Neji môj anjel strážny 4

Za necelú polhodinku bol tam. Zastavil, vydýchal sa a vstúpil dnu. V stajni svietilo slabé svetlo, bolo tam príjemne teplo a vzduch voňal senom a koňmi. Niektoré kone spali, iné si medzi sebou erdžali. Použil byakugan a prehliadol stajňu, Naruta so Sakurou zbadal pri konci stajne, v intímnej situácii a tak ho okamžite ho zrušil. Pomaly prechádzal medzi boxmi až bol niekoľko boxov od nich. Začul ich vzdychy. Kone, v okolitých boxoch, boli vďaka ich aktivite vzrušené. Nechcel ich vidieť v intímnej situácii a tak na nich zakričal.
„Naruto, Sakura potrebujem s vami hovoriť!“
Vzdychy ustali, zavŕzgala brána na boxe a vystrčili sa z nej dve hlavy.
„Neji? Čo tu dofrasa robíš? A odkiaľ vlastne vieš, že sme tu?“ zvolali obaja.
„To, že ste tu som sa dozvedel od priateľa. Mal som s ním menší pokec a on hovoril, že Naruto má nejaké super-medic jutsu, ktoré by mohlo vyliečiť Minami. Tak som prišiel, či by si zajtra nemohol zabehnúť a skúsiť ju vyliečiť. Bol by som ti veľmi vďačný.“
Obe hlavy sa na sebe pozreli a Sakurina zmizla v boxe.
„Po prvé kto je ten priateľ a čo tu videl? A po druhé to si nemohol zavolať?“ spýtal sa Naruto.
„Ten priateľ vás videl vchádzať, nič viac.“ zaklamal Neji a pokračoval: „A nezavolal som ti preto, pretože sa mi to v tom vzrušení, že by si jej mohol pomôcť, úplne vyparilo z hlavy.“
„Dobre, tak zajtra poobede okolo druhej. Najprv ti vyliečim tie ruky, aby si vedel čo ju čaká a potom, keď ju na to pripravíš, vyliečim aj Minami.“ ,povedal ksichtiaci sa Naruto.
Nejimu hneď došlo, že Sakura nezaháľa. No i on pocítil túžbu po Minami.
„Chceš ešte niečo?“ spýtal sa Naruto, keď Neji iba stál a nič nevravel.
„Nie nič, to je všetko. Dík za pomoc, tak čau zajtra. A ešte raz dík!“
„Niet za čo, veď sme kamoši, no nie?! Tak čau zajtra.“ povedal ešte väčšmi sa ksichtiaci Naruto.
„Čau!“ povedal Neji, otočil sa a kráčal k dverám stajne.
Zrazu mal silnú chuť pozrieť sa na Naruta a Sakuru, v akcii, no ovládol sa a rozbehol domou.
Keď stál pred domom, pomaličky, potichúčky vošiel dnu. Minami pokojne spala, vyzliekol sa a vkĺzol, k nej do postele. Pohladil ju po tvári a objal, cítiac jeho prítomnosť sa mu schúlila v náručí.
„Zajtra je veľký deň, všetko sa vráti do normálu!“ zašepkal Neji a zaspal.

Na druhý deň ho zobudili lúče slnka, ktoré ho hladili po tvári. Slnko bolo už dosť vysoko na modrastom, bezoblačnom nebi. Príjemná vôňa ho šteklila v nose.. Obrátil sa a zbadal Minami ako pilne čosi kuchtí. Dvere zo spálne boli široko roztvorené. Rád ju pozoroval pri varení. Vedela skvele variť, no teraz jej to, kvôli nehybným prstom, trvalo dlhšie a tak sa jej snažil pomáhať. Vždy ho však odohnala slovami: „Žena patrí do kuchyne, chlap za stôl!“ A tak si sadol za stôl a pozoroval ju.
Zo spálne sa vchádzalo do obývačky, ktorá bola spojená s kuchyňou. Predtým tam bývala stena, no tú strhli a jej časť prestavili na kuchynský pult. A práve na ňom Minami kuchtila.
Tak ako vždy pri varení, mala na sebe bielu zásteru. Dlhé, vlnité, hnedé vlasy mala spútané gumičkou. Na jej peknej tvári sa leskli kropaje potu. Ako sa zdá v kolotoči je už hodnú chvíľu. pomyslel si Neji. Zdvihol sa, od stola a išiel sa prezliecť. Už oblečený vošiel do kuchyne, podišiel k chladničke, otvoril ju a zobral si jogurt. Otvoril zásuvku a vybral si z nej lyžičku. Pristúpil k Minami, objal ju okolo pása a pobozkal na líce.
