Kakashi a Jeho Láska Toruna 03: Veľká Šťastná Bublina

„Ach kawaii, aká som len rada, že si opäť doma,“ zašvitorila tmavovlasá žena, túliaca sa na Kakashiho hrudi.
„Ja som tiež rád, koishii, táto vojna už nemá dlho trvať, tak sa priprav na môj návrat!“ riekol a žena sa posadila ako strunka: „To myslíš vážne?“
„Áno, myslím!“ odpovedal a brnkol jej prstom po nose.
Usmiala sa od ucha k uchu: „Táto správa si zaslúži odmenu.“ a začala ho vášnivo bozkávať.
Nebránil sa a bozky jej oplácal rovnako vášnivo. V tom si naňho sadla... Obaja boli nahý, prikrytý iba tenkou prikrývkou a tak sa stalo presne to, čo chcela. O chvíľu sa z jej hrdla vydral výkrik. Vidiac, že dosiahla vrchol, pustil opraty vlastnej rozkoše a sám ho v okamihu dosiahol. Zadýchaná, ale šťastná, sa mu prisala na pery a potom si jeho hlavu pritisla na hruď a obaja nechali v sebe doznievať rozkoš.
V tom sa otvorili dvere a dnu vpadla ich malá šesťročná dcérka: „Haha...chichi...haha...chichi,“ zrazu zostala stáť a skúmavo si ich prehliadala. Potom zvedavo zašvitorila: „Prečo ste nahý?“
„Haha a chichi sa hrali jednu dospelácku hru a pri nej musia byť nahý!“ odpovedal rozpačito Kakashi.
Dievčatko sa usmialo a s iskričkami v očiach sa spýtalo: „A mohla by som sa tiež pridať?“
Hahaoya jej chcela odpovedať, no v tom sa za ňou ozval ich šestnásťročný syn: „Nie, nemohla, toto hrajú iba dospelý a... a do r***, oblečte sa!“ zakryl si oči rukou, tak aby videl na zem a nie na nich.
„A čo sa týka teba, Kaiko, čo som ti vravel o vchádzaní do ich spálne?!“ hovoril na ňu prísne a ťahal ju za dvere.
„Že mám počúvať, či odtiaľ nebudú vychádzať stony a keď nie tak...tak...tak..."
"Máš zaklopať!“ dokončil za ňu chlapec.
„Ja...ja...som zabudla,“ začalo vzlykať dievčatko.
„To nič, poď, počkáme za dverami, než sa oblečú.“ Tíšil ju a vyviedol jemne za dvere.
„Máme skvelé deti!“ vypadlo s tmavovlasej ženy.
„To budú tie moje gény!“ skonštatoval Kakashi.
„Tvoje gény a čo tie moje?“ rozčertila sa a začala ho udierať vankúšom. On jej ho vytrhol a strhol ju pod seba, vzpierala sa aj naďalej, no po jeho bozkoch kapitulovala.
„Hej vy, prestaňte sa tam oslintávať a láskavo sa oblečte!“ začuli spoza dverí synátora.
„Máme otravné deti.“ Vzdychol si šedovlasý muž.
„To budú tie tvoje gény.“ Skonštatovala koishii a odtisla ho. Potom sa postavila a mierila do kúpeľne.
„Dobrý nápad!“ zdvihol sa a chcel ísť za ňou.
„Nie, nie, nie, ja sama.“ Uzemnila ho úsmevom a rýchlo za sebou zavrela dvere.
Za okamih začul striekanie sprchy a tak sa podišiel k veľkému zrkadlu a hľadel na ten šedivý výbuch na svojej hlave. Keď v tom začul ako naňho koishii kričí: „Neviem, čo sa ti nepáči, veď takto si to chcel!“
Na jeho veľké počudovanie jej odpovedal druhý Kakashi, ktorý sa objavil za ním: „Ja, že som to chcel, to ty si to tak chcela! Ty si vravela, že nechceš vážny vzťah, že potrebuješ iba niekoho...ako si to len...á už viem, potrebuješ niekoho na plnenie tvojich fyzických potrieb. To je síce pekné, ale ja chcem viac než len sex a už som aj našiel niekoho, kto chce to isté.“
Rozhliadol sa a zistil, že je v ich obývačke. Ako sa tam dostal a čo má toto všetko znamenať, netušil.
