Dievčina a Zjazvený Shinobi 01

Prvá časť: Dorei Reikon

„Kde je?“ spýtalo sa slepé dievča, až nezvyčajne pokojne.
„Na voze, pred tebou.“ odpovedala kunoichi a uvolnila jej cestu.
Dievča skúmalo miesto pred sebou až palicou narazilo na vozík. Spravila dva opatrné kroky a bola pri voze. Rukami začala skúmať jeho telo až našla hlavu. Odtiahla plachtu a dotkla sa jeho zjazvenej tváre.
„Mohli by ste ma nechať osamote, chcem sa rozlúčiť?!“ povedalo dievča, čakajúc až odídu.
„Poďte dnu, dáme vám najesť a napiť, iste vám to dobre padne, po dlhej ceste!“ povedal jej otec, pozývajúc ich do domca.
Muž a žena, ktorý boli v skupine s mŕtvym shinobim vstúpili dnu a nechali dievča osamote.
Sadli si za stôl a otec dievčaťa im ponúkol saké a jej matka ryžu s pečenou rybou. Všetci štyria sa najedli a kunoichi potom pomohla spratať riad zo stola. Shinobi sedel za stolom s otcom dievčaťa v družnej debate, keď im do nosa udrel dym. Obaja prešli rýchlo k oknu a zbadali ako voz, na ktorom bol mŕtvy shinobi, olizujú nezvyčajne veľké plamene. Vybehli z domca a snažili sa dostať čo najbližšie k horiacemu vozu, no páľava bola príliš veľká. Hľadali dievča, no nikde ho nevideli, keď v tom vybehla z domca matka dievčiny a skríkla: „Prečo dcérka?“
Obaja muži sa pozreli do horiaceho voza a naozaj, na voze ležal mŕtvi shinobi a dievča na ňom. Shinobi a Kunoichi, ktorý boli v skupine s tým mŕtvym mohli síce zahasiť oheň, no aj tak už bolo neskoro. A tak len nehybne stáli a pozerali sa ako sa oheň pažravo kŕmi.

V nádhernom svetle stály dve postavy, shinobi a dievča, otočené k sebe chrbtom. On zahalený v čiernom plášti s kapucňou a ona v ohnivočervených šatách so závojom. Ticho preťal drsný hlas muža: „Krava!“
Na dievčinej tvári sa mihol letmý úsmev.
„Aj ja vás rada vidím, môj pane.“ povedala pokojným hlasom.
„Prečo si tu, tu nemáš čo robiť?!“ zvolal drsne shinobi.
„Som tu pretože ste ma opustili a tak som prišla za vami." odpovedala pokojne.
„To si prišla iba kvôli mne? Mohla si si ušetriť cestu, odtiaľto vedú dve cesty, no pre mňa obe do pekla. Tvoja duša je čistá ako svetlo, ktoré nás obklopuje, aj keby si išla so mnou, skončíš v nebi. Tvoja obeť bola zbytočná!“ povedal chladne.
„Vraveli ste, že ste vo mne našli dôvod k životu, že som vaším svetlom. Verila som tomu a verím tomu stále. Nenechám vašu doráňanú dušu peklu, aj keby som ju mala zachrániť pred vami samými.“ vykríklo dievča a obrátilo sa.
„To som vážne povedal, tak to som musel mať riadku depku, keď som niečo také úbohé vypustil z úst?!“ povedal chladne shinobi.
„Prečo sa tak strašne mučíte, prečo chcete tak veľmi trpieť, veď vo vašom doráňanom srdci bolo toľko ľútosti, tak načo to všetko? Odpustite si konečne, odpustite si a prijmite to, že si tiež zaslúžite nebo!“ kričalo naňho dievča.
„Nemučím sa, v srdci mojom niet viac ľútosti a nebo, nebo je pre takých ako ty! Zmizni do to svojho neba a nechaj ma démonom, vyslancom pekelným a nekonečnej bolesti do konca večnosti.“ skríkol a obrátil sa.
