Nový vek Konohy (I.) 017: Kancelárov agresívny útok

V koloseu nastal rozruch. Všetci obyvatelia Konohy sa tam hrnuli. O chvíľu začínajú skúšky, zatiaľ na Chuuninov. Všetci si kupovali rozličné veci, no najmä jedlo a pitie. Anamo bežala za Gaarom. Predpokladala, že bude tiež v koloseu, ako hosť. Niky medzitým hľadala kancelára, ale zatiaľ bez úspechu. Anamo rýchlo vyšla hore schodmi. Gaara tam stál a pozrel sa na ňu. Anamo naňho kývla, aby išiel za ňou. Gaara s Anamo zašli do vedľajšej haly, ktorá bola prázdna. Gaara Anamo pobozkal a objal.
„Anamo, čo sa deje? O chvíľu začínajú skúšky.“
„Máme veľké problémy, Gaaro.“ Gaara sa na Anamo pozrel smutne. Anamo mu porozprávala, čo sa udialo, zatiaľ čo on pripravoval skúšky. Gaara pevne stisol svoje ruky.
„Ak je to všetko pravda čo tu rozprávaš, tak si dávaj obrovský pozor. Neverím, že kancelára zaujímate. Ale aj tak, choď za Niky a dávajte na seba pozor. Rád by som sa k vám pridal, ale ja musím zostať tu. Cítim, že skúšky nepotrvajú dlho.“ Anamo to chápala, ale myšlienka, že musí opustiť Gaaru sa jej hnusila. Nakoniec sa vytrhla z jeho náručia a utekala za Niky.
V spodnej sieni stál Konohamaru, plný očakávaní.
„NARUTO! Tak aj ty si tu? Ty ideš na Jounina, ak som dobre z vedenia počul.“
„Áno. Sasuke tiež a Kakashi, tak ten neviem, ako sa rozhodol.“
„V každom prípade veľa šťastia! Budeš ho potrebovať. Ja vyhrám rýchlo, vďaka tvojmu tréningu.“ Naruto sa začervenal a potľapkal Konohmara po pleci. Potom Naruto vyšiel do pozorovateľne, kde čakal na začiatok skúšok.
Anamo dobehla Niky. Bola zadýchaná, ale pripravená pokračovať.
„Niky, našla si ho?“ Niky pokrútila nešťastne s hlavou.
„Je to zvláštne. Kde sa skrýva? Mal by byť na skúškach, ako každý iný.“ Anamo s Niky sa zamýšľali nad kancelárovým pohybom. Kde by len tak kancelár mohol byť?...

Pri veľkom strome stál muž s maskou démona. Bol to ten istý muž, ako v kancelárovej pracovni. Kancelár sa pred ním náhle objavil. Bol počuť pukot a šum.
„Ste pripravený, kancelár? Náš vodca, vás už očakáva. Dúfam, že sa vám, váš plán podarí.“
„Otom nepochybuj. Môj plán je bezchybný, teda za predpokladu, že sa do toho nebude nikto z vás miešať.“
„Nemajte strach. My vás podporujeme.“ Obaja sa na seba usmiali a neznámi muž vytváral pečate.
„Skrytý vchod: Pečať zabudnutých!“ Strom sa pomaly začal kolísať zo strany na stranu. Nakoniec sa strom rozpolil a vytvoril vchod vo svojom kmeni.
„Ilúzia bariér!“ Okolo stromu sa vytvoril akýsi obal, ktorý zmenil jeho tvar, akoby sa ani nepohol. Kancelár opatrne vošiel do vchodu, ktorý sa okamžite na ním zavrel. Ocitol sa v miestnosti, ktorá bola pozlátená. Svietilo tu prenikavé slnečné svetlo. Miestnosť tvorili bočné chodby do iných miest. Bola to vstupná miestnosť. Kancelár pomaly pokračoval vpred, kde na tróne sedel starý pán s dlhou bradou. Muž si kancelára premeriaval.
„Zdravím vás, veľký...“
„Svoje rečičky si nechaj, kancelár! Volám sa Tarius a som vodca organizácie! Prečo si sa chcel so mnou stretnúť?“ Kancelár sa usmial.
„Presne, ako som čakal.“ Tarius sa na kancelára nepríjemne pozeral.
„Tak ty si vodca? Zaujímavé. Predpokladám, že si aj silný, keď si tu sedíš a nič nerobíš.“ Kancelár rozprával povýšenecky a arogantne. Tarius si odpil z pohára a hodil ho pred kancelára. Odgrgol si a utieral si zvyšok pitia z brady.
„Mňa neurážaj, kancelár! Ak si sa mi prišiel len vysmievať, tak rovno zmizni! Inak ťa dám zabiť!“ Tarius mal hlas plný hnevu.
„A kto ma zabije? Nebodaj vy. Ja som sa ale neprišiel hádať, ale dohodnúť.“
„Dohodnúť? A v čom?"
„Prepustíte mi vašu organizáciu a stanete sa mojim zástupcom, Taruis.“ Taruis sa rozosmial chrapľavým hlasom.
„Ty si sa hádam zbláznil, kancelár! Prepustiť moju organizáciu tebe? Len cez moju mŕtvolu!“
„Takže to znamená nie. Aká škoda, bol by si silným spojencom, no za týchto podmienok... Váš návrh prímam, ak to je jediná možnosť ako získať organizáciu!“ Tarius ostal v šoku. Takúto odpoveď rozhodne nečakal. Nie od politika.
„Ty sa mi vysmievaš? Veď si lne úbohý politik, ktorý nemá žiadne schopnosti!“

