Kakashi a Jeho Láska Toruna 02: Slzy Zahodenej Lásky

Kakashi kráčal po ulici plnej ľudí a premýšľal ako sa si má jeho milovaná Toruna, keď v tom prešla okolo ona. Tá ktorá mu zotročila srdce a potom ho odkopla ako prašivého psa. Tak ako obvykle mala na sebe čierne ,sieťované tričko, koženú minisukňu a béžový plášť. Lízala zmrzlinu, asi jahodovú, miluje jahody. Ruky zovrel v päste, v mysli sa mu objavil obraz, krutá spomienka na spoločné, vášnivé noci, keď tým svojím mačacím jazykom lízala tú jeho. Snažil sa tú myšlienku odohnať, no vetrík mu vlepil facku v podobe jej vône. Vône ktorú tak miloval a teraz nenávidel, vôňu rovnako bodavú ako divná kvetina z ktorej pochádza, vôňu bodliakov. Nenávidel ju o to väčšmi, že mu pripomínala mnoho šťastných chvíľ, v jej náručí.
Tak rád som ti dával svoju lásku a ty si ju navonok tak rada prijímala, no stačilo aby som zašiel za roh a hodila si ju na zem a pošliapala po nej, sťa hnusná burina. Zlomila si mi srdce, no nedokážem na teba zabudnúť! Pomyslel si a počúval, akoby dúfal, že začuje jeho ubolenú myseľ.
Nevedel či sa mu to iba nezdá, či ten hlas ktorý mu odpovedá nieje iba výplodom jeho zranenej mysle, no začul jej hlas, hlas ktorý sa šíril jeho hlavou a spôsoboval mu bolesť, tak ako všetko čo mu ju pripomínalo.
Nikdy som ti nechcela ublížiť..........ublížila som. Hľadala som iba niekoho kto by uspokojoval moje potreby a našla som teba, lepšie povedané ty si našiel mňa. Vždy som kráčala sama po ceste života a naraz si sa objavil ty a pomaly si si získaval moje srdce. Zamilovala som sa do teba. Zľakla som sa a spanikárila, odkopla ťa, no zároveň hľadala útechu u Kura, človeka ktorý vzišiel z teba. Má však jednu chybičku nemá city a nevie čo to znamená cítiť. Až teraz s odstupom času viem čo chcem, chcem teba, chcem cítiť tvoje pevné objatie, chcem počuť ten pokojní tlkot tvojho srdca, chcem tvoje bozky, tvoje telo, tvoju dušu, tvoju myseľ, tvoje srdce. Daj mi ešte jednu šancu a ja ti sľubujem, že to nikdy neoľutuješ. Postarám sa aby si zabudol na trápenie a bolesť ktorú som ti spôsobila a opäť sa budeš môcť radovať, byť znovu šťastný, len mi daj znovu šancu, poslednú šancu, ktorou odčiním svoju hlúposť.
Poslednými slovami už neprosila ale doslova žobrala, no Kakashiho zranené srdce sa už nedalo viac obmäkčiť.
Ponúkal som ti svoju lásku, no ty si ju odhodila, rovnako odhodím tvoje prosby aj ja. Doráňala si mi srdce, no spoznal som ženu, ktorá mi ho začala liečiť. Strč si svoje prosby niekam a viac ma neobťažuj! Dopovedal a chcel odísť, keď začul jej nenávisťou nasiaknutý hlas: Nedovolím aby ťa mala Narutova sefa, budeš ma milovať aj keby som ťa musela prinútiť!
Prestaň sa vyhrážať, na mňa tvoje vyhrážky neplatia! Odsekol drsne a vykročil od nej, keď v tom sa mu zatmelo pred očami a spadol na zem. Udrela ho po hlave a skôr ako jeho myseľ pohltila tma začul jej plačlivý hlas: „Odpusť láska, ovláda ma!“

„Niééééééé!“ Vykríkla Toruna a Naruto takmer zletel zo stromu.
„Šibe ti, chceš snáď aby sme sa zabili?!“ reagoval podráždene.
„Prepáč ale Kakashi je v nebezpečenstve, jeho bývalá sa chcela pomeriť, no on ju odmietol a tak ho uniesla. Bojím sa, že mu ublíži. Naruto prosím vráťme sa,“ prosila ho zo slzami v očiach.
„Dobre môžeme sa vrátiť, len sa prosím ťa nerozplač, lebo to už vážne zletíme,“ upokojoval ju a utieral si slzy.
„Ďakujem.....ja.....ja......prepáč,“ habkala a náhle stíchla.
„Za čo veď si nič nespravila?“ Čudoval sa.
„Za všetko, nie som k ničomu, stále ti len robím iba problémy. Prepáč mi to.....najlepšie by ti bolo bezo mňa,“ rozľútostila sa a jeho oči sa zaliali slzami.
