Naruto, Sasuke a ich tajomstvo

Sasuke a Naruto sa vybrali na malý, tajný, víkendový výlet. Sú sami v lese a väčšinu dňa trávili súbojmi o to, kto je lepší, snažiac sa o totálnu porážku toho druhého. Bolo už popoludnie, keď sa Naruto ako obvykle vyčerpal a odpadol. Sasuke ho odniesol do chaty, aby sa vyspal a nabral silu. Sám bol vyčerpaný a tak sa uložil vedľa odfukujúceho Naruta.
Nasledujúci deň prebiehal podobne, avšak na večer si Naruto so Sasukem pripravili malú hostinu. Naruto mal nastarosti jedlo, Sasuke síce vedel, že Naruto je rámenofil, ale veril, že si spomenie aj naňho. Mal pravdu. Naruto to zobral zodpovedne a priniesol rôzne dobroty, napr. pečené kura s ryžou a marhuľami, vyprážané ryby vyváľané v koreniach a zabalené v riasach, ryžové guličky plnené lekvárom, čokoládou a medom, zeleninový šalát s rybami a garnátmi, nejaké koláče, sušienky, zemiakové lupienky, popcorn a samozrejme rámen v niekoľkých zabalených miskách. Naruto sa držal hesla: „Miska rámenu vždy rozjasní deň!“
Keď Sasuke videl, čo všetko Naruto priniesol, vyjavene hľadel na kopu jedla a premýšľal, ako sa mu to podarilo napchať do batohu. Naruto si všimol jeho vyjavený výraz.
„Nevedel som sa rozhodnúť, čo máš rád, tak som zobral z každého trochu!“ , zaceril sa Naruto.
„To vidím! Nemusím to všetko zjesť, však?“ spýtal sa opatrne Sasuke.
„Isteže nie, a ty si priniesol čo?“
Sasuke mal na starosti nápoje. Priniesol pár minerálok a džúsov. Plus, ako malý bonus, sa mu podarilo čmajznúť fľašu saké starému otcovi. Vytiahol ich a položil vedľa tej kopy jedla.
Ani jeden z nich ešte neochutnal saké, takže sa na to obidvaja tešili. Naruto vzal fľašu domáceho a ovoňal.
„Už len samotná vôňa má silu, to bude ale paráda.“ povedal Naruto s úsmevom, hoci mu to bohvieako nevoňalo.
„Najprv sa najedzme, počul som chlapov v krčme hovoriť, že saké sa nepije s prázdnym žalúdkom.“
„OK, tak dobrú chuť.“ povedal Naruto, vzal do rúk paličky a pustil sa do rámenu.
„Aj tebe.“ odpovedal Sasuke a pustil sa do kuraťa.
Keď boli najedený, naliali si domáceho a naraz ho vypili. Bol to hnus, no ani jeden z nich nechcel vyzerať pred tým druhým ako padavka. A tak si nalievali ďalej. Po chvíli sa Naruto zvalil na chrbát a vyhlásil, že má dosť, zavrel oči a zaspal. Sasuke bol rád, že to Naruto vzdal, pretože bol tiež v koncoch. Priplazil sa k Narutovi a ľahol si vedľa neho. Jemu sa spať nechcelo a tak si podoprel hlavu, pozeral Narutovi do tváre a hlavou sa mu preháňali myšlienky.
Môj najlepší priateľ leží vedľa mňa, spí, pokojne odfukuje......a ja naňho čumím.
Hmm.......je celkom roztomilí. vravel mu vnútorný hlas.
Čo to trepem, veď je to chalan. Asi som nemal toľko piť. ,pomyslel si.
Ale no, nerob zo seba fajnovku! oponoval mu vnútorný hlas.
Ja, že zo seba robím fajnovku, to teda určite nie!
Dobre, dobre, beriem späť! Ty jeden malý zaľúbenec. podpichoval ho vnútorný hlas.
Nechápem, čo to trepeš, ja že som zaľúbenec? Blbosť! pomyslel si rozhorčene Suske.