Dievča pribehlo k nemu, objalo ho a s plačom zvolalo: „Nedovolím vám to, nedovolím!“
„Tvoj názor ma nezaujíma! Hľa vyslanci pekla prichádzajú!“ povedal, odtrhol ju od seba a otočil k nim.
Videla dvoch urastených démonov, ako kráčajú k nim. Utekala oproti nim, robila pri tom pečate a keď bola dostatočne blízko, namierila na nich ruky a vykríkla: „Baria Zenjin Kurosu no jutsu!“
Z dlaní jej vytrysklo ešte žiarivejšie svetlo, než to čo ich obklopovalo, a vytvorilo okolo démonov obrovskú žiarivú guľu. Démonov to prekvapilo a na okamih zaváhali, no potom sa na seba zaškerili, sadli si na dno gule a čakali, čo sa bude diať ďalej.
Keď dievča videlo, že jutsu zabralo, obrátilo sa a kráčalo späť k shinobimu. Ten zostal spočiatku prekvapený, no ovládol ho hnev a tak vytasil meč a kráčal jej naproti. Dievča videlo, že nemá na výber a tak si roztrhalo šaty, aby mohlo bojovať a vytiahlo kunai. Vedelo, že ju čaká najtvrdší súboj v živote a tiež vedelo, že nesmie prehrať.
Vyhrať sa dá mnohými spôsobmi, no ona nechcela vyhrať, chcela ho zachrániť a to mohla urobiť iba tak, že ho zbaví bolesti. Vedela, čo má robiť, no zatiaľ nevedela, ako to má urobiť. Boj započal.
Kopy, údery, seky, bodnutia sa striedali v rýchlom slede. Z čepelí lietali iskry, z rán tiekla krv a z tvárí pot. Dievča pocítilo, že mu dochádzajú sily, no nechcelo sa len tak ľahko poddať. Zmenilo taktiku a z ofenzívy prešlo do defenzívy. Bránilo sa dosť dlho, no proti skúsenému shinobimu nemalo šancu. Bolo iba otázkou času, kedy ju porazí a ten čas nastal o chvíľu neskôr. Shinobi zaútočil a pokúsil sa o sek mečom, dievča ho však vykrylo. Ako sa však o seba treli, čepele tvorili iskry a jedna z nich na chvíľu oslepila dievčinu. Shinobi to využil, kopom do brucha jej vyrazil dych a jediným presným úderom ju poslal do temnoty.
„Kde to som a kde je on? Kde ste.... kde ste....počujete kde ste?“ volalo dievča do tmy.
„Tu som! Už som si myslel, že som ťa poslal na ďalšiu úroveň, no ako sa zdá, tak ľahko sa ti na ňu nechce.“ povedal shinobi, čímsi pleskol a potom znovu a znovu....
Z hrdla dievčiny sa vydral výkrik a pri každom plesknutí ďalší a ďalší....
Veľmi rýchlo zistila, že visí nahá na reťaziach a je vystavená jeho bolesti, bolesti, ktorú jej dával po malých kúskoch, s každým plesknutým biča. Aspoň tak si to myslela, tak si to vysvetľovala.
Dajte mi svoju bolesť, dajte mi ju všetku! Znesiem čokoľvek, čokoľvek len aby som vás oslobodila, aby som vás zachránila. pomyslela si dievčina a každé ďalšie plesknutie biča znášala so zaťatými zubami.
Po dvoch hodinách nebolo miestečka na jej mladom krásnom tele, na ktorom by neboli rany od biča. Prichádzali na ňu mdloby, no nevzdávala sa a zaháňala ich silou vôle. Plieskanie biča ustalo, začula kroky, kráčal k nej. Postavil sa pred ňu s kalichom v ruke.
„Napi sa, iste ti vysmädlo!“ povedal, chytil ju za vlasy a priložil jej kalich k ústam.
Nebola to však voda, čím ju napájal, ale čosi slané, pričom ju pri každom prehltnutí zabolelo srdce.