„Máš niekoho iného, počuješ, tak máš?“ chytila ho kamisan a začala ním triasť.
„Čo je ťa do toho, tebe predsa vždy išlo iba o sex. Už v tomto nebudem ďalej pokračovať, je koniec, počuješ, koniec!“ vyhlásil šedovlasý shinobi a chcel odísť, no ona ho nechcela pustiť: „Nikdy ti nedovolím odísť, nikdy!“
„Okamžite ma pusti, odchádzam!“ povedal podráždene a snažil sa ju od seba odtiahnuť. Nedalo sa, a tak ju drsne odstrčil, neodhadol však silu a kamisan odletela, spadla na malý stolík a ten sa pod jej váhou rozpadol. Bolo mu to ľúto, no musela ho nechať odísť a toto bol tiež jeden zo spôsobov. Pozrela naňho nenávistne, a tak sa otočil a odišiel.

„Dobre kawaii, môžeš ísť!“ Začul za sebou nič nechápajúci Kakashi a keď sa obzrel, ocitol sa opäť v spálni a pred ním stála už oblečená koishii.
„Kawaii, čo sa deje, si nejaký bledý?“ spýtala sa ho znepokojene žena.
„Ale nič, nejak pri prišlo zle.“ Zaklamal.
Akonáhle však spravil krok, nohy sa mu podlomily a keby ho kamisan nestihla chytiť, roztiahol by sa na zemi ako žaba.
„Kakashi čo je ti? Kakashi...Kakashi?“ hovorila naňho vystrašene, no on ju ledva vnímal a iba horko ťažko neodpadol.
Vtom začul nejaký ženský hlas: „Tvoju myseľ uväznila v ilúzii, osloboď svoju myseľ a uvidíš skutočnú podobu sveta, ktorý kvôli tebe stvorila!“
„Kawaii, kawaii, neopúšťaj ma, zostaň so mnou a našimi deťmi, počuješ...danna...danna...“ prosíkala tmavovlasá žena.
„To, čo si videl pred chvíľou, boli tvoje spomienky, ktoré ti vzala a zmenila ich na tento dom. Nechce, aby si si spomenul, nechce, aby si tvoje srdce spomenulo, nechce, aby si sa vrátil k tej, ktorú skutočne miluješ. Osloboď sa...osloboď sa...osloboď sa...!“ počul, ako sa hlas neznámej vzďaľuje a on naberá vedomie.
„Ó, chvála Bohu, prebral si sa. Kakashi, čo sa ti stalo? Strašne som sa zľakla?!“ povedala ustarostene kamisan a pohladila ho po líci. Všimol si, že leží na zemi a hlavu má v jej lone.
„Ja...ja...neviem! Zrazu na mňa prišla slabosť a takmer som omdlel. Potom mi začalo hučať v hlave, no nakoniec to prešlo. Zdá sa, že som niečo chytil.“ Zaklamal šedovlasý shinobi a zatváril sa choro.
„Ach, ty moje chúďatko, asi by si si mal ľahnúť do postele, ja sa už o teba postarám.“ Chlácholila ho koishii.
„To by bolo asi najlepšie,“ riekol Kakashi.
Pomohla mu vstať a ľahnúť si späť do postele. Chcela odísť, keď za sebou začula jeho: „Nemohla by si si ku mne ľahnúť, čítal som, že ľudské teplo, milovanej osoby pomáha liečiť?!“ tváriac sa pri tom ako to najväčšie neviniatko.