Náhle sa ozvalo tlmené bum. To Naruto vrazil do konára a zletel na krík.
„AU!“ povedal sucho a zliezol z neho. Potom spravil jedného klona, aktivoval uzurengan, pozrel sa mu do očí a preniesol doňho Toruninu myseľ. Jeho podoba sa automaticky zmenila na tú jej.
„Toto telo ti vydrží desať hodín, potom sa rozpadne a ty sa vrátiš späť do mňa. Nedávam ti ho pre srandu králikom, ale preto lebo pri tvojej citlivosti by sme sa do Konohy nevrátili ani za mesiac,“ zahlásil a rozladene začal na zem kresliť pečať.
„Prepáč....ja....ja.....,“ začala znovu habkať, keď sa náhle rozplakala ešte väčšmi, otočila sa a utiekla do húštia.
„Bože To.....,“ začal chlapec, keď začul ako v húští do ktorého utiekla čosi tlmene buchlo a začalo sa kotúľať.
„TORUNA....,“ skríkol vystrašene a bleskovo vletel do húštia.
Spravil pár krokov, keď sa pred ním otvoril dosť ostrý zráz a zbadal ako sa po ňom dievča nebezpečne kotúľa. Skočil dolu a začal sa šmýkať po kameňoch, dievča sa skotúľalo s kameňov na trávu a po pár kotúľoch zostalo nehybne ležať.
„TORUNA.....TORUNA.....,“ začal Naruto kričať priam panicky, potom čo ju zbadal nehybne ležať.
Došmýkal sa až k nej, rýchlo si k nej kľakol a otočil si ju k sebe. Pravú časť tváre mala celú od krvi a na hlave zbadal príčinu, veľkú krvácajúcu ranu.
Začala sa ho zmocňovať panika: „Prepáč, prepáč, prepáč! Toto som nechcel.....toto nie....toto nie!“
Siahol do kapsičky, vybral z nej ninja lekárničku a snažil sa jej ranu rýchlo obviazať. Zdalo sa mu, že to zabralo, no radosť bola predčasná, obväz nasiakol krvou a jemu bolo jasné, že musí okamžite do nemocnice, inak vykrváca. Schoval si lekárničku do kapsičky, opatrne vzal dievča na chrbát a utekal po zráze na vrchol. Pečať ktorú nakreslil bola jeho jediná šanca ako ju zachrániť.
„Vydrž....vydrž....počuješ....ešte chvíľku a budeme tam, tak prosím ťa vydrž,“ vravel plačlivo, no v očiach sa mu nezjavila ani slza. Bez nej jeho oči neplakali.
Naruto ani sám nevedel ako sa mu tak rýchlo podarilo vyštverať na vrchol zrázu, no bolo mu to jedno. Rýchlo vybehol z húštia, opatrne položil dievčinu na pečať, keď zrazu začul ako vzdychla. Zo srdca mu spadol kameň väčší ako mesiac, v ktorom ho chcel uväzniť Pein. Vzdychla, takže bola iba v ľahšom bezvedomí a to dodalo chlapcovi nádej, že zranenie nieje veľmi vážne. Prestal však premýšľať o blbostiach a rýchlo spravil sériu pečatí. Okolo nich sa vytvoril vír, ktorý ich premiestnil na miesto, na ktoré, ten kto ho stvoril myslel.
Chlapec myslel na nemocnicu a tam sa i pred pár vystrašenými pacientmi a sestričkami objavili. Zobral dievča do náručia a začal revať na celú halu: „POMÓC....POMÓC.....POMÔŽTE MI NIEKTO!“
Z izby kúsok od neho vybehla Sakura: „Naruto čo tu.....preboha čo sa jej stalo?“ A pribehla k nemu.
„Spadla zo zrázu, prosím ťa pomôž jej. Na hlave má veľkú ranu, ktorá dosť krvácala, snažil som sa ju obviazať, no neprestalo to krvácať,“ odpovedal chlapec s hlasom plným paniky.
„Dobre, pôjde na operačku, štvorka je volná, takže ju rýchlo pripravíme,“ vyhlásila Sakura a ukázala leshibom kam ju majú odniesť. „Je mi ľúto ale ti musíš počkať tu,“ zadržala ho dievčina, keď chcel ísť dnu a tak si musel sadnúť na lavicu a čakať.
Čakanie bolo neznesiteľné a pri každom vrznutí dverí chlapec vyskočil ako struna. No nikdy to neboli tie, ktoré chcel. Po hodine už nedokázal sedieť a začal nervózne chodiť z jedného miesta na druhé. Po dvoch hodinách chodil už i po stenách a strope a vôbec si to nevšimol. Až keď zjojkla jedna sestrička, popri ktorej nečakane zliezol. Po troch hodinách sa konečne otvorili dvere na operačke a vyšla z nich Sakura s doshibami a sestričkami.
