manga_preview
Boruto TBV 09

Spomienky 04


Tajomstvo hradu Uzumaki

Naruto s ujom a tetou bol opäť na hrade, tento krát si prehliadal vnútorné opevnenie. Vnútorné opevnenie tvorili strážne veže a sídla delostreleckej, jazdeckej, zdravotnej jednotky, stajne pre kone, sídla osobných jednotiek hlavnej a vedľajšej vetvy a samozrejme sídla samotných vetiev. Postupne všetko prešli. Pri prehliadke stajní sa Naruto zamiloval do nádhernej snehobielej kobylky. Len ťažko sa od nej zberal na odchod, no sľúbil jej ,že sa príde rozlúčiť. Jeho ujo Biseki mu povedal, že sa kone v stajni dajú kúpiť, takže keby mal o nejakého záujem stačí povedať správcovi stajní. Naruto sa rozhodol, že tú nádhernú kobylku získa, no zatiaľ nemal dosť peňazí, sľúbil jej však, že raz bude jeho. Kobylka radostne zaerdžala, aspoň Naruto si to myslel.
Ďalším bodom prehliadky boli sídla hlavnej a vedľajšej vetvy. Z oboch sú knižnice. Zo sídla vedľajšej vetvy je knižnica beletrie, najväčšia v krajine. V tejto superknižnici je aj sekcia E. Je to sekcia, ktorú môžu navštíviť iba dospelí, sem patria aj Jirayove knihy. Knihy sa zásadne nepožičiavajú ale je tu obrovská čitáreň, v ktorej si môžete knihy prečítať. Plus malá reštaurácia v ktorej sa môžete občerstviť a nabrať sily.
Zo sídla hlavnej jednotky je knižnica odbornej literatúry. Táto knižnica je určená jak verejnosti tak vedcom a iným odborníkom, ktorý hľadajú potrebné informácie. Patrí medzi štyri najväčšie knižnice venujúce sa odbornej literatúre v Narutovom svete. Platia tu rovnaké pravidlá ako vo vedľajšej knižnici. Žiadne požičiavanie iba obrovská čitáreň, plus reštaurácia na občerstvenie. V obidvoch knižniciach sú farebné i čiernobiele kopírky, takže si môžete okopírovať čo potrebujete.
O knižnicu s odbornou literatúrou mal záujem aj Naruto. Teta Minata strela bývalú spolužiačku a tak sa dali do reči. Naruto s ujom Bisekim išli do odbornej knižnice. Zaujímala ho najmä sekcia pre ninjou, v ktorej bolo všetko čo by mohlo ninju zaujímať. Od zbraní až po najrôznejšie jutsu. Naruta zaujímala najmä červená sekcia, v ktorej sa nachádzali napr. popisy a návody zakázaných jutsu, informácie o ocasích a ďalšie informácie, ktorých získanie zlými ninjami by malo katastrofálne následky. Táto sekcia bola určená iba pre kage a nimi určených ninjov. Nachádza sa v podzemí. Narutov ujo Biseki patril medzi strážcových starých známych, ale nielen to, medzi strážcami sa šuškalo, že Biseki bol jedným z horúcich kandidátov na Raikageho, avšak odmietol a pomohol k postu tomu súčasnému. Biseki a Raikage sú vraj dobrý priatelia takže vstup mal povolený, no keď priviedol Naruta odmietli ho vpustiť. Naruto by musel zostať pred dverami, čo bolo nepriateľné, našťastie prechádzal okolo starý knihovník, ktorý podišiel k strážcom, čosi obom zašepkal do ucha a tí, celý bieli Naruta okamžite vpustili. Ešte predtým ich však zapísali do návštevnej knihy. Keď Biseki povedal, že je Naruto jeho vzdialený príbuzný takmer onemeli. Šuškajúcich si strážcov nechali za sebou a vstúpili do červenej sekcie.
Prešli dverami a zarazený Naruto spýtavo hľadel na uja. Za dverami nebolo okrem veľkej kabíny výťahu nič.
„Si prekvapený?“ ,spýtal sa Biseki a pokračoval, „snáď si si nemyslel, že červenú sekciu chránia iba tie úbohé dvere a dvaja strážcovia?!“
