Sny sa raz splnia I.

1.časť

Bolo leto.
Už ubehlo päť rokov,odo dňa čo Naruto odišiel trénovať.
"Päť rokov." Povzdychla si Sakura, ktorá kráčala jednou z ulíc Konohy. Mala na sebe biely plášť, ktorý jej siahal asi po kolená a pod nim mala čierne krátke nohavice a ružové tričko. Dlhé ružové vlasy mala stiahnuté v cope.
Ako tak kráčala premýšlala nad svojim priateľom:
"Naruto kde len si?" smútila v duchu. Naruto jej bol ako brat a mala ho veľmi rada. Veľmi jej chýbal a myslela na neho každý deň.
"Je to už päť rokov čo si odišiel a ešte stále si sa nevrátil. A-ak sa ti niečo stalo..." zavrtela hlavou, aby na to nemyslela.
"Vráti sa uvidíš...čoskoro sa vráti" Upokojovala sama seba.
"Myslíš na Naruta?" Ozval sa niekto zo zadu. Sakura sa prekvapene otočila. Stála pred ňou krásna kunoichi s fialovými vlasmi, ktoré jej siahali až po zadok a usmievala sa.
"Trochu," povedala Sakura a pokračovala "rozmýšľala som, že je to už doba čo odišiel" dopovedala. Bolo na nej vidieť, že jej chýba a bojí sa o neho. Hinata k nej pristúpila a položila jej ruku na rameno.
"Neboj sa. Určite je v poriadku."povedala Hin a objala ju.
"Ďakujem ti Hin. Neviem čo by som bez teba robila."
"Vlastne, nemáš mi začo ďakovať. Si predsa moja kamarátka a vždy keď budeš niečo potrebovať alebo sa vyrozprávať tak tu budem stále pre teba." Povedala Hin a usmiala sa na ňu. Hinata sa veľmi zmenila. Už to nebola ta stará, ustráchaná a hanblivá Hin. Bola z nej krásna, usmievavá a silná kunoichi. Za tých päť rokov tvrdo trénovala a stala sa silnou a uznávanou kunoichi a tiež aj jouninom ako aj Neji. Sakura bola stále chounin, ale stala sa najlepším lekárskym ninjom v celej Listovej. Dokonca prekonala aj Tsunade. Sakura pracovala v miestnej nemocnici ako doktorka.
"Chceš sa ku mne pripojiť? Idem do parku." Opýtala sa Sakura Hinaty.
"Jasne, aspoň sa môžeme porozprávať." súhlasila Hinata a tak teda išli. V parku si sadli na lavičku a začali sa rozprávať. Pri ich rozhovore Sakura úpne prestala myslieť na Naruta. Už sa pomaly stmievalo a tak svoju debatu museli ukončiť.
"Prepáč, ale už musím ísť, pretože otec bude zúriť." povedala Hinata. Hoci už bola dospelá vždy si udržiavala pred svojim otcom rešpekt, a preto dodržiavala jeho pravidlá.
"To je v pohode, len choď ja tu ešte chvíľu ostanem." povedala s úsmevom Sakura. Hinata jej zakývala a zmizla v tme.
Sakura sa oprela a zaklonila hlavu, aby mohla pozorovať hviezdy. Chvíľku ich pozorovala a užívala si ich krásu. Zrazu niečo zašuštalo v kríkoch. Rýchlo sa postavila, vzala kunai do ruky a postavila sa do obrannej pozície. V tom z kríkov vyliezla záhadná postava. Bol to muž. Mal na sebe tmavý, čierny plášť takže mu nebolo vidno do tváre. Sakura mala zrazu pocit strachu, ale nedala to na sebe vedieť.
"Kto si?! A čo tu chceš?!" Spýtala sa naštvane, teda aspoň chcela, aby to tak znelo. Záhadná postava len ticho stála.
"Myslím, že som sa spýtala dosť jasne!" skríkla Sakura. V tom záhadná postava zmizla v dyme. Sakuru to zaskočilo a začala sa ohliadať, kde zmizla. No nikde nič nevidela, keď v tom sa za ňou objavila a zašepkala jej do ucha:
,"Dlho sme sa nevideli. Však Sakura-chan?" Povedal neznámy muž. Sakura sa zarazila a prebehol jej mráz po chrbte.
"T-ten hlas " zaskočene si pomyslela.
"Tak známy hlas." Pomaly sa otočila.
"N-Naruto-kun!" Vykríkla s radosťou a skočila mu okolo krku.
"Konečne si sa vrátil. Ach Naruto strašne si mi chýbal." Povedala so slzami v očiach. No neboli to slzy smútku, ale naopak boli to slzy šťastia. Bola šťastná, pretože sa po toľkých rokoch konečne vrátil.
