Kakashi a Jeho Láska Toruna 01: Nádej

„Dobrý deň, Kakashi!“ ,pozdravila mladá blonďavá kunoichi a usmiala sa naňho.
„Dobrý deň, Toruna. Ako vidím nedokážeš sa vzdať svojej milovanej techniky!“ ,odzdravil a preložil stránku, na najnovšej echi-echi knihe.
„Načo sa vzdávať niečoho čo dobre slúži svojmu účelu. Okrem toho, vám sa páčim, keď som na ľahko!“ ,povedala kunoichi a v okamihu pred ním stála nahá.
Kakashi iba vyjavene stál a nedokázal od nej odtrhnúť zrak. Dievča podišlo k nemu a robilo sa, že odpadáva. Chytil ju a nevedel sa nabažiť pohľadom na jej mladé, krásne telo. Napadali ho tie najnemravnejšie myšlienky a on sa im pomaly poddával. V tom sa prebrala a povedala: „Môj záchranca!“ a pobozkala ho. I cez masku cítil jej žiadostivé pery. To však už Kakashi nevydržal, chytil ju do náručia a utekal s ňou do starého, opusteného mlyna, pred ktorým stáli.
Mlyn stojí za dedinou a je obľúbeným miestom mladých zaľúbencov. Je v ňom pár postelí, rádio, vonné sviečky i čosi na pitie. Platí nepísané pravidlo, ktoré hovorí, že keď niečo použiješ, nabudúce niečo sám prinesieš. Takže tam bolo vždy všetkého dosť.
Kakashi vtrhol do najbližšej izby a Torunu hodil na posteľ. Rýchlo sa vyzliekol a ľahol si k nej. Zložila mu masku a vášnivo sa mu prisala na pery. Ešte väčšmi ho to vzrušilo. Zasypal ju bozkami a ich telá sa spojili v jedno. O hodinu už ležali unavene na posteli, vychutnávajúc si spoločnosť toho druhého.
Ako tak popíjajúc oddychovali, pod oknom čosi narazilo do kolesa. Najprv si mysleli, že je to len kus dreva, splavený riekou, no keď sa nárazy opakovali išli sa pozrieť čo to je. Vo vode ležalo mladé, neznáme dievča. Rýchlo sa obliekli a Kakashi skočil do rieky, po dievča. Ešte žilo. Pritiahol ju na breh a smutne pozrel na Torunu. Museli sa rozlúčiť.
„Mám klona pred Tsunade, akurát ma karhá, za to že som zase nesplnil zadanú misiu. Dám mu echo aby o tom vedela a poslala medikov. Musím sa ale vrátiť do svojej skutočnej podoby. Zbohom Kakashi!“ ,povedala smutne a chcela sa zmeniť, keď ju prerušil.
„Toruna ja....nemohla......nechcela....“ ,koktal Kakashi.
„Čo či by som nemohla?“ spýtala sa zo záujmom.
„Nechcela by si ísť, so mnou, na večeru?“ ,vyhŕklo z neho nečakane. V tom mu došlo čo povedal a začal zahovárať: „Zabudni na to! Je to blbosť!“
„Veľmi rada!“ ,povedala a usmiala sa naňho.
„Na...Naozaj?“ ,pýtal sa neveriacky.
„Áno, naozaj! No vysvetľovala som vám, že túto podobu dokážem udržať maximálne štyri hodiny v kuse. Takže na tú večeru budem môcť až zajtra. Zbohom!“ a s úsmevom na perách sa zmenila do svojej skutočnej podoby.
„Naruto!“ ,vykríkol, no hneď sa upokojil: „Prepáč, vždy ma tá premena prekvapí! Stále zabúdam, že je tvojou súčasťou a to ma štve ešte viac.“ A odvrátil tvár.
„Milujete ju však?!“ ,riekol opatrne Naruto.
„Myslím, že áno. Spočiatku som si to odmietal priznať, no čím častejšie som ju stretával, tým istejší som si bol svojimi citmi. Povedz Naruto, je normálne, keď sensei miluje jedno z Ja svojho žiaka?“ ,povedal Kakashi a smutne sa naňho zahľadel.
Naruto ten pohľad nevydržal a sklonil zrak. Nastalo ticho, ktoré bolo prerušované iba zurčaním rieky. O chvíľu prišla Tsunade, s medikmi. Prichádzajúcim sa naskytol pohľad na Naruta, smutne pozerajúceho na pomaly sa otáčajúce koleso mlyna, Kakashiho smutne pozerajúceho na padajúce listy a neznáme dievča zachránené z rieky.
Mám pocit akoby som bola na pohrebe! ,pomyslela si a zvolala: „Hej vy dvaja, čo sa tu stalo?“
Nedostala však žiadnu odpoveď, obaja hľadeli neprítomne ďalej. Naruto jemne otočil hlavu, pozrel na Kakashiho a zmizol.
„Naruto čo to...Dočerta! Kakashi....“ ,zvolala Tsunade, no nestihla dokončiť pretože Kakashi sa obzrel tiež, pozrel na miesto kde zmizol Naruto a zmizol tiež.
„Čo sa to tu doriti deje?!“ ,uľavila si a pozrela na neznáme dievča.
„Toto si s nimi ešte vybavím, ale najprv sa postarám o to dievča.“ a dala pokyn medikom.

