manga_preview
Boruto TBV 07

Neji môj anjel strážny 3


Tretia časť: „Rozkoš“ srdca

......jeden anjel, v čiernom rúchu.
Jediný anjeli, ktorý nosili čierne rúcho boli anjeli smrti. Tam kde sa objavili niekto zomrel. A jeden z nich bol tu a hľadel naňho. Starí priateľ Blackus. Mal dlhé šedivé vlasy a rovnako dlhú šedivú bradu. Jeho tvár zvrásnili vrásky a jeho dobrotivé oči hľadeli na všetkých okolo. Z jeho tváre sa šíril pokoj a pokora. Pripomínal skôr nejakého zázračného dedka, z rozprávky, než anjela smrti. Vyzeral tak ako si ľudia predstavovali Boha a tak patril medzi najobľúbenejších anjelov smrti, pokiaľ sa to vôbec dá o anjeloch smrti povedať.
Blackus pristúpil ku Kafzielovi a objal ho. Kafziel iba stál, neschopný pohybu, pripomínajúc sochu. Hľadel do prázdna. Vedel, čo bude nasledovať, videl to miliónkrát, no nikdy si nemyslel, že by sa to mohlo stať aj jemu, nie tak skoro.
„Je mi to ľúto, priateľu.“ ,povedal po chvíľke Blackus.
Kafziel iba stál a bál sa otočiť. Nechcel stratiť ani jednu z nich, a predsa jedna musí zomrieť. Poznal pravidlá, vedel prečo sa všetko deje, tak ako sa deje. Rovnováha, jediný zákon, ktorý sa stal pascou, i pre jej vlastného stvoriteľa. Jedna musí zomrieť, aby tá druhá mohla žiť. Často sa to stáva, no nečakal, že to bude tak skoro. Veril, že on a Rose zostarnú, vychovajú deti a zomrú, až keď vnúčatá dospejú. Všetko sa zmenilo, všetko. Jeho svet, jeho sen sa zrútil. Myšlienky sa mu v hlave ozývali ako v jaskyni.
Videl som ľudí v tejto situácii, prosili Smrť i Otca aby im nebrali blízkeho človeka. Nepomáhalo to a tak im nadávali a urážali ich, kričali, revali, vyhrážali sa. Bránili sa akýmkoľvek spôsobom. A potom, keď už bol ten človek mŕtvy pomaly sa zmierovali s jeho stratou. No úplne sa s ňou nezmierili nikdy. Videl som do ich sŕdc, čo skutočne cítia a ja čo cítim ja? Nič! Necítim nič, iba prázdnotu. Som ako prázdny džbán, ktorý niekto odložil do pivnice a zabudol naň ho.
Ty niesi prázdny džbán, syn môj! Si anjelom ktorý sa stal človekom a tvoje srdce je plné citov, ktoré si predtým nepoznal. Vedel si, čo je to láska, no nikdy si nemiloval, tak ako muž miluje ženu. Stal si sa človekom, kvôli Rose, do ktorej si sa zamiloval a dal si jej celé svoje srdce. A ona sa zamilovala do teba a dala ti to svoje. Láska je nádherná vec a ty si ju spoznal, vo svojej skutočnej podobe. Plodom vašej lásky je vaša dcéra a tá je predsa najdôležitejšia! Zaplň tú prázdnotu novou láskou, otcovskou! Jednu si stratil, no druhú získal, nezabúdaj na to!
Otec, si to ty? Máš pravdu, spoznal som pocity, ktoré som nikdy nepoznal. A jedným z nich bola i láska. Vždy si nám hovoril, že láska má tisíce podôb, no nikdy si nám nepovedal, že môže tak bolieť. Tam v diali vidím svetielko nádeje, aj keď teraz je ešte strašne ďaleko. Tým svetielkom je naša dcéra. Zamiloval som sa do nej, už keď bola v Rosinom brušku a teraz ju milujem ešte viac. Bolí to, tak veľmi ma bolí jej strata. Otec, hľa tvoj, bolesťou zmučený, syn ťa prosí, pomôž mi, zbav ma tej bolesti. Prosím Otec.
Syn môj, moje srdce je plné smútku, no stal si sa človekom a tomu nesmiem pomôcť. Niečo ti však poradím: Plač! Slzy uľavia tvojmu srdcu a bolesť bude menšia. Plač, nech každá slza, ktorú tvoje oči vyronia, je kúskom bolesti, ktorá ti sužuje srdce. Aj keby ich tvoje oči vyronili celé more nakoniec predsa len vyschnú a budú môcť opäť nazerať na svet, vo všetkých jeho nádherných farbách. Milujem ťa syn môj a nikdy by som nechcel aby si trpel, no bolesť je súčasťou života, či už toho ľudského alebo nášho. Ži a raduj sa po boku svojej dcéry, iba vtedy svoj život nepremárniš. Zbohom, syn môj, nech ťa láska sprevádza životom.
Vďaka ti Otec. Urobím, čo si mi povedal, budem žiť a radovať sa s každého nového východu slnka, ktorý príde. A moja dcéra so mnou. Zbohom Otec. ,pomyslel si Kafziel a po jeho lícach začali stekať pramienky sĺz.
„A ďakujem aj tebe, priateľu „ ,povedal Blackusovi, vymanil sa z jeho náručia a obrátil sa k ostatným, „i vám všetkým, priatelia. Ďakujem a veľmi si to vážim.“
Potom sa obrátil, podišiel k posteli, pobozkal Rose na čelo a pohladil ju po vlasoch. Spala, spala večným spánkom a Kafzielovi sa zdalo, že sa usmieva. Vyzerala tak pokojne, šťastne.
„Zbohom moja milovaná, raz sa opäť stretneme, no chvíľu to potrvá.“ ,zašepkal a zobral do náručia ich spiacu dcéru.
Až teraz zbadal aké sú si s matkou podobné. Bodlo ho pri srdci. Začal ju jemne húpať a spievať pieseň, ktorú mala Rose tak rada.