„Nooo, povedzme, že som to predpokladal,“ odpovedal Naruto a pokračoval, „mám nastúpiť?“
„Áno, keď budeš v kabíne identifikuj sa, Julien potom bude nabudúce vedieť kto si a pomôže ti pri vyhľadávaní,“ povedal Biseki a vstúpil dnu. Naruto vstúpil za ním.
„Kto je Julien?“ spýtal sa zo záujmom.
„Julien je hlavný počítač,“ odpovedal ujo akoby to bola normálna vec.
Super a čo to vlastne je ten hlavný počítač? pomyslel si Naruto, no skôr ako sa na stihol uja spýtať ten už k nej hovoril: „Ahoj Julien, tu gentlman, žiadam o povolenie na vstup do červenej sekcie.“
Z repráčika, na strope kabíny, sa ozval príjemný ženský hlas: „Dobrý deň gentleman, povolenie udelené, pokojne vojdi.“
Biseki sa otočil k Narutovi: „Naruto identifikuj sa, ale namiesto mena použi nejaké heslo.“
„Heslo?“chlapec chvíľu premýšľal nad heslom, keď ho z myšlienok vytrhla Julien.
„Návštevník číslo dva prosím identifikujte sa a oznámte dôvod svojho pobytu!“
Mám to! pomyslel si a povedal: „Ahoj Julien, tu je ohnivá líška a dôvodom môjho pobytu je získanie informácií o ocasích a žiadam o vstup do červenej sekcie.“
Keď Naruto dohovoril nastalo chvíľu ticho, potom sa ozvala Julien: „Vitaj ohnivá líška, kontrola údajov prebehla úspešne, vstup do červenej sekcie máš povolený. Informácie o ocasích nájdeš v oddelení 10 písmeno d.“
„Ďakujem Julien, môžeš mi prosím povedať kde je WC, potreboval by som si odskočiť,“ spýtal sa chlapec.
„WC sa nachádza napravo od vstupných dverí, druhé dvere z prava. Je na nich aj označenie. Dvere sú hneď vedľa dverí do jaskyne.“
„Ďakujem Julien, to je všetko!“
„Niet za čo, ohnivá líška, v prípade ďalších otázok stačí zavolať,“ozvala sa Julien, v repráčiku píplo a stíchla.
Ujo zatiaľ ticho stál vedľa Naruta.
„Pod hradom je ešte aj jaskyňa? Spýtal sa Naruto, no odpoveď žiadna.Otázku zopakoval, no zasa nič, Biseki nereagoval.
Až na tretí pokus sa ujo strhol: „Hovoril si niečo?“
„Ani nie!“ zamumlal.
Výťah konečne zastal a dvere sa otvorili. Pohľad ktorý sa Narutovi naskytol bol ohromujúci. V podzemí sa nachádzala obrovská, asi tri poschodia vysoká miestnosť, v ktorej boli obrovské regále plné kníh a dokumentov. Medzi jednotlivými regálmi bola postavená sieť plošín a rebríkov. Bolo to ohromujúce a veľkolepé. Naruto cítil vôňu starých kníh, cítil vôňu histórie zachytenú na papieri.
Biseki vyšiel z výťahu a poberal sa preč. Posledné, čo Naruto zachytil boli jeho slová: „Musím si niečo zistiť, o 16:00, pred výťahom.“ Skôr ako stihol odpovedať zmizol za najbližším regálom. Potom ho už videl ako vychádza po točitom schodisku na najvyššiu plošinu a mizne za najvyššou časťou regála.
Poriadna výška. Tak fajn! ,pomyslel si Naruto a zamieril k WC. Našiel ho rýchlo.
Uľavil si a keď vychádzal všimol si, že dvere do jaskyne sú pootvorené. Neodolal a vošiel dnu. Pohľad sa mu naskytol na starú chodbu, s kamennými schodmi, ktoré viedli niekam dolu, do temnoty. Chodba nebola osvetlená, takže bolo vidieť iba na pár metrov, no z toho čo Naruto videl, usudzoval, že tomu bolo dávno, čo dnu niekto vstúpil. Všade bolo mnoho pavučín a na schodoch dosť hrubá vrstva prachu.
Na pravej stene si Naruto všimol fakľu. Vytiahol z kapsy sirky a zapálil ju. Vo svetle fakle vyzerala chodba ešte zaostalejšie než predtým. Vytiahol ju z držiaka, strhával pavučiny a schádzal dolu schodmi. Mihotavé svetlo fakle osvetľovalo schody a jemu sa zdalo akoby nemali konca. Chodba sa zrazu skončila a pred ním sa otvorila menšia jaskyňa. Naruto nikdy v jaskyni nebol a tak ho pohľad na ňu očaril.
