manga_preview
Boruto TBV 07

Neji môj anjel strážny 5


Piata časť: „Rozkoš“ cesty

„.....musíš sa mi dobrovoľne odovzdať!“ povedal oheň.
„To má byť vtip? Veď si oheň, keď sa ti odovzdám spáliš ma na uhoľ. Ja som ti veril a ty si ma oklamal!“ kričal naňho Neji.
„A to som si o tebe myslel, že si odvážny bojovník, ktorý sa nebojí prekročiť vlastné hranice. Jak úbohé, namiesto bojovníka vidím obyčajného strachopuda, akých je na svete tisíce. Vieš prečo ľudia vravia, že oheň je dobrý sluha, no zlý pán? Pretože sú sklerotici a už dávno zabudli, aké to je slúžiť ohňu. Za starých čias mi stavali chrámy a uctievali ma. Kňazmi boli tí najsilnejší muži a kňažkami tie najkrajšie ženy tých čias.
So srdcom plným lásky, ako k svojmu otcovi, sa mi odovzdávali a ja som im za to prepožičal svoju moc. Ich skutočná sila nebola v svaloch alebo kráse, ale v ich srdci. Ich srdce bolo plné vnútornej sily, no dnes majú také srdce iba vyvolený. Oheň horiaci v ich srdci zapaľuje vyhaslé ohne v srdciach všetkých okolo nich.
Kedysi som sa rovnal Otcovi a pozri sa na mňa dnes, čo som dnes? Nič, veliké nič a rovnako ku mne každý pristupuje. Z pána sa stal sluha, ktorý hľadá niekoho kto by videl jeho skutočnú tvár. Tvár strateného boha, ktorý je však stále tu a hľadá služobníkov, ktorý by uchovávali spomienky na boha, ktorý sa stratil v toku času. Obľuba Otca je stále rovnaká. On bol prvým, syn svetla a temnoty, ktorý stvoril svet, tak ako ho poznajú ľudia. A bude aj posledným, ktorý ho, keď sa jeho čas naplní, zničí. Otec raz povedal, že bohovia nesmú nikdy zasahovať do ľudského života priamo, musia mu ponechať slobodnú vôľu, aby sa vždy sám rozhodol, po ktorej ceste sa vydá. Ja som ti ukázal cestu, no rozhodnúť sa musíš sám! Narozdiel od Otca neoplývam trpezlivosťou, takže sa ťa pýtam staneš sa mojim služobníkom a prijmeš môj dar alebo nie?“