Naozaj? Tak prečo ho hladíš po tvári, tak ako to robia zaľúbenci? spýtal sa opäť hlas.
Ja ho neh........odpovedal mu nahnevane Suske, no v polovici vety sa zasekol a uvedomil si, že to naozaj robí.
Chcel ju stiahnuť, no uvedomil si, že si jeho ruka robí čo chce. Snažil sa, bojoval o jej nadvládu, no čím väčšmi bojoval tým menej ju ovládal. Ruka si robila, čo chcela. Pozeral sa na Naruta a tŕpol aby sa náhodou nezobudil a v tom to začal pomaly pociťovať. Vždy, keď ruka pohladila Naruta, po tvári, pocítil príjemný pocit. Ten pocit sa rozlieval po tele a on tomu nevedel odolať. Vedel, že ho nesmie mať, vedel, že ho musí potlačiť, no nemohol, nesmel mu podľahnúť. Bojoval s ním i s vnútorným hlasom, ktorý ho presviedčal o márnosti jeho boja, jeho odporu. No on naďalej bojoval.
Máš ho rád. Nechápem prečo si to stále nechceš pripustiť. Vlastne ty ho nemáš iba rád, ty ho miluješ. Preto ťa vždy zabolelo pri srdci, keď si ho videl trpieť a nemohol si ho objať, utešiť, dodať mu nové sily. Ukradol ti srdce a ty si to nechceš priznať a tak kopeš, biješ, brániš sa, no je to zbytočné. Čím skôr sa s tým zmieriš, tým menej utrpenia ti to prinesie. ,ozval sa hlas.
To nieje pravda, to je lož! Prestaň mi hovoriť také veci, nechcem ich počuť, nechcem......nechcem......., pomyslel si Sasuke, držiac sa za uši, akoby si myslel, že mu to pomôže. Hlas nič nehovoril. Čakal.
Po chvíli prehovoril opäť Sasuke: Nemôžem ho milovať, veď je to môj najlepší priateľ. Medzi nami je priateľstvo, nie láska. Priateľstvo......priateľstvo........kričal v mysli Sasuke.
Zaujímavá teória, ja mám však lepšiu. Asi ti to nikto nepovedal, no z priateľstva sa často rodí láska. Ľudia často stoja v hmle a hľadajú niekoho, koho by mohli milovať a kto by miloval ich. Časom hmla opadne a oni z hrôzou zistia, že ten, koho už dávno milujú, nechtiac si to pripustiť, stál vždy vedľa nich. Človek je krátkozrakí tvor, to čo chce, vidí vždy v diali, no to že to mal vždy pred sebou nevidí nikdy. A keď to konečne zbadá, býva už neskoro. Sasuke, si mladý, nestrať jediného človeka, ktorý tu bol vždy pre teba iba preto, že si príliš hrdý priznať si pravdu. Láska je nádherná vec a stojí za to milovať a byť milovaný. Priznaj si konečne svoje city a nechaj im voľný priebeh a kto vie, možno budeš sám prekvapený. ozval sa opäť hlas.
Mám si priznať pravdu? Mám si priznať city? To nemôžem.......nesmiem..........Mám strach!
Z čoho máš strach? spítal sa hlas.
Z toho, že ma vysmeje! Z toho, že ma odsúdi! Z toho, že ma.........opustí!
Strach je jedna zo základných ľudských vlastností. A je to práve strach, ktorý často vyhecuje ľudí k nadľudským výkonom. Nemusíš sa báť, pocity nikdy niesú na smiech. A okrem toho je to tvoj najlepší priateľ a bude ním, nech už budú tvoje city k nemu akékoľvek.
Sasuke nič nehovoril, iba hľadel na spiaceho Naruta.
Obaja mali oblečené kimoná, Suske mal modré a Naruto oranžové. Zviazané ich mali čiernym pásom, ten svoj Suske rozviazal a odhodil o kus vedľa. Vrchná časť kimona letela za ním. Vedľa Naruta sedel polonahý Suske a pozoroval ho. Po chvíli rozviazal Narutov pás a odhrnul kimono, ukázalo sa Narutovo obnažené telo. Chvíľu pozoroval ako sa pomaly nadvihuje jeho hruď. Neovládol svoju ruku a tá začala hladiť Naruta.