„Nemusíš sa báť, operácia prebehla úspešne. Rana na hlave nebola na šťastie tak vážna ako vyzerala a rýchlo sa zahojí. Mala aj vykĺbené rameno, ktoré sme jej dali namiesto a pár udrenín a škrabancov, o ktoré sme sa tiež postarali. Má dosť udretú pravú ruku, asi na ňu spadla, tá bude musieť pár dní ostať v bandáži. Celkovo to dopadlo dobre a za pár dní bude v poriadku. Mimochodom, má dosť chakry aby jej tých pár dní telo vydržalo?“ spýtala sa s unaveným úsmevom.
„Vďaka to je skvelá správa, no nie nemá dosť chakri, budem ju musieť denne dopĺňať. Keby som ju v takomto stave vrátil späť, nabudúce by sa objavila v nezmenenom stave a musela by sa aj tak doliečiť. Bolo by dobré keby som jej dodal dosť chakri aby jej vydržala do zajtra. Bolo by to možné, musím totiž niečo zariadiť?!“ odpovedal Naruto.
„Nemala by som to robiť, no keďže je to tvoja sefa.........a čo tu vlastne robíte, nemali ste byť na ceste k tvojmu stríkovi?“ ,tvárila sa prekvapene.
„Áno boli, no práve kvôli tej veci, ktorú musím zariadiť, sme sa museli nečakane vrátiť,“ odpovedal tajomne.
Skúšala z neho ešte niečo vypáčiť, no Naruto jej už nič viac nepovedal. Sklamane ho odviedla do izby, kam Torunu odviezli a odišla.
Chlapec podišiel k posteli, k spiacemu dievčaťu, jemne ju pohladil po vlasoch a zašepkal: „Toto mi už nikdy viac nerob, ty blbka jedna blbučká! Si dosť zranená takže tu pár dní pobudneš. Iste si spomínaš, že som ti dal dosť chakri aby tvoje telo mohlo existovať iba desať hodín a tak ti ju budem denne dopĺňať. O Kakashiho sa postarám, ty len lež a uzdravuj sa.“
Potom jej priložil ruky na hruď a začal jej dodávať chakru. O chvíľu bol hotoví, pobozkal ju na pery a odišiel.

Temnota tak čierna až sa stávam jej súčasťou. Mám oči otvorené alebo nie? Neviem, vlastne......na tom ani nezáleží, alebo žeby hej?! Mal by som ich otvoriť a zistiť kde som ale hlavne by som mal niečo spraviť s tou strašnou bolesťou hlavy. Oči, oči prikazujem vám otvorte sa! Prikázal im Kakashi a naozaj oči sa začali pomaly otvárať a na okamih ho oslepila........tma.
„Čo to......,“ vypadlo z neho, rozhliadajúc sa okolo seba, keď zbadal horiace pochodne na stenách.
Pri jednej pochodni na pravo sa opierala o stenu krásna žena v priliehavých, zelených šatách, s výstrihom, ktorý by pohoršil aj voyera. A tak kratučkou sukňou, že by sa i o pomenovaní minisukňa dalo polemizovať. Na ľavo, pri jednej pochodni sa tiež opierala krásna žena v rovnakých šatách avšak tie jej boli červené ako mak. Boli opreté v takom blbom uhle, že Kakashi im nevidel do tváre, no ich hriešne krásnymi telami sa mohol kochať dosýta. Žena v zelenom sa prestala opierať a ladným krokom kráčala k nemu.
„Pomôžem ti vstať?“ spýtala sa skloniac a podávajúc mu ruku.
A jemu až pri pohľade do vypasovaného výstrihu, spojeného iba tenučkou retiazkou došlo, že sedí na zadku.
„Hej, vďaka!“ riekol, chytil ju za ruku a vstal. Hlava však znovu zabolela, svet sa zakrútil a keby ho žena nechytila asi by padol rovno na ciferník: „Pozor kovboj dostal si riadnu po šiške, takže keď ti to nebude vadiť zahrám sa na samaritánku a pomôžem ti?!“
„Nebudem sa robiť, že mi to nejak zvlášť vadí ale.........OKAYAKI?“ Zvolal, keď sa pozrel žene do tváre.
„Još toť vidím, že si na mňa nezabudol,“ usmiala sa naňho žena.
„Počkať, to ty máš všetko na svedomí, pretože pokiaľ áno tak.........tak čo?“ ozvala sa zrazu druhá žena.
„No tak dokonči vetu, tak čo?!“ pýtala sa žena v červenom priam rozkazovačne.
„Tak si to vypiješ!“ odpovedal drsne.