Neji načúval rozprávaniu ohňa, no skôr ako mu položil otázku, už na ňu poznal odpoveď. Premýšľal o jeho slovách a našiel v nich odpovede, na otázky, ktoré ho trápili. Niektoré otázky zostaly beu odpovede, no tie prinesie čas. Naplnil svoje srdce pokorou. Bol pripravený a tak povedal: „Pane rozhodol som sa stať tvojím služobníkom, prosím dopraj mi dar, ktorým si ma chcel obdarovať. Budiž ti večná sláva, môj pane.“
„V tvojom srdci vidím obrovskú zmenu, čo ťa k nej prymelo?“ spýtal sa so záujmom oheň.
„Môj pane, spomínaš ako si hovoril o srdci plnom vnútornej sily a o tom, že toto srdce majú dnes už iba vyvolený?“ Oheň prikývol. „Jedného takého poznám. Dlhý čas som žil v temnote a on ma z nej vyviedol. Bola to jeho vnútorná sila, ktorá ma vrátila svetlu, preto som sa rozhodol, že nájdem rovnakú vnútornú silu, v sebe. Podarilo sa mi nájsť niekoľko jej kvapiek, no s ním sa nemôžem merať, on jej totiž má celé more a rozdáva jej za priehrštia. A tak priímam tvoju ponuku, dúfajúc, že raz sa mu snáď budem môcť vyrovnať.“
„Viem o kom hovoríš, jeho vnútorná sila je obrovská a stále rastie. Kráča cestou, ktorú si sám vybral a kráča hrdo, so zdvihnutou hlavou. Aj ty si sa vybral po správnej ceste, pokiaľ si pripravený, odovzdám ti svoj dar.“
„Som, môj pane, prosím začni.“ povedal Neji a nechal sa pohltiť plameňmi.
Spočiatku cítil obrovskú páľavu, tá však po chvíli ustala a pocítil obrovský vnútorný pokoj. Bolo mu skvele, už ho nič nebolelo, či už fyzicky, tak i psychicky. Svet už ho netrápil, pretože svet a on boli jedno. Prial si, aby ten pocit trval večne, no vyrušil ho oheň: „Príjemné však?! Otvor oči chlapče, toto nieje ten dar.“
Ani si neuvedomil, že má zatvorené oči a tak ich otvoril. Uvidel tú najčiernejšiu tmu akú kedy videl, no v tom kútikom oka zbadal ďaleko, ďaleko v diali malinkatú iskričku svetla. Táto iskrička bola červená ako iskrička ohňa. A skutočne, kdesi ďaleko v diali začul jeho šepot: „Dobre sa pozri chlapče, táto malá iskrička je tvoja vnútorná sila, keď sa rozhorí vyzerá takto!“
Z jednej malej iskričky sa ich stalo tisíc a zmenili sa na obrovský oheň, ktorý presvetlil temnotu. Stále jej však dosť ostávalo.
„Chcem, aby si videl rozdiel medzi tebou a tým, ktorý ťa vyviedol z temnoty.“ povedal a obrovský oheň sa zmenil späť na malú iskričku. Z iskričky potom vyšľahli obrovské plamene a doslova pohltili temnotu, ako obrovský lesný požiar. Neostal ani malinkatý kúsok temnoty, ktorý by nebol v obrovských plameňoch. Bolo to ohromujúce a tak len mlčky stál a rozhliadal sa okolo.
„To je nemožné!“ zašepkal Neji a premýšľal o vlastnej úbohosti.
Z myšlienok ho vytrhol opäť oheň: „Nie, to nieje nemožné! Jediné, čo musíš urobiť, je chcieť a veriť v seba samého, a aj ty budeš jedného dňa oplývať takouto obrovskou vnútornou silou. Mojím darom je iskrička. Nieje to však obyčajná iskrička, ale posvätná iskrička. Vždy keď rozhoríš túto iskričku, tak si ma tým uctíš a ja ti prepožičiam silu, ktorá ti pomôže zvíťaziť v akomkoľvek boji. Táto sila vylieči tvoje zranenia, no môžeš ju použiť aj k útoku. No pozor, je to dvojsečná zbraň. Pokiaľ budeš môj dar zneužívať na vlastné ciele a pôjdeš za nimi bez ohľadu na to, či to niekomu ublíži, iskrička sa rozhorí a spáli tvoju nečistú dušu. Všetky tvoje schopnosti, zručnosti i životnú silu, ktorá ti ešte ostávala ti vezmem a dám ju človeku, ktorý bude k tvojmu hriešnemu telu najbližšie a bude mať čisté srdce. Súhlasíš teda a vezmeš si môj dar?“
„Áno, môj pane, súhlasím a prisahám, že si vo mne našiel dobrého bojovníka, ktorý ťa bude uctievať. Zároveň nedovolím aby tvoje meno zmizlo v rieke času a dokiaľ budem žiť tvoje meno bude žiť so mnou.“
„Pekne povedané, no uvidíme čo prinesie čas. Na spečatenie našej dohody ti týmto okamihom umiestňujem na pravé plece znak v tvare plameňa. Tento znak uvidia iba tí, ktorý patria k mojim uctievačom a ty môžeš požiadať o pomoc iného uctievača, ako aj ty môžeš byť požiadaný o poskytnutie pomoci. To či pomoc poskytneš, alebo nie záleží, iba na tebe. Dobre teda, budiž zbohom, chlapče, a nezabudni na svoj sľub.“ povedal oheň a Nejiho myseľ pohltila tma