"Aj ja ťa rád vidím Sakura-chan, ale o chvíľu ma zadusíš." povedal pridusene.
"Aha jasne. Prepáč mi."ospravedlnila sa Sakura a so smiechom ho pustila.Len čo sa poriadne nadýchol pridal sa k nej a obidvaja sa smiali.
"Ach Sakura nevedel som sa dočkať návratu do Konohy." povedal Naruto a chytil ju za plece a spoločne si sadli na lavičku. Sakura sa len usmiala a pritúlila sa k nemu. Po chvíľke sedenia sa postavil.
"Dobre teda ..." Povedal Naruto.
"Pozývam ťa na Ramen a povieš mi čo všetko sa za tých päť rokov mojej neprítomnosti stalo." Dodal a usmial sa. Podal jej ruku, aby jej pomohol vstať.
"Tak to prijímam. Mam už aj dosť veľký hlad." Povedala a on jej pomohol vstať.
"Ták a teraz mi vylez na chrbát." Otočil sa a ukázal jej, aby naňho vyskočila.
"Čože?" Spýtala sa nechápavo Sakura.
"Vylez mi na chrbát." usmial sa na ňu Naruto.
"Naruto..ehmm, ale ja viem chodiť."
"Takto tam budeme rýchlejšie. Tak už vylez." Povedal nervózne, pretože ho už začal trocha bolieť chrbát.
"Nie." Odmietala Sakura.
"Vylez! Nebudeme sa snáď hádať ako malé deti. No ták!" Presviedčal ju Naruto. Nakoniec podľahla a vyliezla mu na chrbát, ale stále nechápala k čomu to bude dobré.
"Dobre sa drž." Povedal a šibalsky sa pousmial. Sakura sa ho pevne chytila.
"Tak ide sa." povedal a tu už stáli pred jeho obľúbeným miestom. Sakura sa len prekvapene na Naruta pozerala.
"Ako si to urobil?" Spýtala sa ho, keď si sadali k stolu. Naruto zatiaľ objednal ramen.
"No. Tých päť rokov som poriadne trénoval a zdokonaľoval sa nielen v technikách, ale taktiež aj v rýchlosti." Usmial sa a zdvihol palec.
"Tvrdo som drel a vrátil som sa, aby som sa stal Hokagem! A aby ma ľudia začali konečne uznávať a vedeli kto to je Uzumaki Naruto!"
Sakura si len povzdychla.
"No, ale čo ty Sakura. Čo si tých päť rokov robila?"
"Som lekársky ninja a pracujem v miestnej nemocnici ako doktorka. Učila ma Tsunade-sama. A teraz som prekonala dokonca aj ju." Pochválila sa Sakura.
"Tsunade." Zašepkal Naruto a usmial sa.
"Keď už sme pri nej. Vie že si sa vrátil?" Spýtala sa Naruta.
"Nie hneď ako som prišiel som išiel za tebou. Ráno pôjdem za ňou a aj za ostatnými."
"No a čo ostatný?" spýtal sa.
"No Hinata sa nedávno stala jouninom. A Neji je taktiež jounin. A ostatný sú chuninovia. Ino je taktiež lekársky ninja. Leeho som nevidela už dosť dlho,pretože stále trénuje. Kakashi-sensei sa vrátil k ANBU."
"Čože?!?" Vykríkol Naruto a takmer spadol zo stoličky.
"Takže všetci sú chuninovia alebo jouninovia len ja jediný som gennin." zašomral sklesnuto.
"No tak to vyzerá." zachichotala sa Sakura. Konečne dostali svoj ramen a Naruto sa doňho hneď pustil.
"Áá konečne po toľkých rokoch." Povedal s výdychom Naruto. Sakura sa usmiala a dojedla svoju porciu. Sakura sa na neho len usmievala.
"Dospel si Naruto" povedala v duchu a nahodila ešte väčší úsmev.
"No už je dosť neskoro a ja už musím ísť. Tak zajtra." zdvihla sa a zakývala mu.
"Dobrú noc." Povedal a povzdychol si. Bol už unavený a tak zaplatil a išiel aj on domov.

U NARUTA DOMA

Pomaly otvoril dvere.
"Ááá!!" Skríkol Naruto, keď zapol svetlo.
"To mi mohli aspoň poupratovať!" Povedal znudene. V izbe bol všade prach a špina. Bolo vidno, že tam už dlhé roky nikto nebol.
"Ach joo..Tak sa dám do upratovania!" povedal zatiahol si svoju čelenku a vyvolal asi desať klonov. Tí sa hneď rozbehli a začali upratovať. Za pár minút sa jeho byt leskol ako nový.
Unavený potom padol rovno do postele.