Kancelár sa rozosmial a rozbehol sa k Tariusovi. Tarius prudko vyskočil z trónu a vytiahol svoju palicu.
„Zemný štýl: Nebeské zemetrasenie!“ Tarius udrel svojou pozlátenou palicou do zeme, ktorá sa následne otriasala. Zem pukala a dvíhala sa do všetkých strán. Útočila na kancelára.
„Vodný štýl: Útok obrej Tsunami!“ V strede miestnosti začala prúdiť voda v mohutnom počte. Celá miestnosť sa zapĺňala rýchlo. Bočné chodby sa uzatvárali.
„Ako to, že ovládaš vodu? Ako to, že vôbec niečo ovládaš? A prečo si sem vlastne prišiel?!“
„Prišiel som vás zabiť! Ste slabý vodca a s touto organizáciou mám mnoho plánov, ktoré rozpútajú agresívnu expanziu vo svete Shinobi! Ak si myslíte, že voda je jediné čo ovládam, tak ste na osudnom omyle.“
„Ak myslíš vážne, čo mi tu rozprávaš, tak ťa bez milosti zabijem a tvoje mäso si dám opiecť! Si nebezpečný pre Konohu a svet Shinobi! Pre dobro nás všetkých, musíš umrieť.“
„To sa nikdy nestane! Vodný štýl: Zvolanie vodných drakov!“ Celá miestnosť sa opätovne otriasala. Tarius neveriacky vyvaľoval oči na deväť vodných drakov, ktorý stúpali z vody a nasledovali ho ako muchu.
„Neviem, ako je možné, že ovládaš vodu na takejto úrovni, ale... Zemný štýl: „Zemné...“ Tarius nestihol dokončiť svoju techniku, keď sa naňho vrhli traja draci. Začali ho dusiť a ťahať na samý spodok miestnosti, na vodné dno.
Kancelár sa smial a pozoroval, ako sa celá miestnosť rúca.
„Vodný štýl: Vodné tornáda!“ Celá miestnosť narastala do obrovského hluku. V miestnosti za začali vytvárať tornáda, ktoré celú miestnosť otáčali a rúcali. Tariusa vtiahli tri tornáda, ktoré sa spojili do mohutného. Tarius začal kričať, ale jeho krik zanikal. Po chvíli sa v tornáde vytvoril oblak krvi. Kancelár spľasol rukami. Všetky jeho techniky náhle skončili a pozeral sa na premočenú a zničenú miestnosť. Bočné chodby sa otvorili a z nich vychádzali muži v maskách démonov. Kancelár sa usmial a pukol od smiechu. Keď sa upokojil, tak sa pozeral na všetkých tých ninjov. Sadol si na trón a začal.
„Ako vidíte, splnil som to, čo som hovoril. Ja som silnejší než si viete predstaviť. Ninjovia! Práve som sa stal vaším novým vodcom! Od teraz sa naša organizácia volá “Krvaví“ a ja vám poviem, naše ďalšie plány.“ Všetci kancelára pozorne počúvali a klaňali sa mu ako k bohovi.

„Nemá to cenu, Anamo. Netuším, kde je.“ Anamo nešťastne vzdychla. Stáli pri veľkom strome na kopci blízko Konohy.
„Vráťme sa do kolosea. Tam budeme užitočnejšie.“ Niky nešťastne prikývla a obe sa vybrali späť do kolosea. Slnko sfarbilo oblohu do pestrých žlto-červeno-fialkastých farieb. V koloseu nastal obrovský rozruch. Tsunade vošla do stredu kolosea.
„Vítam vás všetkých, ktorý ste sa tu dnes zúčastnili. Ako všetci viete, tak dnes sa rozhodne o niektorých nových Chuuninoch, pomocou nových pravidiel. Rada by som predstavila aj vzácnych hostí z Piesočnej.“ Tsunade ukázala na Gaaru a ostatných ninjov z Piesočnej. Diváci burácali. Tsunade sa usmievala od šťastia, ale cítila, že niečo nie je v poriadku.
„Rozhodli sme sa, že naši ninjovia, budú proti sebe bojovať jeden proti jednému a to: Jeden ninja z Konohy proti jednému ninjovi z Piesočnej.“ Diváci burácali ešte viac.
„Tak to nebudeme zdržiavať! Práve otváram skúšky hodností na úrovni Chuunin! Prvý zápas bude: Konohamaru proti Elischi. Pozn. Elischi je mladá dáma, ktorá je veľmi ambiciózna. Bude bojovať proti hocikomu, len aby dokázala svoju silu. Konohamaru vošiel do kolosea. Elischi tiež. Obaja sa usmiali.
„Nebudem ťa šetriť len preto, že si dáma.“
„To by som ti ani nedovolila!“ Obaja sa na seba pozerali priateľsky a s rivalitou.
„Pripravte sa! ZAČNITE!!!“ Dav burácal a Konohamaru s Elischi zaujali bojové postavenia. Vo vzduchu bol cítiť závan silných súperov, z ktorých môže vyhrať len jeden.

Koniec 17. časti