„Tak ľudské teplo čo? Je mi ľúto, no musím deťom spraviť raňajky a odviesť ich do školy. Potom ešte musím skočiť do obchodu, nakúpiť a navariť obed. No keď vydržíš, po obede by som si mohla k tebe na chvíľu ľahnúť,“ povedala, vidiac jeho sklesnutý výraz.
„OK, to by som snáď mohol vydržať.“ Zahlásil danna a snažil sa usmiať, no nešlo to.
Podišla k nemu a sladko ho pobozkala, no keď cítila, ako sa mu ruky túlajú po jej tele, jemne sa odstrčila a odišla. Zostal sám, a tak ležiac na posteli, prehrával si všetko v hlave ešte raz. Nakoniec dospel k záveru.
To nieje možné, proste to nejde! Pomyslel si a ani sám nevedel ako zaspal.

Tma, ktorá mu zahalila myseľ, sa zdvihla a on sa ocitol na nejakej chodbe. V tom cez neho čosi prešlo a on si uvedomil, že je neviditeľný a ten, kto cez neho prešiel, je Naruto. Chcel čosi povedať, no nevydal ani hláska, a tak chlapca mlčky nasledoval.
Naruto opatrne našľapoval, až prišiel na koniec chodby a pritisol sa k stene. Opatrne vykukol a jediným pohľadom zistil, čo to je za miesto - mučiareň.
Keď vykukol druhý raz, zbadal nahú ženu, pribodnutú na stenu dýkami. Jej telo vyzeralo strašne, mala mnoho rezných rán, spálenín a celé telo mala posiate veľkými ranami po bičovaní. Trčali z nej aj klince, z ktorých sa dymilo, takže keď ich do nej vrážali, museli byť rozpálené. Žena bola v bezvedomí, všimol si, že sa jej občas nadvihne hruď.
Pri treťom vykuknutí zbadal na druhej stene ženu v podobnom stave, no tá ešte reagovala na ďalšiu ženu, ktorá ju surovo bičovala. Žena s bičom mala havranie vlasy a odetá bola do malej minisukne a čohosi, čo vzdialene pripomínalo podprsenku. Obe časti odevu mali čiernu farbu so zvláštnym vzorom, vyšívaným striebornom niťou. Na nohách nosila dlhé, červené čižmy, s chráničmi kolien. Na rukách mala taktiež chrániče čiernej farby, s krvavo červeným kameňom. Ten má tiež osadený v čelenke, vyhotovenej podobne ako chrániče na rukách. Po bokoch sa jej hojdali dve veľké dýky a vzadu na opasku mala malú kapsičku. Naruta však najviac udivily blanovité krídla farby kameňa.
Démonka, pomyslel si Naruto, a v okamihu mal vymyslený jednoduchý plán. Vzhľadom k tomu, že bola k nemu otočená chrbtom, stačilo sa dostať dostatočne blízko a doraziť ju. A tak sa aj stalo, pomaličky, potichučky sa dostal na dva metre od nej, keď zapraskala zem a ona sa okamžite obrátila: „Čo tu...?“
Vytiahla dýky a chcela zaútočiť, no zlatovlasý chlapec jej strelil kunai na reťazi do srdca, pritiahol si ju a vrazil jej ďalší do hrdla, aby nemohla vykríknuť. Nestihla, akonáhle jej do krku bodol kunai, rozpadla sa na čierny dym, ktorý sa rozplynul vo vzduchu.
Podišiel k pribodnutej žene a chcel ju zložiť, keď začul jej šepot: „Prosím, zabi nás!“
„To nemôžem, to predsa...
...ide! Iste si si všimol, že si zabil démonku, no aj my dve sme démonky. Stačí, keď nás zabiješ a my sa znovuzrodíme. Vieš, démonov aj démonky nemožno zabiť úplne, vždy sa znovuzrodíme v lone temnoty. Prosím, neváhaj a urob to, osloboď nás z týchto zmučených schránok.“ Skočila mu do reči démonka a ako dohovorila, hlava jej klesla a upadla do bezvedomia.