„Slniečko už vyšlo, nový deň sa začína, kvietky hlávky otvárajú, ovečka hlávku skláňa,
trávičku zelenú spása, nebojí sa vĺčka, veď ju chráni bača. Jeho verný psíček,
našiel malé vtáča, malý orlík zranený, z výšin neba zhodený a trochu aj vystrašený,
bača sa oň ho postará, ošetrí i nakŕmi, na nebo krásne modrasté, pomôže mu zaiste.
Orlík po nebi lieta, baču z výška volá........hej hola......hej hola........hej hola.......

Na Rosinom pohrebe sa zišla celá dedina. A vtedy, v ten smutný okamih na jej hrobe vyrástol krík, s nádhernými kvetmi, ktoré ešte nikdy žiadny človek nevidel. Ľudia to považovali za zázrak a dar od samotného Otca. A Kafziel ten vedel, čo je to za kvet, kvet z rajskej záhrady, jeden s najobľúbenejších otcových kvetou. Medzi ľuďmi to šumelo a tak pristúpil ku kríku odtrhol jeden s kvetou a namiesto neho narástol ďalší, ešte krajší.
Privoňal k nemu a povedal: „Tento kvet, je kvetom lásky a bude sa volať Rose, ruža, na pamiatku tej, ktorú som tak nesmierne miloval.“
Potom začal trhať kvety a rozdával ich dedinčanom. Hovoril im tiež ako ich majú zasadiť a starať sa o ne, aby z nich vyrástli nádherné kríky, také aké mala Rose na hrobe. Dedinčania si tento nádherný kvet nenechali iba pre seba a tak sa rozšíril po celom širučičkom svete, i s legendou o Rose a Kafzielovi.
„A tak je do dnes je ruža kvetom lásky, ktorý sa dáva tomu koho miluješ.“ ,skončil svoje rozprávanie Neji a zbadal ako Minami, v jeho náručí spí.
Opatrne ju zodvihol, odniesol do postele a ľahol si vedľa nej. Oči mu padli na obväz, na jej zápästiach a opäť ho bodlo pri srdci. Potreboval byť chvíľu sám, zdvihol sa s postele, naposledy sa obrátil a skontroloval či Minami spí a vyšiel do noci.
Spočiatku kráčal, po pár krokoch sa rozbehol a utekal a utekal. Nemal cieľ, kam chcel ísť, iba utekal aby si aspoň na chvíľu vyčistil hlavu. Po chvíli sa celý udýchaný zastavil a pozrel na mesiac, bolestivé myšlienky boli za okamih späť. Srdce ho bolelo, tak veľmi ho bolelo. Chcel aby bolesť ustala, zmizla, no ona stále zostávala. Raz kdesi počul, že keď človeka bolí srdce má si spôsobiť zranenie, ktoré ho bude bolieť viac ako srdce a bolesť srdca sa mu potom nebude zdať taká strašná. Kúsok od neho stál veľkí, silný, hrubý strom, podišiel k nemu, ospravedlnil sa mu, že mu chce ublížiť a začal doňho udierať päsťami. O chvíľu ich mal už celé dobité a skrvavené, no neprestával a udieral ďalej. Náhodou išla okolo Hinata, keď zbadala, čo robí utekala k nemu.
„Braček Dosť, Prestaň!“ ,kričala snažiac sa ho zastaviť.
Neji ju nepočúval a udieral ďalej. Hinata musela použiť byakuugan a znehybniť mu ruky, inak by si totiž vážne ublížil. Až keď mal nehybné ruky obrátil sa k nej a ona zbadala slzy, ktoré mu stekali po lícach. Objala ho a on si hlavu položil na jej rameno.
„Ach sestrička bolí ma srdce, tak strašne ma bolí. Minami trpí a jej nemôžem nijako pomôcť. Urobil by som čokoľvek, čokoľvek len aby prestala trpieť.“
„Nemusíš urobiť čokoľvek, stačí keď poprosíš Naruta aby Minami použil na ďalší, z jeho pokusov. Zmienil sa mi, že ho istý priateľ naučil nejaké super-medic justu, no potreboval by robiť pokusy priamo na ľuďoch, aby sa ho naučil skvele ovládať. Myslím, že ho nazval faiatacchi no justu. Choď za ním a popros ho o pomoc, mne tiež pomohol. Jeden z členov Anbu ma síce vyliečil, no zostali mi následky, v podobe občasného bušenia a bolestí srdca, Naruto ma ich zbavil. Síce to bolelo ako šľak, no zistila som, že vďaka tomu sa mi zvýšil prah bolesti a znesiem tak väčšiu bolesť. No tak braček neváhaj, neoľutuješ.“ ,povedala a obnovila Nejimu pohyblivosť rúk.
„Chceš mi povedať, že Naruto by jej bol schopný pomôcť? Pokiaľ by to dokázal bolo by to úžasné. Minami by sa prestala trápiť a mohla by sa opäť vrátiť k masážam. Bola by zase šťastná. Dobre teda, skúsim to. Nevieš náhodou kde je?“ ,spýtal sa Neji, omotávajúc si doráňané ruky obväzmi.
„Je v stajniach Go-Ruda Tadzuna.“
„Aha a čo tam robí, tak neskoro v noci?“
„Je tam so Sakurou. Hrajú sa.“
„Hrajú sa? Čo tým....“ a vtedy mu to došlo, „hrajú sa, chápem! A čo si tam robila ty?“
„Náhodou som prechádzala okolo a počula som zvláštne zvuky, tak som vošla dnu a zbadala ich.“ ,odpovedala, celá červená Hinata.
„Predpokladám, že oni teba nie, však sestrička?!“ ,povedal s úškrnom Neji a pokračoval, „Kto by si pomyslel, že naša hanblivá a citlivá Hinata má takúto záľubu.“
„Si perverzák, ako všetci chalani.“ ,povedala nahnevane, otočila sa a odkráčala preč.
Takže ja som perverzák čó? A čo si potom ty sestrička? ,pomyslel si Neji a rozbehol sa do Go-Ruda Tadzuna.

