Rodičia

,,Tak teda... Na ženské!“
,,Na naše ženské... Veľké i malé!“
,,Prestaňte! Toto už nie je ani smiešne!“
V najzapadnutejšom podniku aký sa dal v Listovej nájsť, celkom vzadu sedeli traja muži. Traja muži už v mierne podguráženom stave a malo to byť ešte horšie. Boli to totiž traja šťastní otcovia.
,,No tak, Inochi... Dnes sa nebudeš predsa čertiť? Ženy sú fajn... Menej jedia...“ prehovoril prvý, objemný hnedovlasý, dobráckej tváre a naraz do seba šupol kalíšok najlepšieho saké, tak rýchlo, až sa zakuckal.
,,Chouza, nie tak rýchlo!“ otrávene ho napomenul muž, sediaci po jeho ľavici a z tých troch zjavne najtriezvejší. Tvár s tvrdými rysami mu špatila jazva, ťahajúca sa cez pravé líce, no pri jeho riskantnom živote shinobiho ešte nebolo isté, že je posledná. Potom aj on zlikvidoval saké z mištičky.
,,Shikaku, užívaj si život! Aspoň dnes!“ smial sa jeho zvyčajným pripomienkam posledný s trojice, vysoký muž s fialovomodrými očami a dlhým chvostom blonďavých vlasov. A aj on po vzore svojich priateľov nenechal svoje saké ochladnúť.
,,Že to vravíš práve ty! Kto sa vkuse čertí?Odvčera, čo sa ti narodila dcéra, nemôžeme pred tebou ani vysloviť slovo ženská!“ oponoval mu Shikaku.
,,A ty by si chcel v dome ďalšiu babu?“ znechutene vzdychol Inoichi.
,,Ďalšiu ako Yoshino? Ani náhodou!“
,,No tak....“ krotil ich Chouza. ,,Nie je to jedno? Hlavne, že už aj vy máte deti... Deti, ktoré budete môcť učiť a viesť, vaše dedičstvo... Deti, čo jedného dňa môžu utvoriť nový tým Ino-Shika-Cho.“
,,Veď už bolo na čase! Všetci ostatní už majú čo vychovávať!“ vyhlásil Inoichi.
,,Okrem Minata a Kushiny,“ uškrnul sa Shikaku.
,,Ale už nie nadlho,“ pousmial sa Chouza.
,,Kedyže sa to má narodiť?“
,,Počkaj, niekedy začiatkom septembra...“
,,No veď vravím, každú chvíľu!“
,,Ktovie, či sa bude viac podobať na Minata, alebo na Kushinu?“ zauvažoval Inoichi.
,,Dúfam že na Minata! Kushina v chlapčenskej verzii, už len to by nám chýbalo!“ zachechtal sa Shikaku.
,,Takže už vedia o to bude?“ čudoval sa Inoichi. ,, No teda, kto by to bol povedal, že Kushina bude chcieť... Má predsa rada prekvapenia.“
,,Ona možno nechcela, ale Minato chcel,“ pousmial sa Chouza.
,,Počkať... Žeby mu takto ustúpila?“ podozrievavo zaškúlil Shikaku.
Inoichi sa rozosmial.
,,Vieš, priateľu, nie každý žije pod papučou.“
,,Oh, napime sa!“ znechutene navrhol Shikaku a jeho priatelia sa nedali dvakrát núkať.
,,A viete na koho sme zabudli?!“ vykríkol Chouza, až tí dvaja nadskočili.
,,Predsa ani Hiashi ešte nemá dieťa!“
,,Aha, jasné, on má len meno,“ zasmial sa Inoichi.
,,Hinate, alebo tak nejak, že?“ spýtal sa Shikaku. ,,Je to až smiešne, aký si je istý že bude mať chlapca...“
,,No tak, dedič veľkého Hyuuga klanu predsa nemôže byť dievča,“ žmurkol Inoichi.
,,A že si to praje Hiashi, tak to určite bude chlapec,“ vzdychol si Chouza. ,,Tomu chlapovi vždy všetko vyjde.“
,,Nie vždy - dediča si praje už dávno a až teraz sa im pošťastilo,“ podotkol Shikaku.
,,Tiež pravda, veď Hizashi už má dávno syna a to je mladší!“
,,Pche, o tri minúty! Hádam tomu budeš pripisovať nejakú dôležitosť?“
,,Nech je ako chce, Hiashiho Neji je naozaj zlaté dieťa. Veď to uznala aj tvoja Yoshino a to je už čo povedať!“ vyhlásil Chouza.
