manga_preview
Boruto TBV 07

Opustila nás? Nie, len my sme zabudli na ňu...

"Mami, mami! Pozri sem, vädne!" zakričí ustráchané dievča, odtrhne kvietok a beží s ním za matkou. Otec a brat zase vystrájajú a ony dve boli znova samy. Hinata sa otočila za krikom svojej dcérky, roztiahla náruč a nechala, nech do nej malá narazí. Pohladila ju po hlávke a zvedavo sa pozrela na to, čo zvierala v malej rúčke. Dievčatko otvorilo päsť a s úzkosťou v očiach podávalo pokrkvaný kvietok matke.
"Čo s ním mám urobiť, slniečko?" usmeje sa jej strachu, ale vie, že už je zbytočné kvetinke pomáhať.
"Zachráň ju!" zanarieka malá a do očí sa jej nahrnú slzy. Hinata si vzdychne a znova jemne prechádza dcére vo vlasoch. Vezme kvietok, odhrnie dcérke z ucha prameň čiernych vláskov a zastrčí jej tam vädnúcu kvetinku.
"Tam mu bude najlepšie," odvetí s nežným úsmevom malej. Pobozká ju na čelo. Jej to však nestačí. V očiach stále vidieť smútok, ale aj otázku. Hinata to vycíti. Zoberie ju za ruku, posadí sa na zem uprostred lúky plnej takých istých kvietkov a položí si dcérku na nohy v tureckom sede. Je ťažké uádnuť, čo sa v takej hlavičke deje.
"Pýtaj sa, preto tu predsa som," povzbudí ju. Malá sa uhniezdi v maminom objatí.
"Prečo zvädol?" vykrúti hlavu dohora, aby videla svojej matke na tvár. Tá sa na ňu chápavo usmeje. Čoskoro jej bude musieť odpovedať aj na otázku smrti. Dosť dlho sa na to pripravovala a tak mala pre ňu pripravenú svojskú odpoveď.
"Vieš," pozrela sa do slnka a nechala si vetrom rozviať vlasy," tak to má byť. To je kolobeh života... Ale to, že zvädol jeden kvietok, ešte neznamená, že sa nemôžeš tešiť z množstva tých ďalších naokolo," usmiala sa. Malá užasnuto hľadela na chápavý úsmev svojej matky, pri ktorom cítila, že je v bezpečí a že všetko na svete sa dá vysvetliť jednoduchou vetou.
"Vždy ostane v tvojom srdiečku, pretože bol pre teba dôležitý," pohladila Hinata dcéru po vlasoch znova.

Vybrala jej kvietok farby krvi zpoza ucha a privoňala k nemu. Bolo z neho cítiť lúku, miesto, kde vyrastal a kde zvedol... Ešte stále bol medzi nimi a určite bude aj v ich spomienkach na tento rozhovor. Dievčatko ju potiahlo za ruku a tiež si privoňalo. Skrčilo nos a sklamane pustilo maminu ruku. Tá jej kvietok podala do roztvorenej dlane a jemne okolo neho zavrela malé pršteky.

"Čo s ostatnými kvietkami?" opýtala sa malá potichu, nenechala však Hinatu ani odpovedať a už mala ďalšie a ďalšie otázky.

" Aj ony zvednú? Budú za ním smútiť ako ty za dedkom? Bude táto lúka bez neho škaredá?" vychrlila na matku množstvo otázok a tá sa len pousmiala detskej zvedavosti. Muselo to prísť, vravela si v duchu.
"Poviem ti jeden príbeh, po ktorom to tvoja hlavička pochopí.. Ale neprerušuj ma, zlatíčko" zahriakla ju, keď otvárala ústa, aby sa znova na niečo opýtala. Hinata sa spokojne usmiala a začala rozprávať príbeh.

Kdesi pri dedine skrytej v Kameni sa odohráva bitka medzi ninjami a jedným z Bijuu. Prišlo to nečakane, nikto netušil o tom, že démon bude chcieť zaútočiť. Nevedelo sa ani, že je niekde nablízku, čo však považovalo vedenie za zlyhanie informátorov, alebo ich podplatenie inými krajinami. A zatiaľ čo vedenie sedí v hlavnej budove a rozmýšľa, vonku padajú skutoční hrdinovia.