Keď sa prebral, ležal nahý vo vani plnej vody, ktorá príjemne chladila. Chvíľu ležal vo vode a premýšľal, či sa mu to náhodou iba nesnívalo. Pozrel si na pravé rameno a našiel na ňom znak v tvare plameňa.
Svoj sľub dodržím, môj pane! pomyslel si, keď v tom začul hlasy, vychádzajúce z kuchyne. Minami sa z niekým rozprávala a smiala.
Vyšiel z vane, poutieral sa, obliekol si župan a vyšiel von. Ako zatváral dvere, pozrel sa von a zistil, že už je tma. Otočil sa a zostal prekvapene stáť. Minami sa rozprávala a smiala so Sasukem a Karin. Nechápal to, veď sa ho spolu s Narutom, od onoho incidentu v lese, bála a teraz sa tu spolu bavia akoby sa nič nestalo.
„Minami, nemohla by si povedať svojmu priateľovi, aby mi nestál za chrbtom, mám z toho blbý pocit.“ povedal Sasuke dostatočne nahlas, aby to počul.
Minami sa trochu naklonila a zbadala ho, ako ich udivene pozoruje.
„Dobre že si hore, už som ťa chcela ísť zobudiť. Keď som prišla, našla som lístok od Naruta, že si sa išiel kúpať a že ťa mám nechať chvíľu odpočívať. Mimochodom, pozri, koho som stretla. Dávno u nás neboli, tak som ich pozvala na večeru, snáď ti to nebude vadiť?!“
„Ale vôbec nie, som rád, že prišli. Mohol by som si Sasukeho na chvíľu požičať, chcel by som sa na niečo spýtať?!“ povedal Neji začudovane.
„Ale isteže, s Karin zatiaľ prestrieme stôl.“ povedala a usmiala sa naňho.
Úsmev jej vrátil a so Sasukem v pätách vošiel do šatníka. Zažal lampu a začal si vyberať veci na oblečenie.
„Sasuke, čo si spravil Minami, od tej udalosti v lese sa ťa s Narutom bojí a dnes sa tu s tebou rozpráva a smeje akoby nič?“ pýtal sa Neji, pozerajúc pritom naňho.
„Čo by, upravil som jej spomienky podľa Narutovho želania!“ odpovedal bez mrknutia Suske.
„Chceš mi povedať, že si Minami nepamätá tú udalosť v lese, ale že videla niečo iné?“
„Správne, Naruto mi povedal ako jej mám upraviť spomienky, pretože s ňou chce čosi robiť a potrebuje, aby si na tú udalosť v lese nespomínala. A tak som jej ich upravil.“
„Dobre, to je veľmi dobre! A už si na to nikdy nespomenie?“ spýtal sa s obavami Neji.
„Nie nespomenie! Iba v prípade, že by jej organizmus bol vystavený veľkej bolesti, mohli by sa jej skutočné spomienky na danú udalosť vrátiť. Ale to ti už nemôžem povedať s istotou, zatiaľ som totiž ešte nikomu spomienky neupravoval, dosiaľ som totiž ľudí, ktorý si niečo nemajú pamätať zabíjal. Takže asi tak. Chceš ešte niečo, rád by som sa vrátil ku Karin, máme nedokončenú debatu?!“
„Nie to je všetko, môžeme sa vrátiť.“ odpovedal Neji a vrátili sa k dievčatám.
Nesmie byť vystavená veľkej bolesti, ale ako to mám spraviť, keď ju čaká stretnutie z ohňom?! Dočerta aj s tebou Naruto! premýšľal a zamyslene ju pozoroval. Všimla si jeho zamyslený pohľad a tak sa na ňu usmial. Usmiala sa tiež.
Na chvíľu prestal myslieť na starosti a venoval sa hosťom. Večera prebiehala v priateľskom duchu a väčšinou sa spoločnosť smiala. Čas utekal míľovými krokmi a nastal čas odchodu. Rozlúčili sa zo Sasukem a Karin a museli Minami sľúbiť, že sa o týždeň opäť zastavia. S radosťou súhlasili. Minami potom chcela spratať zo stola, no Neji ju chytil a s ňou v náručí sa hodil na pohovku. Naoko sa bránila no nakoniec uznala porážku a oddala sa mu. O dve hodiny si vyčerpane ležali v náručí a Minami s hlavou položenou na jeho hrudi zašepkala: „Zavolala som Narutovi a pozvala ho so Sakurou na večeru. Sľúbil, že zajtra prídu. Nehneváš sa?“
„Nie nehnevám. Na teba by som sa nikdy nemohol.“ odpovedal a jemne ju hladil po vlasoch.
Naruto, čo to dočerta robíš, veď ty nikdy nepoužívaš mozog? Zmenil si sa priateľko. pomyslel si, keď ho z myšlienok vyrušila Minami.
„Milujem ťa Neji Hyuuga!“ zašepkala a väčšmi sa mu pritisla na hruď.
„Milujem ťa Minami Satoru!“ povedal a jemne ju zovrel v náručí.
O chvíľku začul ako tíško odfukuje. Zaspala.
Láska je krásna, no prečo tak bolí? premýšľal a po chvíli vošiel do ríše snov aj on.