Chlapec chvíľu váhal, no nakoniec vyhovel jej prosbe. Bodol ju kunaiom do srdca a druhú démonku tiež. Obe sa zmenili na čierny dym, ktorý sa vytratil vo vzduchu, ako u tej prvej.
Rozhliadol sa po prázdnej mučiarni a zbadal zvláštny výklenok. Prišiel k nemu a zistil, že je to záves, tak ho odhrnul a objavili sa pred ním malé dvere. Stlačil kľuku, no bolo zamknuté.
„Došľaka!“ Zahrešil a udrel do dverí päsťou.
Na jeho prekvapenie sa otvorili. Vošiel dnu a zbadal kamenné, točité schody, osvetlené fakľami, vedúce kamsi dolu. Neváhal a opatrne po nich začal zostupovať.
Schody sa neustále točili a točili, až mu to bolo podozrivé, a tak vyryl do steny značku. Znovu chvíľu zostupoval a ako predpokladal, narazil na svoju značku.
Dobre, musí tu byť niečo, čo som prehliadol; musím to nájsť, inak sa z týchto prekliatych schodov nikdy nedostanem. Pomyslel si a s každým schodom prehľadával steny. Asi tak po stom schode sa jeho námaha vyplatila a všimol si, že fakľa na stene je trochu nakrivo a bola tam i malá ryha. Skúsil ju posunúť tým smerom a naozaj, vedľa neho sa odsunula stena a on vošiel do tmavej miestnosti. Vchod sa za ním zavrel, no to mu nevadilo, pretože ši všimol ďalšie dvere, napravo od seba.
Ako sa rozhliadal po tmavej miestnosti, zrazu sa mu ktosi zavesil okolo krku a začal ho vášnivo bozkávať. Zbadal, že je to nejaká pekná blonďavá žena. Chcel ju od seba odstrčiť, no jej vášnivé bozky mu zatemňovali myseľ a nútili ho k tomu, aby sa jej zmocnil. Ruky mu samé hladili jej nádherne tvarované nahé telo, až nahmatali jej stehná, zdvihli ju a jeho nohy samé kráčali k veľkej posteli.
Hodil ju na posteľ a v okamihu bol nahý a skláňal sa k nej. Vedel, čo bude nasledovať, a tak sa prestal brániť a vrhol sa po nej. Nevedel, koľko to trvalo, no vydržal dlho, veľmi dlho, no nakoniec unavený zaspal, s ňou v náručí.

Ako zaspával, viečka mu padali čoraz nižšie a nižšie, až sa úplne zavreli. Na chvíľu ho obklopila tma, stačilo však, aby sa trochu posnažil a viečka sa mu opäť otvorili. Ležal v posteli a oči mu čiastočne zakrýval studený obklad. Chcel sa posadiť, no koishii ho zatlačila späť: „Lež, odpadol si. Keď som prišla domov a našla ťa rozhorúčeného na zemi, trochu si ma vystrašil. Uložila som ťa späť do postele a začala ti dávať studené obklady, zdá sa, že ti pomohli.“
„Hej, pomohli. Kamisan, prosím ťa, prinesieš mi trocha vody, som akýsi smädný.“ spýtal sa Kakashi.
„Iste, kawaii, hneď som späť.“ Odpovedala a odbehla vedľa.
Za okamih sa vrátila s pohárom, sadla si na posteľ a zložila mu obklad, aby mu pri pití nezavadzal. Akonáhle mu ho zložila, bleskovo skočil dol s postele a začal na ňu kričať: „Čo si zač a čo si urobila s koishii?“
„Danna, čo je ti, veď ja som tvoja koishii?!“ spýtala sa rozrušene tmavovláska.
„To teda nie si! Moja kamisan nevyzerá ako zombie, veď sa na seba pozri, máš špinavé, roztrhané šaty a z tela ti odpadávajú kusy mäsa.“ Odpovedal strapatý muž, zobral malú stoličku s jej toaletného stolíka a držal ju pred sebou.