"Je to zlé, toto nemôžeme vyhrať!" zakričí jeden z mnohých pesimistov v bitke. Je ich viac a už len šialenci dokážu tvrdiť opak. Všetko je naruby, deti a ženy nestíhajú utekať pred démonom, ktorý sa zčista jasna rozhodol ukázať svetu na oči. Obrovské zviera vyvolávajúce tornádo stačí každému, kto ho uvidí, aby vedel, čo má urobiť. Útek je jediným rozumným riešením.

Viacerí už z boja odišli, uvedomili si, že je koniec. Koniec ich dediny.
Koniec ich nádejí a koniec ich snov. Kto mohol, utiekol. Tí, čo nedajbože ostali na bojisku ťažko znášali náreky ranených alebo prázdne pohľady svojich príbuzných, priateľov, susedov... Zem bola dokonale rozrytá, nikde sa nenašlo pár metrov normálneho porastu, alebo aspoň niečoho, čo by naznačovalo pevný a neklamný znak, že nádej ešte existuje. Matky sa nechceli odlúčiť od svojich synov, ktorí naveky bezmenní padli pod náporom nevysvetliteľného hnevu Veľkého psa. Vo vzduchu nie je nič, len histéria, strach a šialenstvo. Všetko spolu ruka v ruke prináša zánik. Je to isté.

Štyria chlapi ukrytí v hlbšej diere mlčia a snažia sa nevšímať si všetok ten hluk naokolo. Nejednému zablúdia oči nad okraj priehlbiny, kde vidí rýchlo sa mihajúce nohy. Nejedného trhne, keď sa tam niekto potkne a zaplače, vstane a ide ďalej. Nie vždy však majú také šťastie. Muži sa snažia privolať pomoc, snažia sa, ale nevychádza im to. Perličky potu na čelách naznačujú, aké vyčerpávajúce dokáže byť sedenie a mlčanie v takejto chvíli. Je za tým však niečo viac.

Radosť. Konečne! A niektorí padnú únavou na chrbát. Netrvalo to dlho, pár minút však určite. Podarilo sa nemožné a oni už len čakajú na záchranu, ktorá možno príde a možno nie. Nervózne sa obzerajú a nevedia, čo majú robiť. Krik utícha, ale nie celkom. Ešte sa nájdu takí, ktorí utekajú. Neutečú však všetci. Nie ak nedorazia čo najskôr. Oni však už urobili dosť. Urobili viac ako mŕtve vedenie v polozrútenej budove uprostred smetiska vytvoreného Veľkým psom, ako počuli volať jedno už iste nebohé dieťa.

Pár napätých chvíľ, minúty vlečúce sa ako prilepené lepidlom sa neustále naťahujú a piati muži sa stále nepohli z ich relatívne bezpečného miesta. Sami sa divili, prečo ešte neboli na onom svete. Ich čas ešte len príde. Verili však, že nezomrú všetci, že prežije aspoň jeden, ktorý by mohol rozprávať o skutkoch ich aj o skutkoch bezmenných bojovníkov, hrdinov, ktorí ostali umlčaní. Nakoniec to však prišlo.Prišla záchrana a tresk a po ňom Ticho...

Ticho a plač dieťaťa...
Nádej prežila... avšak aj démon ukrytý v ňom...

.....

"A tak Iruka-sensei nestrácal nádej, že tvojho ocka naučí zodpovednosti," zasmiala sa Hinata a s ňou sa smiala aj jej dcérka." Ako vidíš, doteraz sa mu to nepodarilo, ale aj tak nestráca nádej a verí v neho. A myslím, že robí dobre," pohladila Hinata dcérku po vlasoch a nežne sa na ňu usmiala. Tá sa zadívala na kvietok vo svojej ruke, jej pohľad potom padol na rozkvitnutú lúku.
Usmiala sa a roztvorila ruku.
Poryv vetra odniesol červený kvietok k výšinám. Obe sa naňho pozerali, až kým im nezmizol v dohľade po páde niekde ďaleko od nich.
"Budem naňho pamätať," usmiala sa a objala svoju matku okolo pásu.
"Robíš dobre, bol to tvoj prvý hrdina."