Poznámky: 

Tak tu máte po dlhšej dobe ďalší dielik. Konkrétne tento by mal byť predposledný. V ďaľšom dieli sa osudy Nejiho a Minami uzavrú a ja sa vrhnem na jednu menšiu sériu. Dúfam, že vydržíte až do konca. Komentov sa nebojte, veď treba poznať aj názor ostatných. Laughing out loud

4.5
Průměr: 4.5 (4 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Ivanitko
Vložil Ivanitko, St, 2018-02-14 10:54 | Ninja už: 4187 dní, Příspěvků: 2117 | Autor je: Editor všeho, Manga tým, Tatér prokletých pečetí

MISE V3: Ne, ono to nemá zakončení, chybí tu poslední díl... fuu tak to mi určitě utrhne srdce, když se nedozvím, jak to dopadlo. Můžu tedy jen teoretizovat, co s nimi nakonec bude. Myslím, že Neji nakonec Minami Narutovi nevydá, i když by to bylo zajímavé, ale kdyby si vzpomněla, tak by se určitě zablokovala a jeho ponuku by nepřijmula, ale záleží na autorovi, jak to s postavami zaonačí, taky by to mohla přijmout a vyléčit se. Všimni by byli nakonec šťastní až do smrti. Krásný konec :3

Obrázek uživatele Tomodachi no Tatsu
Vložil Tomodachi no Tatsu, Po, 2009-01-12 18:58 | Ninja už: 5645 dní, Příspěvků: 437 | Autor je: Prostý občan

No teda....od začátku to sice nečtu, ale jakmile jsem viděla v posledních komentářu orochin komentář, neodolala jsem a musela si přečíst tuhle báječnou FFku. Nejsem slovák, takže zatím čtu pomalinku, ale po nějaké chvíli se to ztratí a jde to ráz na ráz. Takže Eye-wink deset....jasan?!

~Kuroshitsuji~
~Even so, I will search for that one true, love~
~Fandím~Melonade/Yumi/hAnko~My FF~ Novej stajl Sasukeho Uchihy...
~Deidarovo dětství Requiem za sen

~Jsem hrdá yaoistka!~

Obrázek uživatele Yamata no Orochi
Vložil Yamata no Orochi, Po, 2009-01-12 18:55 | Ninja už: 5889 dní, Příspěvků: 3064 | Autor je: Prostý občan

Hagiku zasa čaruje so slovami, však? Eye-wink
Pěkné čtení, jsem zvědavá, jak zakončíš tento zvláštní příběh, už se těším...

FFkaři, prosím, čtěte Pravidla FF sekce!!! Evil

Kdo umí číst a psát, je gramotný. Kdo umí pouze psát, stává se spamerem!