„O čom to hovoríš, kawaii, veď vyzerám normálne. Bože...ty máš halucinácie!“ riekla žena roztraseným hlasom a zakryla si ústa. „Pôjdeme za doshibou Tsunade alebo za mojím otcom, oni ti iste pomôžu, len odlož tú stoličku,“ prosila ho kamisan.
„Ja som zdravý, to na tebe je niečo divné, rovnako ako na tomto mieste!“ zvolal Kakashi a ohnal sa stoličkou, chcela sa k nemu totiž priblížiť.
V tom sa otvorili dvere do spálni a vošli dnu ich deti. Synátor na nich spýtavo pozrel: „Čo sa to tu deje, počuli sme vás až v našich izbách?! Hahao, čo sa stalo s chichim?“ A chytil svoju malú sestričku, ktorá sa k nim chcela rozbehnúť.
„Nepribližujte sa ku mne, vy monštrá! Pekne pomaly choďte k tej svojej zombie hahaoya a nerobte žiadne prudké pohyby!“ zakričal na nich a zamával stoličkou.
Dievčatku vyhŕkli slzy: „Chichi, prečo na nás kričíš, čo je ti?“
„Vy nie ste moje deti, ste zombie, tak sa láskavo postavte vedľa vašej hahao a ja pekne, krásne odídem!“ odpovedal chichi.
„Deti, poďte ku mne, danna je chorý, má halucinácie, nechajte ho ísť, nechcem aby nám, alebo sebe ublížil!“ oslovila deti kamisan.
Utekali k nej a o chvílu už dcéru zovrela v náručí.
„Výborne, len tam pekne zostaňte!“ skonštatoval Kakashi a ako pristupoval k dverám, pocítil obrovský nával horúčavy, spadol na zem a začala ho opäť obklopovať temnota.
Žena s deťmi k nemu okamžite pribehla.
„Kawaii, prosím ťa vydrž; Gurei, bež zavolať sanretsu!“ prikázala synátorovi a medzitým dávala dannaovi studené obklady.
Dievčatko sa celé rozrušené rozplakalo, a tak ho kamisan tíšila. Keď zbadala, ako Kakashi odpadáva, začala naňho volať: „Kawaii, kawaii...prosím ťa, neomdlieval...už len chvíľku a budú tu...kawaii, kawaii...“

Odpadol a pohltila ho temnota a ocitol sa tam, kde minule. V tmavej spálni, v ktorej spal Naruto s neznámou kráskou. Spravil dva kroky k ich posteli, keď zrazu zapraskala podlaha a Naruto sa zobudil. Síce sa mu na okamih zdalo, že je v izbe aj niekto iný, no keď si pretrel oči, nikto tam nebol. Pomaly zo seba odsunul krásku, opatrne vstal z postele, zobral si zo zeme dva kunaie a čo najtichšie kráčal k dverám, ktoré susedili s tými, ktorými vošiel. Nečujne stlačil kľuku a keď otváral dvere, niekto ho udrel po hlave. Spadol na zem a videl rozmazane, no vzhľadom k tomu, že ho Sakura v mladosti tak často bila po hlave, neodpadol, iba sa tak tváril. A keď sa neznáma osoba zohla, aby ho skontrolovala, jednu jej vrazil, takže premetom skončila na zemi. Pozrel sa tým smerom a zistil, že je to tá kráska.
„Ty s***syn, ako si sa ma opovážil udrieť?“ skríkla naštvane blondína.
„Ty s***, to ty si na ma udrela ako prvá!“ oponoval jej Naruto a snažil sa postaviť.
„Ako si ma to nazval ty, p*** p***?“ okríkla ho znovu a zdvihla sa zo zeme.
„Tak, ako si zaslúžiš, no neprišiel som sem aby sme viedli súťaž o to, kto z nás dvoch vie viac nadávať. Povedz mi, kde je a viac ti neublížim, iba ťa spútam!“ navrhol jej chlapec.
