme tu kvôli vyznaniu tvojmu,
Hin nechcem ti ublížiť
a naše priateľstvo tak zahodiť,
nechcem ti falošnú lásku sľubovať
a pritom za inou utekať,
zaslúžiš si aby ťa niekto nesmierne miloval
no ja by som ti iba ubližoval.
Choď a nájdi si toho niekoho,
dobrých mužov je predsa na svete mnoho!“
Takto jej po zvítaní vravel
no do očí jej nepozrel.

„Od malička som k tebe vzhliadala,
pri pohľade na teba novú silu nachádzala,
tvoj úsmev mi v zlé dni slnko prinavracal
a predsa si sa mi každým dňom strácal.
So Sakurou si sa dostal do tímu
a tak sa stalo, čo muselo a začal si milovať inú.
Preklínala som ten deň,
keď v tom som v sebe objavila pochodeň,
čo vo mne hanblivku spálila,
ktorá mi priblížiť sa k tebe bránila.
Vyznať city som ti chcela už pred rokom
nevedela som však, čo by bolo potom
s našim súčasným životom
a tak som tíško vyčkávala
keď zrazu Pein zaútočil
a nech urobil, čo urobil
prihral mi šancu nečakanú
a tak si ma konečne videl odvážnu.
O odvahu mi však nešlo,
no keď už k tomu došlo
svoje city som ti vyznala
a v zápätí takmer zhynula.
Teraz sa ti znovu vyznávam
a hoci sa tvojej reakcie trochu obávam
toto naše malé stretnutie využijem
a poviem len: Nesmierne ťa Milujem!
Chcem ťa tiež požiadať o šancu
priblížiť sa k tvojmu srdcu
hoci viem komu by si ho dal rád
nemal by si sa vôbec báť
inej dievčine ho požičať!“
Reagovalo dievča na jeho slová
dúfajúc, že sa dá presvedčiť
a jej srdcu tak pomôže uľaviť.

Pozrel jej smutne do očí
a ona hneď tušila čo má na duši.
„Keby som ti srdce požičal
iba by som ti ubližoval
a preto to odomňa nežiadaj
radšej ho inému daj.
Viem ako chutí odmietnutie
a hoci moja milovaná oňho zatiaľ nestojí
verím tomu, že raz budeme svoji.
Preto ťa prosím skús iného milovať
a mnou sa už viac nezaoberať
iba by sme si navzájom ubližovali
a to by sme predsa obaja nechceli.
Viem, že to nieje to čo si chcela počuť,
tak mi prosím odpusť.“

V kunoichiných očiach zbadal smútok
trvalo to však len času kúsok
zrazu v nich totiž nádej zbadal
a tušil, že čo spraví by iba hádal.
„Inému mužovi srdce dať nemôžem
milovať ho totiž nedokážem
no keď moje srdce nechceš
toto telo si pokojne vziať môžeš
veď každý muž o dobre stavanej milenke sníva
málokedy tomu však tak naozaj býva
a hoci zdieľaš lôžko so skúsenou ženou
dovoľ mi ho taktiež zdieľať s tebou.
Načo odmietať, čo sa ti samé núka
veď hľa čo sa skrýva v dnuká!“
I zobrala to pekne zostra
zips na bundičke si rýchlo rozopla
a ukázala mu svoje nahé prednosti
dúfajúc, že sa jej hneď zmocní.

A naozaj, zvláštnym pohľadom si ich prezrel
potom jej do očí pozrel
a chvíľu do nich hľadel
akoby sa jej do duše pozrieť chcel.
Pomaly k nej spravil pár krokov
opatrnou to nohou váhavou
zastavil sa až tesne pred ňou.
Jeho ruky sa začali dvíhať
už, už sa jej predností mali dotýkať
keď v tom ju pevne objal
a ona vedela, že nad ňou vyhral.
„Neponižuj sa predo mnou, prosím
neznášam, keď tie city cítiť musím
najmä, keď sa jedná o dobrú kamarátku.
Môžem ti však ponúknuť dohodu,
ktorá ti zaistí nulovú ostudu
budeme aj naďalej kamarátov hrať
no keď chceš môžeme sa stretávať.“
Riekol pokojným to hlasom
a pohladil ju po vlasoch.

Jemne ho od seba odtisla
zips na bundičke si zazipsla
ruky si vložila do vreciek
tváriac sa že odchádza
nebyť v očiach radostných to iskričiek.
„Viem že je to veľká chyba
a budeme si iba väčšmi ubližovať
no nedokážem bez teba existovať
Odpusť mi prosím, že to vravím
no iba teba jediného naveky ľúbim!“

Okolo pása ju zrazu schytil
k sebe pevne pritlačil
a nosmi sa takmer dotýkajúc
do očí jej pozerajúc
vypadli z neho slová
ktoré väčšinou človek iba šepká:
„Neváhaj a do srdca mi vojdi
a keď nie rýchlo ma doňho bodni
nech necítim tú strašnú bolesť
keď ťa zbadám naše života cesty rozpliesť.
Bozk jediný mi na rozlúčku daj
a už nikdy sa na mňa nepozeraj
i ja ti jeden dám
a opäť začnem kráčať sám.“

Rozplakaná sa mu vrhla okolo krku
či len vtedy mala silu veľkú
objímala ho a nechcela pustiť
začala sa vyhrážať i žobroniť:
„Prosím nenechávaj ma samú
lebo prisahám, že sa mi zlé veci stanú
a ty za to budeš zodpovedný
lebo si mi nebol verný!“

Zrazu sa strašne rozosmial
a tým ju totálne dostal.
„Bože Hin ti si ale hlúpučká
veď je to iba sentimentálna básnička,
chcel som si z teba vystreliť,
netušil som, že tomu budeš veriť
neboj sa naša dohoda stále platí
a teraz kým sa mesiac z oblohy stratí
vynesiem ťa k jeho dcéram
nádherným žiariacim hviezdam!“

Na okamih nechápala čo tým myslí
no keď zrazu skončili v lístí
a z jeho vášnivého bozku takmer omdlievala
všemocným nebesám vrúcne ďakovala.

A tak pod hviezdnou oblohou, za svitu mesiaca
zhasla ďalšia panenská to svieca.