Poznámky: 

Um, no, je to slabé Laughing out loud
Ale koho baví stále dookola písať o tom, ako niečo stratil, aké sa dejú zmeny a iné depresívne žvásty? Mňa to už nebaví ani čítať, všetko o tom istom, len podané inak. Nehovorím, že to nie je pekné, ale Smiling
Neznamená, že keď sú zmeny, tak máme prestať veriť, nie? Smiling
Venované sore, Kikul a tým, čo pochybovali a pochybujú a dúfam, že pochybovať nebudú Smiling

Specialne ďakovanie pre Hama, Kikate Domono, Horma, Kushinu(Lucku) a tým, čo mi dali tento nápad. Horkýžakom :)

4.75
Průměr: 4.8 (12 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele kushina-hime
Vložil kushina-hime, Pá, 2010-01-08 15:59 | Ninja už: 5717 dní, Příspěvků: 504 | Autor je: Prostý občan

Toto som čítala a komentovala už na blogu,ale keďže skleróza...Mno...
Slabé?! Cipí,ako ti mám natrepať do tej tvojej hlávky, že takéto niečo sa za slabé považovať nedá? Ach jo....
Sora má pravdu, poviedka takéhoto rázu človeka pohladí na srdci a vyčarí úsmev na tvári.
Možno si raz na príbeh nespomeniem,ale ten pocit mi zostane Smiling

Stále žijúca nostalgia a začiatky...
Pred konfliktom veľký múr padne,
ten veľký na smrť, smrť náhlu a oplakávanú,
narodený ako nedokonalý: väčšiu časť prepláve,
Územie blízko rieky sfarbené krvou.

Obrázek uživatele Kikate Domono
Vložil Kikate Domono, Čt, 2009-10-08 19:42 | Ninja už: 5718 dní, Příspěvků: 267 | Autor je: Prostý občan

je to opravdu krásné Smiling moc se mi to líbilo, krása, upřímné, zajímavé, krásné supeorvé prostě Smiling Eye-wink

Obrázek uživatele Danii
Vložil Danii, Čt, 2009-10-08 18:57 | Ninja už: 5367 dní, Příspěvků: 463 | Autor je: Prostý občan

Krásné Skřítku...Moc moc... :-*

Obrázek uživatele Yamata no Orochi
Vložil Yamata no Orochi, Út, 2009-10-06 18:33 | Ninja už: 5889 dní, Příspěvků: 3064 | Autor je: Prostý občan

Táto poviedka rovnako pohladkala moju dušu ako Hinatina ruka hlávku svojej dcérky.
Ďakujem slečna Smiling
A takovou poznámku o tom, jaká tvoje povídka je nebo není si příště odpusť Smiling

FFkaři, prosím, čtěte Pravidla FF sekce!!! Evil

Kdo umí číst a psát, je gramotný. Kdo umí pouze psát, stává se spamerem!

Obrázek uživatele K.Iwi the Fox
Vložil K.Iwi the Fox, Út, 2009-10-06 18:36 | Ninja už: 5711 dní, Příspěvků: 553 | Autor je: Prostý občan

K prosbe.. vybavené a odkazuje, že pozdravuje Smiling
K poviedke Smiling
Ani nevieš, ako to pohladilo mňa Smiling diki Smiling

Paper is dead without words
Ink idle without a poem
All the world dead without stories
Without love and disarming beauty

Careless realism costs souls
- Nightwish (Imaginaerum), Song of Myself

SPOLEK ŽROUTŮ KNIH!!!

Obrázek uživatele Fňu
Vložil Fňu, Út, 2009-10-06 18:24 | Ninja už: 6008 dní, Příspěvků: 6029 | Autor je: Prodavač v květinářství Yamanaka

Pche... Slabé... To tak Smiling
Ivuška, mne sa to mooc páčilo. Ja mám síce tie depresívne moc rada, ale bavia ma aj iné... Čo nejako osvetlia deň, večer... Ktoré pobavia, vynútia úsmev na tvári človeka, ktorý to číta Smiling
A táto je jedna z nich.
Ďakujem ^^


Autori poviedok čítajte Pravidlá FF!! Smiling
Inak vaše poviedky skončia na našom externom blogu ^^
A takisto čítajte aj Důležitá sdělení pro spisovatele a čtenáře FanFiction!!!
Ak si nie ste istí písaním, nájdite si nejakú betu - Inzertní FF nástěnka.

----
Čiarka, taká maličkosť, ale dokáže úplne zmeniť význam vety.
Nezabúdajte na to.