Lovec Odmien

Lovec Odmien

V dedine mojej bol festival,
no ja som na objednávke pracoval
a tak keď som ju dokončil
po ceste k dedine som vykročil.
Ako som tak po ceste kráčal
hudbu a veselie výkrik preťal,
utekal som odkiaľ výkrik prišiel
a pootvorenú bránku som našiel,
katanu čo klientovi som niesol,
som pevne v ruke stisol.
Opatrne som dnu vošiel
a teba s krvavou katanou našiel,
vtom si ma zočil a napadol,
obzrel si si ma a utiekol.
Potom som do domu vstúpil,
rodinu celú mŕtvu som našiel
a zhrozený odtiaľ utiecť chcel,
leč zlá vec sa stala,
rodina čo prechádzala okolo ma videla
a tak ma dedinčania chytili,
priznať sa k vražde nútili,
však nožíkom skrytím putá som si prerezal
a na útek s katanou som sa dal.
Teba som chcel nájsť,
meno svoje očistiť,
do rodnej dediny sa vrátiť,
však meno tvoje neznal som,
keď náhodou ho zistil som.
Gosunkugi jest meno tvoje,
Sazaname jest meno moje,
toť však už dnes neplatí,
teraz je zo mňa lovec ľudí
a mojou korisťou si ty.
Roky plynuli a stále si sa sťahoval,
neskoro som však vždy prichádzal,
leč šťastie sa na mňa usmialo
a k tebe ma doviedlo.
A tak hrám v tomto zapadákove karty
a čakám až sa začne párty,
no v tom sa ninjovia objavili,
že vraj ťa chytiť prišli,
to dovoliť som im nemohol
a tak som zasiahol.
Za mesto som ich odviedol,
všetkých troch porazil
a za tebou rýchlo trielil,
keď som ťa však našiel,
takmer som o život prišiel,
no zasiahol mladý, zlatovlasý ninja
a ty si zbabelo zdrhol.
Vynadať som mu chcel,
leč sila mi z tela unikla
a tak v temnote som skončil.
Keď som sa prebudil,
moje rany boli ošetrené,
neboli nijak vážne,
no ležať by som mal,
keď v tom som na ruke ranu zbadal.
Tá rana bola dosť hlboká,
na odpočinok nebol čas,
musel som sa za ním vydať zas,
stačil však jeden krok
a takmer som padol v bok.
Zlatovlasý ninja ma posadil
a s ostatnými za Gosunkugim vykročil.
Akonáhle odišli na lovca som prehovoril,
čo som ho v bare zočil
a ktorého som ja korisťou,
ma zraneného uistil,
že mi dá trochu času,
kým chytím svoju korisť,
no potom s ním musím ísť.
Po chvíli sa mi podarilo vstať,
začal som za ninjami utekať,
dohonil som ich včas,
i pomohol som im ja tentoraz.
V meste tomto zlatý je zvon
a stavím sa, že to bude iste on,
čo pre Gosunkugiho je lákadlom.
K zvonu sme rýchlo utekali,
no prišli sme neskoro,
so zvonom zmiznúť chcel,
no mal som jasný ciel,
chytiť tohto vraha
a dožadovať sa práva.
Poraziť sa mi ho podarilo,
keď v tom sa môj lovec objavil
a slobody ma zbavil.
Do rodnej dediny nás oboch odviedol
a pred sudcom i ľuďmi ma oslobodil.
Som ti vďačný lovec Gatsu,
za dobre odvedenú prácu,
už viac nemusím utekať,
môžem sa opäť vrátiť domov
a tak ti dávam vďačné zbohom.
I ninjom sa chcem poďakovať,
už ma nemusia viac zachraňovať,
po ninjoch však ani stopy
a tak aspoň krátke ďakujem a doví. :-D