„Dobré ráno Mimi.“ pozdravil a utrel jej tvár utierkou.
„Aj tebe.“ povedala a kuchtila ďalej.
„Čo to bude, až to bude?“ vyzvedal.
„Šalát, s ryžou a morskými potvorkami.“ odpovedala.
„Znie to dobre.“ skonštatoval Neji.
„Znieť to môže, no pokiaľ budeš pokračovať v tom, čo práve robíš, tak to vyzerať dobre určite nebude!“
„Tebe sa to nepáči?“ spýtal sa nevinným hlasom.
„Páči, ale vždy, keď mi toto začneš robiť, tak sa varenie zvrhne a jedlo vyzerá hrozne. Dala som si s tým dosť veľkú námahu, tak ma to prosím ťa nechaj dovariť. Dobre?!“ odpovedala nahnevane.
Otočil jej hlavu, vášnivo ju pobozkal a povedal: „Dobre!“
Potom ju pustil, obišiel pult, sadol si a začal jesť jogurt.
Minami zostala prekvapená, pretože vždy, keď s tým začal, tak dobiedzal dokiaľ nedostal čo chcel.
„Deje sa niečo?“ spýtala sa opatrne.
„Nie nič prečo?“ odpovedal jej otázkou, so sklopenými očami.
Za ten čas, čo s ním strávila ho spoznala dosť dobre, takže vedela, že sa niečo deje.
„Tak to vyklop! Čo sa deje?“ spýtala sa rázne.
„Nič dôležité, iba o druhej príde Naruto.“ odpovedal nervózne.
Minami zbledla. Neji jej síce hovoril, že to priateľ a nikdy by jej neublížil, no ona mala stále pred očami jednu strašnú udalosť.
Pred dvomi týždňami boli na výlete, v lese, za dedinou. Ako sa tak prechádzali, uvideli neďaleko čistinku a tak k nej zamierili. Stihli spraviť iba pár krokov, keď na ňu z opačnej strany, uvideli utekať troch, kričiacich neznámych ninjou. Neji chcel zasiahnuť, no v tom sa za nimi objavil Naruto, dohnal ich a doslova zmasakroval. Spolu na výjav, ktorý sa pred nimi odohral, iba ochromene hľadeli. Keď bolo po všetkom, Naruto telá pozbieral a naposledy sa rozhliadol. Vtedy si Neji všimol Narutove ohnivo červené oči a pazúry na rukách. Vedel, že v tomto stave ho nemožno dráždiť a tak chytil hrôzou skamenenú Minami a schoval ich za spadnutý strom. Naruto odišiel. Chvíľu čakali a až potom vyšli zo svojho úkrytu. Oproti nim stál Sasuke.
Povedal iba: „Utečte odtiaľto a zabudnite na všetko, čo ste tu videli!“ Potom sa otočil, vyšiel na čistinku, celú ju Katonom spálil a odkráčal za Narutom. Ich dvoch nechal nechápavo stáť. Minami videla časť Narutovho temného ja v akcii a potom ju ešte vystrašil Sasuke. Nezvládla to a odpadla, keď sa prebrala, ležala doma, vo svojej posteli. Dala sa dokopy, no mávala nočné mory, v ktorých ju Naruto roztrhal na kusy, no stále žila. Potom sa z temnoty vynoril Sasuke a spálil ju uhoľ. Neji požiadal obidvoch, aby sa k nim chvíľu nepribližovali. Aspoň kým nočné mory neskončia. Súhlasili. Snažil sa jej tiež to čo zažili vysvetliť, no nepočúvala. Bála sa, veľmi sa bála. A tak boli už istý čas sami a s nikým sa nestretávali.
„On.....p....p....príde....k....nám?!“ koktala strachom Minami.
„Nemusíš sa báť, ty tu byť nemusíš. Príde za mnou, takže ty môžeš ísť zatiaľ k tete. Poteší sa, teraz tam chodíš málo.“ snažil sa to zahovoriť Neji.