Naruto i Kakashi si potrebovali prevetrať hlavu a tak sa rozhodli, že sa prebehnú. Bezcieľne utekali krajinou, premýšľajúc o tom čo sa medzi nimi stalo. Bol už podvečer, keď sa im nálada trochu zlepšila. Začal fúkať jemný vetrík. Obaja zastali a nechali vetrík odfúknuť ich starosti ďaleko do diali. Slnko začalo zapadať za obzor, deň sa končil a sním aj ich trápenie. Bolo načase vrátiť sa domov. Naruta však čosi napadlo a chcel zistiť či by sa to dalo zrealizovať, na to však musel ísť do zeme vírov, za ujom a tetou. Ujo mu iste pomôže. Okrem toho mama bude iste rada, že ju navštívi, predsa len neukázal sa tam už dva mesiace. Bolo rozhodnuté a tak začal rýchlo utekať domov. Ešte ten večer si zbalil všetko potrebné a napísal Kakashimu list.

Prišlo nádherné ráno. Naruto vstal, prezliekol sa, poumýval sa, umyl si zuby, zobral si ruksak a vybral sa na raňajky do Ichiraku Ramenu. Teuchi, a Ajame iba neveriacky pozerali ako rýchlo do seba nahádzal rámen a utekal preč. Chcel sa vyhnúť náhodnému stretnutiu s Kakashim. Konoha je síce dosť veľká ale nie pre ninjou. Potom navštívil Sakuru. Bolo okolo sedem hodín ráno, takže ešte stále bolo dosť skoro. Zaklopal.
Dvere sa pomaly otvorili a z nich vykukla neupravená Sakura: „Bože Naruto, čo tu strašíš o takomto čase?“
„Prepáč, že ťa budím ale potrebujem aby si tento list odovzdala Kakashi-senseovi. Musím si niečo zariadiť a neviem ako dlho budem preč. Dnes večer sme sa mali stretnúť, choď tam a daj mu ho, snáď to pochopí. Vďaka!“ ,podal jej list a doslova zmizol vo vzduchu.
Pripadalo jej to trochu zvláštne, no bola rozospatá a tak pustila z hlavy. List položila na stolík a zaspala.

Nastal príjemný teplý večer. Sakura zobrala list a išla do reštaurácie, kde mal čakať Kakashi-sensei. Vošla dnu a rozhliadla sa. Zbadala ho a on ju tiež, všimla si že posmutnel. Ako kráčala k jeho stolu prezerala si ho, pretože takto ho videla po prvý krát. Nemal na sebe vestu ale čierny elegantný sveter a jeho vlasy vykazovali pokus o úpravu hrebeňom. Na stole, pred ním, ležala červená ruža. Nedokázala pochopiť prečo by sa chcel stretnúť s Narutom, no nebola to jej vec, prišla odovzdať list a to aj urobí.
„Dobrý večer, Kakashi-sensei! Naruto ma požiadal aby som vám odovzdala list.“ ,povedala a podala mu ho.
„Teraz už nieje!“ ,povedal sklamane, otvoril obálku a prečítal si ho.
Sakura nechcela vyzvedať, no oči jej samé padli na pekný dievčenský rukopis. V liste stálo:

Drahý Kakashi odpusť mi prosím, že som neprišla, no Naruta dostal nápad a chce zistiť či by sa dal zrealizovať. Dal mi nádej, že by sa so mňa mohol stať skutočný človek. Keď sa to podarí, budeme môcť byť navždy spolu. Cesta je ďaleká a myšlienka, že strávim dlhý čas bez teba mi ničí srdce, no pre lásku, ktorú k tebe prechovávam, znesiem čokoľvek. Dôveruj nám a čakaj na nás. Ľúbim ťa a bozkávam!

Cítila sa hrozne a najradšej by sa vyfackala. No aj tak ju zaujímalo kto je to Toruna a čo s ňou má spoločné Naruto. V tom sa Kakashi postavil a schoval si dopis do vrecka.
„Pre teba!“ ,povedal, podal jej ružu a chcel odísť.
„Prepáčte, že sa pýtam ale s kým ste sa chceli stretnúť?“ ,spýtala sa ho zahanbene Sakura.
Chvíľu premýšľal a potom riekol: „S Narutom!“ a odišiel.
Sakura vyjavene stála, nevedela či z nej Kakashi-sensei nerobil srandu alebo to myslel vážne. Nakoniec prijala myšlienku, že jej iba nechcel povedať kto je Turuna a odišla domov. Netušila, že jej povedal pravdu.
Kakashi sa vrátil do svojho bytu a ľahol si na posteľ. Načiahol sa za vankúšom a zaboril doňho tvár. Stále z neho cítil jej vôňu, jemnú vôňu lekna. Pohladil ho a vrátil späť, na svoje miesto. Zobral druhý vankúš, dal si ho pod hlavu a pozoroval nádhernú, hviezdnu oblohu.
Budem čakať, moja milovaná Toruna! ,pomyslel si a zaspal.