Démonka sa však naňho iba usmiala a povedala: „Milujem bondage,“ podišla k stĺpom postele, zaujala pózu, v ktorej ju mal zviazať a spustila roztúžene: „Buď drsný, buď krutý!“
„Vidím, že sa bavíš; fajn, ako chceš. Z mučiarne som si zobral toto,“ prišiel k svojim nohaviciam a vytiahol z nich hrubý špagát.
„Posledná šanca, kde je?“ a priväzoval jej ruky i nohy o stĺpy postele.
„Keď ja neviem, o kom to hovoríš.“ Odpovedala neviným tónom.
„Ako chceš!“ skonštatoval a niekoľkokrát ju udrel do brucha. Neodpovedala.
„V*** si oko, ty s***syn!“ reagovala kráska.
Chvíľu premýšľal a čosi ho napadlo: „Ospravedlňujem sa, násilie na ženách sa mi hnusí, no niekedy sa nechám uniesť. Mám pre teba ponuku, ty mi povieš kde je žena, ktorú hľadám a ja ti dám toľko rozkoše, že ma budeš prosiť, aby som prestal, no neprestanem. Čo ty na to?“
„Kecáš, ako mnohý pred tebou!“ odpinkla ho démonka.
„Zavri oči, pobozkaj ma a uvidíš.“ Nabádal ju Naruto a vášnivo ju pobozkal. Najprv sa nič nedialo, no po chvíli chcela niečo povedať, a tak ju prestal bozkávať.
„Dobre, je za tými dverami, do ktorých si chcel vstúpiť. Na nič ti to však nebude, už mi takmer podľahla,“ zaškerila sa, na čo sa mladík obliekol a zamieril k dverám.
„Hej a čo naša dohoda?“ skríkla za ním blondína.
„Si démonka, takže by som sa na ňu mohol pokojne vykašľať, no moje slovo platí!“ odpovedal jej obrátený chrbtom a čosi spravil s rukami. V tom sa celá miestnosť zaplnila jeho nahými klonmi. Obrátil sa k nim a povedal: „Páni, postarajte sa o ňu.“
Vyjavene sa pozrela okolo seba a dostala strach: „Počkaj, čo keby si ich zrušil a nechal mi tu iba dvoch, troch, toto je priveľa!“
Oblečený Naruto otvoril dvere a zabuchol za sebou. Pristúpil k nej nahý Naruto a zahlásil: „Povedal som ti predsa, že ti dám toľko rozkoše, že ma budeš prosiť aby som prestal, no neprestanem. Ja svoje slovo vždy dodržím!“
„Počkaj, prosím počkaj...ja...ja...jaaaaaaaaaaach.“ chcela odporovať, no klony sa na ňu už vrhli.
Kakashi všetko pozoroval a všimol si tiež, že z dverí vyšiel skutočný Naruto, prešiel k posledným tretím dverám a vyšiel nimi, spolu s Kakashim v závese.
Pozrel sa doľava, potom doprava a nahlas premýšľal: „Je načase nájsť Kakashi-senseia!“
Vytiahol čosi, čo vyzeralo ako kompas a vydal sa doprava. Čím väčšmi kráčal, tým väčšmi sa tunel vzďaľoval, až ho pohltila tma a on sa opäť zobudil v posteli s tmavovláskou na hrudi.

„Ach, kawaii, aká som len rada, že si opäť doma,“ zašvitorila.
„Ja som tiež rád, koishii, táto vojna už nemá dlho trvať, tak sa priprav na môj návrat!“ riekol a žena sa posadila ako strunka: „To myslíš vážne?“
„Áno, myslím!“ odpovedal a brnkol jej prstom po nose.
Usmiala sa od ucha k uchu: „Táto správa si zaslúži odmenu.“ a začala ho vášnivo bozkávať.
Nebránil sa a bozky jej oplácal rovnako vášnivo, no v hlave mu znela jediná veta: Pohni si, mladý, je čas odísť!