„Robíš si zo mňa srandu?! Ten psychopat si sem príde a ja sa nemám báť?“ kričala naňho, pozrela na hodiny a už normálnym hlasom povedala: „Dobre, je 10:30, do dvanástej bude navarené, no po dvanástej ma tu už neuvidíš!“
Nič nepovedal, iba mlčal. Keď Minami miešala čosi v hrncoch, varecha sa jej v ruke triasla a vydávala cinkavý zvuk. Obaja mlčali. Neji dojedol jogurt a na chvíľu odišiel do svojej pracovne.
Dohodli sa, že obaja budú mať svoju pracovňu a nebudú si do nich, navzájom liezť. Keď bude jeden z nich niečo chcieť, tak tomu druhému zaklope na dvere, tak ako teraz Minami Nejimu.
„Obeeed!“ zavolala.
Neji vyšiel a spoločne sa najedli. Videl, že ju trápi, ako sa správala, tak spustil prvý.
„Prepáč, že som ti to nepovedal skôr, nechcel som aby si sa trápila!“
„Nie, ty prepáč mne, že som sa správala ako hysterka. Viem, že je to tvoj priateľ, no bojím sa ho a neviem ako by som na jeho prítomnosť reagovala. Ešte raz prepáč.“ povedala a pridala vášnivý bozk.
Vrátil jej ho a pridal ďalší. Prijala ich a chcela mu ich vrátiť, no v tom zbadala hodiny a postavila sa. Chcela ešte upratať stôl, Neji ju však zadržal.
„Nechaj tak, upracem to!“
„Neprekážalo by ti to?“ zavrtel hlavou.
„ Vďaka, maj sa!“ povedala, podišla k šatníku, vzala si kabát a odišla.
Osamel. Pomaly začal upratovať stôl. V dreze sa nakopili taniere a niekoľko hrncov, premýšľal či by ich nemal umyť, no nakoniec ich nechal tak. Vošiel späť do svojej pracovne a venoval sa opäť štúdiu.
Študoval kópie starých spisov, klanu Hyuuga. Spisy obsahujú informácie o bojových schopnostiach a technikách klanu Hyuuga. Vďaka tomu, že si Neji získal veľkú úctu u uja Hiashiho, tak mu tajne skopíroval spisy hlavnej rodiny. Z Nejiho pracovne vždy preniká vôňa smreku, pretože vždy po preštudovaní spisu, spis spáli, spolu s polienkom smreku, ktorý prekrýva pach spáleného papiera.
Ako tak študoval, zrazu začul klopanie na dvere a išiel otvoriť, ani si neuvedomil ako rýchlo čas plynie. Vo dverách stál Naruto, pozval ho dnu.
„Dáš si niečo? Čaj, Kávu?“
„Nie vďaka, som tu len na skok! Sľúbil som Sakure, že s ňou pôjdem do kina. Podľa všetkého dávajú nejakú romantickú kravinu, no čo by som nespravil pre svoju milovanú, no nie?!“ zaškeril sa Naruto.
„To poznám, Minami má tiež svoje srdcovky, na ktoré dokáže čumieť donekonečna. No kvôli tomu si sem neprišiel! Hovorme o tom tvojom jutsu a spôsobe ako ju vyliečiť.“ zvážnel Neji.
„Dobre teda, začnime. Keď si nás vtedy vyrušil všimol som si tvoje ruky, boli celé dobité a skrvavené. Nezaujíma ma ako sa ti to stalo, no vďaka tomu zraneniu budeš vedieť, čo pocíti, keď ju budem liečiť. Tak a teraz sa môžeš pýtať, čo ťa zaujíma?“
„Mám dve otázky: Bude ju to bolieť? A aké budú vedľajšie účinky?“
„Áno bude ju to bolieť, je to spôsobené upravenou chakrou, ktorá sa pri tomto jutsu používa. No tento stav je iba dočasný. A čo sa týka vedľajších účinkov, je len jeden a to ten, že vyliečenému človeku sa zvýši prah bolesti, následkom čoho dokáže zniesť väčšiu bolesť. Ešte nejaké otázky?“
„Uhm! Mohol by si mi popísať, priebeh liečenia?“
„Iste! Zranený človek mi povie čo vlastne chce liečiť, potom sa posadíme tak aby som mal zranenie pred sebou. Nasleduje samotné jutsu, ktoré vyvolám a priložím ruky na zranené miesto. Zranený spočiatku nič necíti, no potom začne pociťovať pomalé zvyšovanie teploty. Teplota sa neustále zvyšuje, spôsobuje ju upravená chakra, vďaka ktorej prebieha liečebný proces. Tento proces dosahuje vrchol vtedy, keď zranený pociťuje obrovskú páľavu, na liečenom mieste a človek odpadáva. Čo je prirodzená ochrana organizmu, pred poškodením, či už psychickým, tak fyzickým. Potom čo zranený odpadol, musí sa liečené miesto chvíľu chladiť. Do osmi hodín zranenie zmizne a zranený človek je vyliečený.„ podal mu vyčerpávajúcu odpoveď Naruto.