Jaskyňa mala bielo-žltú farbu. Zhora i zdola rástli veľké špice, ktoré mu pripomínali cencúle. Niektoré sa dokonca spájali. Po bokoch i po strope sa tiahli, akoby žily, neznámeho, modrého a červeného, svietiaceho nerastu. Jaskyňou sa dalo prejsť iba po dosť úzkom, kamennom chodníku. Po pravej i ľavej strane chodníka boli dosť hlboké jazierka. Naruto to odhadol podľa žíl zeleného a žltého, svietiaceho nerastu, na ich dnách. V jazierkach plávalo niekoľko malých bielych rýb s bielymi očami. Nikdy ešte také ryby nevidel a tak ich chvíľu pozoroval a potom sa pobral ďalej.
Prešiel pomaly po chodníku, kochajúc sa všetkou tou krásou, až prišiel na koniec jaskyne. Tú tvorila žlto-biela stena s jazierkom uprostred nej, ktorá mu pripomínala umývadlo. Naruto bol trochu sklamaný, že nieje jaskyňa väčšia, no aj tak bol z nej unesený. Dokonca ho napadla jedna trafená myšlienka. Premýšľal že keď bude mať raz svoj vlastný dom urobí si pod ním tiež takú malú jaskyňu. Pousmial sa nad touto myšlienkou a vrátil sa do reality. Mal trochu smäd a tak strčil fakľu do stojana nad jazierkom a nabral trochu studenej vody do dlaní a napil sa. Bola skvelá, trochu studená, no s takou zaujímavou chuťou. Naruto mal pri sebe malú fľašu na vodu a tak si trochu tej chutnej vody nabral. Strčil si fľašu do vrecka a vydal sa späť.
Vzal si fakľu a otočil sa na odchod, keď zostal zarazene stáť. Jaskyňu zrazu videl úplne osvetlenú, čo sa mu predtým nestalo. Dokonca mu začala žiara fakli vadiť a tak ju okamžite uhasil. Na jeho veľké prekvapenie videl jaskyňu osvetlenú aj naďalej. Nechápal to a tak premýšľal, čo by to mohlo spôsobiť.
Ja to nechápem, ako je možné, že vidím hoci som fakľu zahasil, veď som v tme? zašepkal si popod fúzy.
Nespravil si niečo pred tým ako si začal vidieť v tme? ,spýtal sa ho vnútorný hlas.
Nie nespravil. Počkať! Napil som sa z jazierka na stene. Že by to bol ten dôvod, vďaka ktorému vidím v tme? ,uvažoval nahlas.
Áno to je ten dôvod. Voda, ktorá sa zhromažďuje v jazierku preteká žilou kryštálu Yabunkuro. Je to strašne vzácny kryštál, pomocou ktorého možno vidieť v tme. A preto, že si sa z jazierka napil vidíš v tme. ,odpovedal mu vnútorní hlas.
Vďaka za vysvetlenie. Počkať! Ako môj vnútorný hlas by si mal vedieť iba to, čo viem ja a toto neviem, takže kto si? spýtal sa zarazene.
Som niekto kto sa už veľmi, veľmi dávno s niekým rozprával a tak si tú príležitosť nenechám ujsť.
Chceš si pokecať? Fajn, nieje problém! No stále si mi neodpovedal na otázku kto si? spýtal sa trochu namrzene.
Kto som? Som bytosť, ktorá si vybrala samotu, namiesto života s ľuďmi. Kedysi mi veľmi ublížili a ja som sa na ľudí už viac nedokázal pozerať. Začala ma zožierať nenávisť. A tak som požiadal svojho priateľa aby ma tu uzavrel, pomocou špeciálneho jutsu, ktoré som ho naučil. Presviedčal ma síce, že sa na svete oplatí žiť, no ja som ho nepočúval a tak ma tu po mojom naliehaní uzavrel. Prešlo už mnoho času a moja nenávisť sa stratila. Chcel som vyjsť zo svojho dobrovoľného väzenia, no zistil som, že si neviem spomenúť na jutsu, ktorým ma tu priateľ uzavrel. A tak čakám na niekoho, kto by sem zablúdil a pomohol mi. Nieje to irónia? odpovedal s trpkosťou v hlase.