Pekne pomaly, vychutnávajúc si každý dotyk, každý kontakt jeho ruky s Narutovím telom, ho hladil po prsiach, hrudi a bruchu. Jeho ruka prechádzala s jedného miesta na druhé, nachvíľu sa zastavila na mieste kde mu bilo srdce. Bilo pomaly, pokojne, bezstarostne. Sasuke zatvoril oči a nechal sa ovládnuť tým pokojným a bezstarostným buch-buch, buch-buch, buch-buch. Jeho srdce prijalo Narutov pokojný rytmus a začalo biť rovnako. Po chvíli sa jeho ruka začala opäť pohybovať, prechádzala pomalým pohybom po Narutovej hrudi, prešla na brucho a išla stále nižšie a nižšie, až sa zastavila tesne nad pásom nohavíc.
Nie! Ešte nie! pomyslel si Suske a zložil z Naruta ruku.
Ľahol si k nemu a hlavu položil na jeho hruď. Chcel trochu jeho tepla, toho nádherného ľudského tepla, ktoré mu tak chýbalo. Opäť zavrel oči a vychutnával si tú príjemnú chvíľu. Po chvíli ich otvoril a postavil sa na lakte, tak aby mal tvár oproti tej Narutovej. Pozeral sa mu do tváre, jeho teplý dych cítil na tej svojej a začal pomaly skláňať svoje pery k tým jeho. Zaváhal len chvíľku a potom ho pobozkal.
Zistil, že má opäť zatvorené oči. Prečo ich vlastne ľudia, pri bozku, zatvárajú? Je to snáď kvôli tomu, že keď sú tak blízko vidia všetky chybičky na tvári toho, s kým sa bozkávajú? Nie, to určite nie! Možno preto, že hladieť na niekoho z takej blízkosti nerobí dobre očiam. Nie, to bude tiež blbosť. Už asi viem. Ľudia zatvárajú oči preto, lebo si chcú bozk vychutnať, chcú ho cítiť ako neviditeľnú ruku, ktorá pohladí srdce. Áno, to bude ono. Pomyslel si Sasuke a pomaly otvoril oči. Naruto ich mal otvorené tiež. Zľakol sa a odstrčil sa od neho.
Ja.........Ja........Ja........, koktal a pokúsil sa vstať, no Naruto ho chytil za ruku, zvalil na chrbát a priľahol ho. Suske nekládol odpor, chcel vedieť, čo bude nasledovať a tak len ležal a čakal.
Naruto mu hľadel do tváre, tak ako on jemu pred chvíľou.
„Môže jedno srdce milovať dvoch ľudí?“ spýtal sa Naruto a sám si i odpovedal: „Neviem a nezaujíma ma to, pretože to moje dvoch miluje. Dievča a chlapca a tomu chlapcovi pozerám práve teraz do očí.“
„Naruto.......“ bolo jediné slovo, ktoré stihol Sasuke povedať predtým ako ho Naruto pobozkal.
Milovali sa a bozkávali a nemohli sa toho druhého nabažiť. Boli ako vyhladované psy, ktorým dali nažrať a s každým bozkom, a dotykom sa ich hlad zväčšoval. Chceli viac a viac, a bolo im dopriate. Zaspali vyčerpaný, až nad ránom, kedy malo vyjsť slnko, no objavili sa mraky a začalo pršať.
Prvý sa zobudil Sasuke. Trochu ho bolela hlava, no počul od chlapov, že je to po pitke normálne. Ležal na rohoži a premýšľal či sa mu to iba snívalo alebo sa to skutočne stalo. Pocítil však Narutovu ruku na svojej hrudi a vedel, že sa mu to nesnívalo. Pomaly ju odhrnul a vytratil sa na verandu. Stále pršalo. Bolo chladno, Suskeho striaslo. Pozoroval okolie chaty a premýšľal ako to, s nimi, bude ďalej. V tom sa objavil Naruto s dekou a prehodil ju cez neho tak, aby ich oboch zakrývala. Naruto sa postavil za Suskeho, objal ho okolo pása a hlavu si položil na jeho rameno.