,,Čo len zlaté! Už teraz vyzerá ako naozajstný dedič klanu. Naozaj reprezentatívne decko!“ pokýval hlavou Inoichi. ,,Iste bude aj veľmi silný, keď vyrastie.“
,,Samozrejme, kým nedostane tú hlúpu pečať... Bude z neho len ďalší slaboch, otrok hlavnej rodiny bez budúcnosti. Presne ako Hizashi. Nikdy nedosiahne to, čo Hiashiho dieťa.“
,,To je fakt,“ smutne súhlasil Inoichi. ,,Strašný klan, fakt sadisti...“
,,Dosť!“ prerušil ich Chouza. ,,Zabúdate, že dvaja z toho sadistického klanu sú naši priatelia?“
,,Napime sa,“ zmierlivo povedal Shikaku a vtisol Chouzovi do ruky kalíšok s ryžovým nápojom. Aj on sám a Inoichi vyprázdnili svoje nádobky do dna. Potom Shikaku pokračoval, akoby sa nič nebolo stalo.
,,Myslel som tým, že Hiashi si celkom pohol. Neji má predsa už rok,“ vysvetľoval.
,,A čo Mikoto a Fugaku? Tí už majú chlapcov dvoch!“ nesúhlasil Inoichi.
,,Veru... A ten starší bude mať už zo päť rokov...“
,,Ale Itachi prišiel oveľa skôr, ako plánovli,“ zasmial sa Shikaku. ,,Bol takou nepríjemnou nehodou...“
,,Na neplánované dieťa je až moc podarený. Také šikovné dieťa...“ povedal Inoichi. ,,Ten mladší Uchiha to pri ňom bude mať dosť ťažké.“
,,Ale no tak!“ namietol Chouza. ,,Itachi má povahu po mame, má to Mikotino dobré srdiečko...“
,,A hrdosť na svoj klan po otcovi!“ zasmial sa Shikaku.
,,Nie, chcel som povedať že z neho určite bude perfektný starší brat!“ durdil sa Chouza.
,,To tiež. A Sasuke redsa vyzerá byť rovnako šikovný.“
,,Nuž, je to zlaté dieťa. Keď sa narodil, aj naša drsňáčka Kushina pri ňom presedela celé dni.“
,,Ale to bolo hlavne kvôli Mikoto!“ mienil Shikaku.
,,Zvláštne, že tie dve sú také dobré priateľky,“ usmial sa Chouza. ,,Milá, rozumná, materská Mikoto a prudká, bláznivá Kushina! To bola dvojka!“
,,Ale Kushina sa zmenila, odkedy je vydatá,“ pripomenul Inoichi.
,,A hlavne, odkedy je tehotná - veď pletie ponožky!“ usmial sa Shikaku pri spomenike na červenovlasú divokú kunoichi s pletacími ihlicvami v rukách a kopou neidentifikovateľných farebných objektov z vlny okolo seba.
,,A keď môžu byť priateľmi Fugaku a Minato, môže nimi byť každý!“
,,Ale oni boli spolu v tíme... To je iné,“ protirečil Inoichi.
,,A čo? Boli perfektným tímom. Stále sa hádali,“ rozosmial sa Chouza.
,,Ale už je to veľmi dávno, čo nemali spoločnú misiu.... škoda.“
,,Nuž, bude to len na ich synoch. Nepochybujem, že budú perfektnými priateľmi... Len oni musia znova oživiť dvojicu Namikaze-Uchiha.“
Bolo to tak. Veľa vecí sa zmenilo, odkedy Minato dostal svoj vlastný tím. Tie staré sa rozpadli, aby mohla nastúpiť nová generácia.
Nik iný, okrem Minata ešte nemal svoj vlastný tím geninov, ktorým by robil učiteľa aj veliteľa. Minato bol prvý - aj posledný. Lenže Minato už bol aj Hokage.
,,Napime sa!“ vzdychol si Shikaku.
A tak pili. A pili. Potom sa Chouza zvalil dozadu.
,,Nevládzeš?“ posmieval sa mi Inoichi.
,,Vy máte manželky ešte v nemocnici, ja doma!“ bránil sa Chomaru. ,,A už aj malého syna, to len vy dvaja ste museli tak dlho otáľať. Okrem toho, niekto vás musí potom dovliecť domov!“
A tak pili vo dvojici. Pili, ticho, smutne i veselo, v radosti i obavách nad tým, čo ich čaká ďalej. Napokon už Shikaku nevydržal byť ticho.
,,Takže vlastne ostávajú už len Hiashi a Minato. Potom už budeme mať všetci čo vychovávať.“
,,No a keď bude mať dieťa Minato, už ho neuvidíme vôbec! Ako myslíš že to zvládne? Byť dobrý Hokage aj otec dá isto zabrať,“ vzdychol Inoichi skormútene.
,,A Hiashi? S tým svojím citom pre klan? Bude vychovávať dokonalého dediča a na starých kamarátov mu nezvýši čas!“ zamračil sa Shikaku.
,,Ale no tak... Fugaku a Mikoto majú dve a citu pre klan majú tiež až-až.“
,,No a? Veď ani ich sme nevideli ani nepamätám,“ trpko sa uškrnul Shikaku.
,,Nebolo to nakoniec lepšie bez detí?“ vzdychol si Inoichi.