„Dobre, myslím, že som to pochopil, no mohli by sme sa ešte raz vrátiť k tej bolesti? Musím vedieť, aká veľká bolesť bude, nechcem aby zbytočne trpela. Mám už len poslednú otázku: Už sa ti niekedy stalo, že liečba nepomohla?“
„Čo sa týka bolesti, o chvíľu sám uvidíš a odpoveď na druhú otázku je nie, ešte sa mi nestalo, že by liečba nepomohla. Priateľ, ktorý ma toto špeciálne jutsu naučil mi vravel, že sa pri ňom temná chakra mení na svetlú a tá je vraj v každom človeku. Svetlá chakra slúži na samoliečenie organizmu, takže keď telu dodám jej veľké množstvo, samoliečba organizmu prebieha mnohonásobne rýchlejšie, než pri jej bežnom množstve. Ako vidíš je to absolútne bezpečné! Pokiaľ si pripravený, začneme.“
„Uhm!“ povedal Neji a chvíľu mlčal, po chvíli pokračoval.
„Myslím, že si mi povedal všetko, čo som potreboval vedieť, takže môžeme začať. Mimochodom, hovoril si niečo o chladení, čo naň treba?“
„Stačí nádoba so studenou vodou a nejaký uterák, ktorý sa do nej namočí. No ty máš zranené ruky, takže stačí nejaká nádoba, do ktorej si ich budeš môcť ponoriť.“
„Nestačil by nejaký väčší, plytčí hrniec?“
„Jasné, že stačil!“
„Fajn, o jednom viem. Chvíľu počkaj, nájdem ho a naplním.“ povedal Neji a odkráčal do kuchyne.
Naruto počul ako otvára skrinky a prehrabáva sa v nich, po chvíli ho našiel, naplnil a priniesol k nemu.
„Čo ďalej?“ spýtal sa vzrušene.
„Daj si dole obväzy, najlepšie je to priamo telo na telo.“
Neji poslúchol a dal si ho dolu. Naruto ho potom usadil do správnej polohy, tak aby mu zranené ruky mohol držať. Sám sa usadil oproti nemu.
„Od teraz sa mi pozeraj do očí a neuhýbaj.“ povedal Naruto, pričom mu sám pozeral do očí a začal robiť potrebné pečate. Keď ich spravil chytil ho za zranené ruky a držal.
Ako mu tak Neji pozeral do jeho modrých očí zmenili sa mu na ohnivo červené. Trochu ho to začalo znervózňovať, no nenechal to na sebe badať. V rukách začal pociťovať mravčenie, ktoré sa zmenilo na príjemný hrejivý pocit. No ani príjemný hrejivý pocit netrval príliš dlho a začal mať pocit, akoby mal ruky nad ohňom a dával ich čoraz nižšie a nižšie, až doňho samotného. Už sa nepozeral Narutovi do očí, ale do dvoch ohnivo červených gúľ, ktoré sa spojili v jednu. A tá sa zmenila na ohnivú špirálu, do ktorej padal a padal. Pozrel na si ruky a namiesto nich mal dve ohnivé gule. Bolesť bola už tak obrovská, že sa nedala zniesť. Pokúsil sa vykríknuť, no nedokázal vydať ani hlások. Hovorí sa, že oheň nerozpráva, no to veľký omyl! Neji mal rovnaký názor, do doby než začul jeho hlas. Vychádzal z ohnivej špirály, do ktorej padal.
„Neji, chceš byť zdravý, chceš aby tvoje zranenia zmizli?“ povedal oheň.
„Áno chcem! Žena, ktorú milujem je tiež zranená, musím si byť istý, že jej to pomôže!“ odpovedal rozhodne.
„Dobre teda, pomôžem ti, no to či pomôžem aj tvojej milovanej bude záležať iba na nej samotnej. Nikto iný, namiesto nej, rozhodnúť nemôže! Na to aby som vyliečil teba musíš........"