„Čo bude s nami ďalej?“ vyslovil Sasuke otázku, ktorá visela vo vzduchu.
„Vrátime sa do dediny a budeme hrať svoje úlohy. Ja budem aj naďalej hrať úlohu potrhlého cvoka, ktorý skáče bezhlavo do boja. A ty, ty budeš aj naďalej hrať úlohu geniálneho ninju, ktorý musí toho potrhlého cvoka vždy zachraňovať. Raz mesačne si budeme robiť takýto výlet a budeme žiť ďalej, ako ninjovia.“ odpovedal smutne Naruto.
„Takto to cítiš? Tak to je úbohosť! ,konštatoval Suske.
„Chceš vedieť čo cítim? Tak ja ti to teda poviem. Cítim ako mi krváca srdce, pretože vie, že nikdy nebudem môcť byť s tebou. Cítim ako mi láska k tebe spôsobuje bolesť a utrpenie, pretože je spoločensky nepriateľná. Toto je to, čo cítim.“ ,povedal s bolesťou v hlase Naruto.
„Láska mučí srdce a spôsobuje mu trápenie a bolesť, a predsa sa každý nechá rád mučiť, a pociťuje rozkoš z bolesti srdca. A bolesť srdca sa prejavuje ako radosť, až do chvíle, kým nieje ten, koho miluješ v diali.“ povedal Sasuke, zvierajúc ruky v päste.
„Pekne povedané.“ zašepkal Naruto.
„Čítal som to v jednej knihe. Tak ako ten, čo to napísal, mám srdce plné bolesti.“ dodal Sasuke.
„A čo si ešte čítal?“ spýtal sa Naruto, snažiac sa zmeniť bolestivú tému.
Suske pochopil a povedal: „Čítal som, že nebo plače, keď je príliš mnoho ľudských sŕdc naplnených bolesťou.“
„Tak sa vydajme na cestu, kým ešte prší, aby aj oči ninjou mohli plakať. Vieš predsa čo povedal sensei?!“ povedal Naruto.
„Ninja nikdy neplače!“ zašepkal Suske a spolu sa vrátili do chaty.
Obliekli sa, pobalili si veci a vydali sa na cestu do dediny. Obaja mlčali. Po lícach im stekali slzy a miešali sa zo slzami neba. Ani jeden z nich by to však nikdy nepriznal.
Keď ich zbadali strážci pri bráne, okamžite to nahlásili Piatej, pretože sa nečakane stratili, vyvolalo to menší rozruch. Piata povedala strážcom, aby ich poslali k nej, rozkaz tlmočili chlapcom. Tí vôbec nereagovali a kráčali ako bez duše ďalej. Strážcov to prekvapilo, no mysleli si, že je to jeden z ich blbých fórikov a tak sa nad tým viac nezamýšľali.
Kým prešli okolo strážcov, objavila sa Sakura a začala obom nadávať. Chlapci však vôbec nereagovali a pokračovali v ceste. Oboma začala triasť a keď sa im pozrela do očí, zdalo sa jej, akoby sa pozerali niekam do diaľky, skrz ňu. Vyzerali, akoby im niekto zobral dušu. Obom dala takú silnú facku, že spadli. Zdvihli sa však a pokračovali ďalej. Sakura nevedela, čo si má počať a tak len stála a pozerala za nimi.
Strážci až vtedy pochopili, že s nimi nieje niečo v poriadku. No čo mohli robiť? A tak len stáli a pozerali do dažďa.
Sakura pozerala na svojich kamarátov a zmohla sa len na jedinú otázku: „Sasuke, Naruto čo je to s vami?“
Po chvíli sa dala trochu dokopy a vydala sa za nimi. Piata poslala aj po ňu.
A nebo? To ešte dlho plakalo, nad ľudskými srdciami plnými bolesti.