"krutá" pomsta

Prosím...
Krutá pomsta, pusti ho...
dám ti všetko to, čo mám!
moje všetko len za neho...
zničenú dušu aj život svoj ti ponúkam.

Zato, že ho prepustíš,
hoc žiadaj stovky iných.
daj mi sotva deň a uvidíš,
sama ti privediem duše tých nevinných.

Len jeho zachráň...
už iba na ňom mi záleží.
prosím, v tomto mi nebráň,
nežijem, keď na mňa hľadí spoza mreží.

Pomsta...
Ako krvavé klasy, duše vie požať,
a ďalej sa smeje...
Voľnú bytosť v klietke držať,
do lásky beznádej vždy vleje...

Viem však, že nikdy ho nepustí,
a myseľ mu potichu ovládne.
Jeho podstata mučená v tej nenávisti,
o chvíľu aj ducha mu ukradne.

Vnútro má už spálené,
tak prečo ho nepustíš?
Aj keď má už srdce skazené,
predsa po ňom ešte dychtíš...

O priateľov si ho okradla,
a vysmiala sa domovu.
Živíš zúfalých citom zla,
keď sa šťastná vraciaš z lovu.

Pustiť vlka zo zajatia nedokážeš,
máš strach, že sa už nevráti.
V tomto jedinom nikdy nesklameš,
vždy si bola aj budeš tá, čo život nám zatratí...