Éééé.....daj mi chvíľku, nech pochopím, čo si mi vlastne povedal. Hej? zahlásil chlapec a na chvíľu stíchol.
Dobre. Mimochodom ja sa volám Doragon Aoi a ty?
Naruto ešte chvíľu mlčal až potom odpovedal: Chceš aby som ti pomohol dostať sa von? OK, volám sa Uzumaki Naruto. Keď sa tak nad tým zamyslím máš dosť zvláštne meno. Mimochodom ako môžeš žiť bez jedla?
Áno, prosím pomôž mi dostať sa von. Čo sa týka môjho mena, je to u nás bežné meno a čo sa týka tvojho mena som rád, že klan môjho priateľa, ktorý ma tu uzavrel, stále existuje. Volal sa Uzumaki Dakeki a bol to skvelý človek. Zaujímalo by ma ako skončil. Okrem toho ja jedlo nepotrebujem, pretože moje telo spí zimným spánkom. Pokiaľ si pripravený začneme s otváraním, odpovedal Aoi.
Ha! Veľmi sa neteš! Som poslední z klanu Uzumaki. Žije síce ešte moja teta, no tá je z vedľajšej vetvy. Ako vidíš klan Uzumaki takmer vymrel. Ale dosť bolo pochmúrnych spomienok, venujme sa tomu otvorenie a napäto načúval.
To je mi ľúto, dúfam, že raz klanu Uzumaki prinavrátiš slávu a úctu, akú mal za čias keď ma tu priateľ uzavrel. A teraz ma dobre počúvaj, Naruto! Vezmi do dlaní trochu vody a oblej ňou stenu nad jazierkom, pokiaľ si dobre spomínam malo by sa na nej niečo objaviť. Keď sa to objaví stlač to, navigoval ho muž.
Naruto pooblieval stenu nad jazierkom a naozaj sa nad ním čosi objavilo. Objavili sa tam štyri kruhy so štyrmi znakmi pre oheň, vodu, zem a vzduch. Stlačil ich a oni sa vysunuli a sklopili. Pripomínali mu malé mištičky, na ktoré treba niečo dať.
Čo ďalej? ,zahlásil chlapec, ktorého sa začalo zmocňovať vzrušenie a opísal mu čo vidí.
Výborne, na ne si spomínam! Teraz budeš na každú mištičku dávať to, čo na ňu podľa znaku patrí a budeš zároveň robiť jutsu, ktoré mu prináleží. Budem ti diktovať jednotlivé pečate, až skončíš tak povedz.
Naruto na mištička dal to čo na ne prináležalo, robil jutsu, ktoré mu Aoi diktoval a keď skončil, tak mu to oznámil.
Dobre, spravil som všetko, čo si hovoril, no nič sa nedeje, zvolal rozrušene.
Na jednu vec som zabudol, musíš do stredu, ktorý mištičky vytvárajú, naklapkať pár klapiek svojej krvi. To čo si doteraz robil bolo vlastne vytváranie zámky a teraz do nej musíš vložiť kľúč. A tým kľúčom je práve tvoja krv Naruto, krv Uzumakiho, upokojil ho muž.
Nooo, pár klapiek krvi ma nezabije ,pomyslel si Naruto a kunaiom si porezal dlaň.
Ako sa klapky, Narutovej krvi, dotkli steny jaskyne vytvoril sa v stene vír, ktorý v nej vytvoril obrovský otvor.
A z neho na Naruta pozeralo čosi veľkého. Keď si uvedomil čo sa to naňho vlastne pozerá začal koktať: „Ty......Ty.......Ty........si predsa......"

Poznámky: 

Yabun - noc, večer ,Kuro - čiernota, tma, spojením vyjde niečo ako noc tmy ,alebo tma noci.
Uzumaki Dakeki - Narutov predok, jeho meno Dakeki znamená úder, čo pri preklade celého mena dáva čosi ako úder víru

4.8
Průměr: 4.8 (10 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Joruni
Vložil Joruni, St, 2008-11-05 23:33 | Ninja už: 5693 dní, Příspěvků: 232 | Autor je: Prostý občan

aaa musis to utnut prave teraz???????
uz chytam abstak neeeeeeeeeeee
dalsi diel rychle plsplspslpslplspls
ja nevydrzim meeeeeeeeeeeee
kto alebo co to je?????
inac skvela ff Eye-wink
PS:zapamätaj si ze tato ff ma jednu velku fanynku ;);)Eye-winkEye-winkEye-wink