A vtedy jej to došlo: Slzy, to sú vaše slzy a bezodný kalich vašej bolesti. Celý život vás vychovávali v tom, že shinobi nesmie plakať a tak ste neplakali, no vaše srdce plakalo a váš kalich bolesti sa pomaly napĺňal. Toto je ten kalich a toto sú tie slzy a tie mi teraz dávate. Dali ste mi svoju bolesť a teraz mi dávate i svoje slzy. Prijímam, dajte mi ten vodopád sĺz vášho zmučeného srdca, nech vaša duša opäť pocíti ľahkosť bitia.
Presne ako si myslela, kalich bol takmer bezodný. Nevedela, koľko času ubehlo od prvého hltu, no vedela, že ubehne ešte veľa, kým sa kalich vyprázdni. O hodinu začalo sĺz ubúdať až zostal kalich prázdny.
Shinobi ju pustil a zahľadel sa do kalicha, ten začal pomaly praskať, až sa nakoniec rozpadol na svetelný prach. Trochu mu ho zostalo v dlaniach a tak ich spojil a fúkol ho na dievča. Svetelný prach ju začal oblietavať a rany sa začali rýchlo hojiť. Omdlela. Reťaze sa rozpadli a dievčina mu spadla do náručia, zahalená v nádherných bielych šatách. Kochal sa pohľadom na ňu, až dokiaľ nezbadal svoje ruky. Kľakol si na zem, držiac ju stále v náručí a vyhrnul si pravý rukáv. Pečať Yakkai, ktorou ho označili v medzisvete, bola preč. Jeho zjazvenou tvárou sa mihol letmý úsmev.
Tak predsa si to dokázala, zachránila si ma! pomyslel si shinobi.
Dievčina sa začala preberať. Keď otvorila oči a zbadala shinobiho zjazvenú tvár, musela ho pobozkať, musela pocítiť jeho pery, musela pocítiť, že je to ten, koho miluje. Bol to on a ona lačne prijímala jeho vášnivé bozky, sama mu ich rovnako oplácajúc.
Po chvíli jej pomohol na nohy a pozrel k dvom znudeným démonom v guli. Chcel niečo povedať, no nedokázal jej pozrieť do tváre. Nakoniec sa na ňu predsa len pozrel.
„Prepáč ja....“ v tom mu priložila prst na ústa a povedala: „Ja viem!“
Na to, aká bola mladá, bola veľmi inteligentná, bola to jedna z vlastností, ktoré mal na nej rád. Objal ju pevno v náručí a povedal: „Milujem ťa, Yasuragi.“
„Milujem vás, Ibiki-sama.“ povedalo dievča a pritúlilo sa k nemu.
Chvíľu sa objímali, keď sa ozvala Yasuragi: „Chcem byť s vami na veky, aj vy so mnou?“
„Isteže, prečo sa pýtaš?!“ odpovedal trochu prekvapene.
„Pretože by som chcela, aby sme nejakým spôsobom potvrdili našu lásku!“ odpovedala tajomne.
„Čo tým myslíš, potvrdili?“ povedal a odtiahol ju od seba.
Dievča sa mu obrátilo chrbtom a povedalo: „Chcela by som, aby sme zostali navždy spojený. Napríklad takto...“
Otočilo sa k nemu, jednu ruku priložila na svoje srdce, druhú na to jeho a zvolala: „Dorei Reikon no Jutsu!“
Na okamih sa na jej krku a rukách objavili reťaze, vychádzajúce z neho, ktoré vzápätí zmizli.
Chvíľu ohromene stál a potom jej vylepil facku.
„Zbláznila si sa, vieš vôbec, čo si spravila?“ začal na ňu kričať.
„Samozrejme, že viem!“ odpovedala pokojne a pritúlila sa k nemu.
Chvíľu sa hneval, no objal ju tiež. Zdvihla hlavu z jeho hrude a vášnivo ho pobozkala.