Poznámky: 

Faiatacchi – Faia(oheň) a Tacchi(dotyk), čiže ohnivý dotyk alebo dotyk ohňa
Go-Rudo Tadzuna – Go-Rudo(zlato), Tadzuna(uzda), čiže zlatá uzda

4.6
Průměr: 4.6 (5 hlasů)

Kategorie:

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Ivanitko
Vložil Ivanitko, St, 2018-02-14 10:22 | Ninja už: 4187 dní, Příspěvků: 2117 | Autor je: Editor všeho, Manga tým, Tatér prokletých pečetí

MISE V3: Tak ta legenda byla hrozně dojemná, opravdu to trhalo srdce a to s tím kríkom bylo moc krásné. Opravdu výborná legenda. No jsem napjatá, co to bude za zajímavé jutsu, co Naruto ovládá. A ta Hinata... úplně náhodou šla kolem... hehe, beztak špehuje Naruta na každém kroku. Laughing out loud

Obrázek uživatele Tall
Vložil Tall, Po, 2009-11-23 18:54 | Ninja už: 5877 dní, Příspěvků: 2469 | Autor je: Tsunadin poskok

Dovolím si z Minatou trošku nesouhlasit, mě se tam ty dlouhé dialogy hodily. Právě do té legendy určitě patřili. Sice to není úplně přirozené, ale myslím, že ty po ní ani netoužíš.
Jako vždycky mě udivuje tvoje schopnost pracovat se symbolikou.

"Naděje je ječmen!"

Na to, abys poznal že svíčková je připálená, jí nemusíš umět vařit.
Po dlouhé době nová FF - Opakování.

Obrázek uživatele Minata
Vložil Minata, So, 2008-11-29 17:29 | Ninja už: 5866 dní, Příspěvků: 2381 | Autor je: Prostý občan

Moc pěknej díl Smiling
Hmm... Příště ale zkus ty dialogy trošku zkracovat... Líp se čtou, když jsou kratší, než pár takhle dlouhých po sobě Smiling
A (jenom taková blbost) když píšeš přímou řeč, jako např. ako všetci chalani.“ ,povedala ... Ta čárka by měla být takhle: ako všetci chalani,“ povedala ... Smiling
Ale moc se mi líbil popis těch Nejiho pocitů Smiling Pokračuje to fakt skvěle, už se těším na další! Smiling

„Kdykoliv se mě ptají, jakou knihu bych si s sebou vzal na opuštěný
ostrov, odpovídám: ‚Telefonní seznam. Je v něm tolik postav! Mohl bych
vymýšlet nekonečné množství příběhů.‘“
U. Eco