„To sa ešte uvidí, kto si to vypije!“ riekla výhražne a Kakashi si všimol ako sa jej v rukách čosi zablyslo. Odsotil Okayaki a namiesto do kapsičky siahol do vzduchu, obzrel sa a zistil, že je preč. Tak dal bleskovo ruky k sebe a chcel spraviť pečať keď doňho čosi hodila a to čosi ho okamžite zviazalo. Keď sa tomu prizrel zbadal, že je zviazaný čímsi čo pripomínalo hrubé lano.
„Dočerta,“ uľavil si, „to sa ma tak bojíš, že ma musíš zviazať aby si ma mohla zabiť?“
„Nemusím ťa zviazať aby som ťa mohla zabiť, no zviazaný vydržíš dlhšie na žive,“ skríkla, bleskovo bola pri ňom a začala doňho kopať.
Ako doňho kopala zbadal jej tvár a výsmešne konštatoval: „To som si mohol myslieť ,Yakimochi, že iba niekto taký ako ty by dokázal vymyslieť niečo tak úbohé!“
„Čo si to povedal ty smrad?!“ zrevala naňho až jej preskakoval hlas. Podišla k jednej z faklí, vybrala ju zo stojana a chcela ho podpáliť, no Okayaki sa na ňu vrhla: „Yaki prestaň šalieť, vieš dobre, že nesmieme skracovať životy smrteľníkov!“
„Sklapni ty štetka a radšej si choď nájsť nejakého chlapa, ktorý ti zapchá tú ukecanú hubu,“ kričala Yakimochi a bojovala na zemi s Oky.
„No a čo, že som štetka, určite je to lepšie ako byť psychopatka ako ty,“ oplatila jej rovnakou mincou Okayaki.
„Čo si to povedala ty k***, za to zaplatíš?!“ skríkla, vytiahla s čižmičky malú dýku a vrazila ju Oky do chrbta, na jedinom zraniteľnom mieste.
„Tak čo ty k***, už si spokojná?“ kopla do jej nehybného tela Yaki, keď pocítila ako ju ktosi kopol do hlavy. Ten ktosi mohol byť iba Kakashi a o to väčšmi sa tešila až sa preberie a bude ho môcť mučiť tými najzverskejšími spôsobmi. No zatiaľ ležala v bezvedomí na zemi.
Kakashimu sa podarilo znovu postaviť, to že mu nezviazala nohy mu pripadalo zvláštne, no teraz sa musel postarať o Oky, takže premýšľanie nechal na neskôr. Podišiel k nej, padol na kolená a zubami vytrhol dýku z rany. Z hrdla sa jej vydrali stony a trochu otvorila oči, takže ešte nebola úplne na druhej strane. Hoci ako démonka nemohla zomrieť predsa len ho jej zabitie tela trápilo. Vydýchol si, no keď už mal v zuboch dýku pokúsil sa prerezať čosi čo pripomínalo hrubé lano. Nech sa však snažil ako chcel lano nie a nie prerezať.
„Skloň sa!“ vydralo sa nečakane Oky z hrdla.
Poslúchol a ako sa k nej sklonil dotkla sa čepele dýky a tá začala jemne svietiť.
„Teraz už by to malo ísť,“ zašepkala a jej oči sa zavreli, odpadla. Do chvíle kým sa jej nezregeneruje rana nebude pri vedomí.
Znovu skúsil prerezať čosi ako lano a skutočne, dýka ním prešla akoby krájal maslo. O chvíľu z neho lano spadlo a on bol slobodný, teda ako sa to vezme. Bol na neznámom mieste, kde sa svietilo fakľami, čo bol dosť znepokojujúci fakt. A navyše nevedel ako sa dostať von, keď zrazu zbadal dvere osvetlené fakľou spadnutou na zemi. Podišiel k nim a opatrne sa pozrel cez veľkú kľúčovú dierku. Uvidel dlhú chodbu s fakľami a niekoľkými dverami a bielim svetlom na jej konci, čo mohol byť východ.
Skúsil stlačiť kľuku, dvere sa z vrznutím otvorili. Neotvoril ich však úplne ale iba tak aby cez medzeru mohol hodiť horiacu fakľu. Použil tú čo bola padnutá na zemi a vložil do nej trochu chakry aby dokázala preletieť celú chodbu. Preletela ňou a Kakashi pozoroval čo sa bude diať, nič sa však nestalo. Podišiel k Oky a vyložil si ju na chrbát.
„Keby som ťa tu nechal a Yakimochi by sa zobudila, vyzúrila by sa na tebe. Okrem toho týmto považujem svoj dlh z jaskyne Kusabana Bara za splatený. Najprv nás však odtiaľto dostanem,“ povedal skôr pre seba ako jej a čo najtichšie sa rozbehol za svetlom.