Yasurogi kútikom oka zaznamenala pohyb, to sa démoni zhodli, že prišiel správny čas oslobodiť sa z jej jutsu. V rukách držali meče s krydarovou čepeľou. Rozhodla sa to využiť a tak jednou rukou spravila pečať a ukázala na meč.
Ako ju Ibiki bozkával, zacítil, ako ho niečo prebodlo. Yasuragino objatie pomaly slablo. Pozrel na ňu, potom na démonov a vykríkol: „Prečo ste to spravili, veď sa nemôžeme nijak brániť?!“
„My sme nič nespravili, to ona!“ povedal démon bez meča, podišiel k nemu a vytiahol si ho.
„Čo tým......je to pravda!“ prerušilo ho dievča.
„Chcela som, aby sme boli navždy spolu, tu, v tomto nádhernom svete svetla. A zároveň som vám chcela dať absolútny dôkaz mojej lásky. Viem, že je ťažko pochopiteľné, ako som mohla zničiť niečo, kvôli čomu som tak trpela, no ja som nechcela byť iba vo vašom srdci, ale chcela som byť vašou súčasťou. Každá vaša bunka mala byť mojou, každý váš pocit mal byť mojím, vaše srdce malo byť mojím, ja som mala byť vaša a vy môj v absolútnom spojení. Je to sebecké, žiadať to od vás, no nedokázala som myslieť na nič iné a tak som spravila to, čo som spravila. Odpusťte ja....“ vravela, keď ju zrazu Ibiki prerušil bozkom.
„Nemusíš mi nič vysvetľovať, keď som ťa spoznal, tiež ma to napadlo. Splním ti prianie, ktoré je zároveň tým mojím a tiež viem, ako to urobiť.“ kľakol si a jemne ju položil na zem.
Rýchlo spravil niekoľko pečatí, jednu ruku položil na svoje srdce, druhú na to jej a povedal: „Dorei Reikon no Jutsu!“ potom si na ňu rýchlo ľahol, objal ju a pobozkal.
Ich duše sa v okamihu zmenili na obrovský svetelný prach. Démoni iba prekvapene hľadeli, no k oblaku si žiadny z nich ísť netrúfol. Jeden z nich vytiahol rýchlo minikameru a natočil to.
„Prijala jeho bolesť, len aby ho zachránila a stala sa jeho súčasťou, neobyčajné dievča!“ ozval sa po chvíli démon s minikamerou, hľadiac na oblak svetelného prachu, ktorý z milencov ostal.
„Tak, tak, muga je vzácna vlastnosť, no použiť ju ako absolútny dôkaz aikou ......ľudia sú divný!“ povedal druhý a pokrútil hlavou.
Obaja potom spravili pár pečatí a vrátili sa domou, do sveta, ktorému ľudia vravia peklo.
Oblak svetelného prachu sa stal súčasťou sveta, plného nádherného svetla.
Ibikiho a Yasuragi spojila láska a láska je to najkrajšie puto, aké môže dvoch ľudí spojiť v jedno.

DOSLOV

Keď sám kráčaš po ceste životom,
iba samota je ti priateľom.
Strácaš chuť kráčať ďalej,
keď zrazu stretneš lásku
a na obzore sa objaví nádej.
Sám sa musíš rozhodnúť
či oplatí sa samému ti žiť,
alebo radšej lásku si užiť,
či už fyzickou telo potešiť
a či tou citovou srdce pohladiť.
Láska sťa choroba sužuje myseľ i srdce
a predsa ju každý tak veľmi chce.
I kto by ju nechcel,
veď dáva snom krídla,
iné s ňou všetko býva,
také nádherné, krásne,
až sa chcú človeku písať básne.
Stačí pohľad do očí jeho či jejich
a z každého je zrazu nevesta či ženích.
Oj, či nádherná je láska
pokiaľ je verná, neublíži jej ani vráska.
A hoc telá starými sa zdajú,
srdcia stále láskou plápolajú.