,,Že sa nehanbíš!“ Chouza otvoril oči a znova sa vyšvihol do zvislej polohy, aby mohol Inoichiho pokarhať. ,,Deti sú predsa to najvzácnejšie, čo môžeme mať! Ako si mohol povedať že... Že... Nemôžem to ani vysloviť!!!“
,,Ale no tak... Len si spomeň... Fugaku pohŕdal Minatom a Mikoto pohŕdala Fugakom. Fugaku ju tajne miloval. Tí traja boli zo začiatku príšerný tým! A keď prišla Kushina a všetko obrátila hore nohami... My traja sme boli úžasné trio. Ani tým desať na nás nemal a to okrem Inuzukovskej slečny mali dvoch Hyugov! Hiashi a Hizashi, Hizashi ho bezpríčetne počúval a Hiashiho hnevalo, že aj Tsume mu neprejavuje rovnakú úctu...“
,,A potom, keď Mikoto konečne vzala Fugaka na vedomie a Minatovi sa od Kushiny ušla okrem faciek občas aj nejaká pusa.... Keď si Tsume našla chlapca a stala sa z nej predsa len trochu dievčenská bytosť... Dokonca aj žulová skala menom Hyuuga Hiashi sa zamiloval. V tej dobe sme sa dali s Yoshino dokopy. Ako ste sa môjmu výbaru všetci len čudovali...“ zaspomínal si aj Shikaku.
,,No a potom nás každého priradili inde, Fugaku s Mikoto mali dieťa o dobrých päť rokov skôr ako plánovali a v Minatovom týme zomrel ten chlapec,“ dodal rýchlo Chouza. ,,Občas býva lepšie, občas horšie. Ale všetko prejde. Deti vyrastú, ani si nevšimnete kedy a budú sa starať sami o seba. A my budeme mať znova čas na stretnutia s našimi priateľmi. No musíme na ten čas vyčkať. Preto – užime si túto chvíľu, lebo dlho taká nenastane!“
Na chvíľu všetci stíchli. Ponoriac sa do vlastných myšlienok, zabíjali čas čakaním na to obdobie, kedy ich deti vyrastú a oni budú môcť znova tráviť viac času so svojimi priateľmi. Rodičovstvo nebola žiadna sranda, no predsa to bola jedna z najkrajších vecí ktoré sa im mohli prihodiť. No starým priateľstvám to neubralo na dôležitosti. A aj v ich alkoholom otupených mysliach ostávala táto myšlienka celkom jasná.
,,Hej... Oslavujete?“
Ktosi odhrnul shoji a dovnútra sa dostal závan čerstvého vzduchu, na september veľmi studeného. Nad stôl troch starých kamarátov sa sklonila blonďavá strapatá hlava. Muž v bielom plášti s červenými plamienkami na obrube a jasnými modrými očami, ktoré patrili tej istej blonďavej hlave pokrčil nosom. ,,Nemusíte odpovedať, cítim,“ usilovne ďalej krčil svoj čuchový orgán.
,,Prečo si nedáš s nami, Minato?“ ponúkol mu Shikaku, ignorujúc jeho grimasy. Dobre vedel, že si ho len doberá. Veď sa poznali bezmála dvadsať rokov.
,,A kde máš Kushinu?“ zaujímal sa Inoichi.
,,Celé poobedie sedela s vašimi ženami v nemocnici... A plietla ponožky! Náš malý bude mať na každý deň v roku jedny ponožky!“ zavzdychal svoju odpoveď. ,,Bola unavená, išla domov. Mňa ešte Yoshino vyslala skontrolovať či... Ste priveľa neoslavovali.“
,,Však jej to nepovieš?“ prosil svojho priateľa Shikaku a Minato sa znova rozosmial.
,,Tak dáš si, či nie? Keď tu nemáš Kushinu...“ nedal mu pokoj Inoichi. Chouza a Shikaku sa pridali k jeho žiadosti a bombardovali Minata prosebnými pohľadmi.
,,Odkedy má Fugaku druhého syna a Kushina čaká tvojho prvého, ani vás nevidíme! A s Hyuugovcami nie je také zábava... Obzvlášť keď Hizashi už má tiež otcovské povinnosti,“ reptal Inoichi.
Minato si vzdychol.
,,Jeden pohárik...“ zvalil sa na tatami.
,,Tak sa mi to páči, Hokage!“ pľasol ho Chouza po chrbte a Minato ľutoval, že sa usadil vedľa toho najsilnešieho z nich. ,,Pripijeme si na naše deti – narodené i očakávané!“
Minatovi sa v duchu vybavil obraz jeho krásnej červenovlasej ženy s jednou rukou ľahko položenou na okrúhlom brušku. Áno, na svoje dieťa si pripiť mohol... Uchopil kalištek.
,,Tak teda... Na naše deti!“
,,Na novú generáciu!“
,,Na naše rodiny!“
,,Na teba... Naruto,“ pomyslel si Minato a na jeden glg do seba prevrátil obsah kalíška.