Spomienky 03

Tretia časť: Prechádzka po hrade 2 a Temná noc

„Tak a sme tu!“ povedala teta Minata a začala rozprávať históriu sídla riečnej jednotky.
„Pozdĺž južných, východných a severných hradieb tečie rieka, ktorá slúži ako vodná priekopa. Koryto rieky bolo umelo odklonené. Vzhľadom k tomu, že pozdĺž takmer celých západných hradieb je dosť hlboká priepasť rieka na konci severných hradieb padá do obrovského vodopádu a ďalej tečie údolím. Kvôli bezpečnosti bola zriadená riečna jednotka, ktorej úlohou bolo zabezpečiť ochranu pred útokom z rieky.“
„Pozdĺž hradieb, kde sa nachádza sídlo riečnej jednotky, je vybudované prístavné mólo pre loďky. Riečna jednotka mala tiež svoje loďky, ktoré sa schovávali v malom prístavisku, nachádzajúcom sa priamo pod ich sídlom. Brána bola vyrobená tak, že pripomínala na prví pohľad hradby, takže ju nebolo možné nájsť. Tento prístav je v súčasnosti zrušený a na jeho mieste bola vybudovaná tzv. vodná reštaurácia, s priehľadným dnom, ktoré poskytuje návštevníkom pohľad na voľne plávajúce ryby a iné vodné živočíchy. Reštaurácia však nezabrala celý priestor bývalého prístaviska a tak bol zo zvyšného priestoru vybudovaný veľmi obľúbený termálny bazén. Tak a teraz si povieme niečo o samotnom sídle.“ ,povedala Minata a viedla Naruta hore schodmi.
„Sídlo riečnej jednotky bolo prebudované na romantický päťhviezdičkový hotel, pre novomanželské páry. No aj napriek tomu sa na prízemí nachádza malé múzeum, ktoré rozpráva o histórii riečnej jednotky. Ďalej sa na prízemí nachádza cukráreň a druhá reštaurácia. Aby si to správne pochopil Naruto v cukrárni podávajú iba zákusky, vo vodnej reštaurácii iba jedlá z rýb a vodných živočíchov a v tejto reštaurácii ostatné jedlá. Nápoje v ich ponuke sú tiež prispôsobené tomu, čo podávajú. Zo všetkých troch zariadení si možno jedlo a nápoje objednať na izbu.“
„Hotel má štyri poschodia, rovnako ako predchádzajúce sídla jednotiek. Na prvom poschodí sa nachádza sauna, masážny salón, fitnescentrum, tenisové i squashové ihrisko, no proste všetko čo si telo i myseľ žiada. na prvom poschodí zostalo dosť mieste na desať apartmánov, ktoré sú však najdrahšie z celého hotela. Zvyšné poschodia sú prebudované na luxusné, kompletne vybavené apartmány na uspokojenie telesných alebo milostných túžob. V každom apartmáne sa nachádza taká akoby menšia „skriňa“ , ktorá slúži na príjem jedla, bez toho aby bol nutný kontakt s personálom hotela. Funguje to jednoducho: sluha prinesie jedlo vloží ho do skrine a potom stlačí zvonček. Manželský pár tak vie, že jedlo práve prišlo. Za jedlo sa neplatí v hotovosti ale pripočíta sa na účet, ktorá sa platí pri odchode.“
„Apartmány sú zvukovo izolované, takže sa manželia alebo milenci nemusia báť, nepríjemných reakcií susedov. Čo sa týka personálu, ten je špeciálne vyškolený na splnenie akýchkoľvek požiadaviek. A to myslím vážne na akýchkoľvek požiadaviek.“
„Ou, skoro som zabudla na strechu. Dokonca aj strecha bolo prebudovaná na romantickú záhradu s malou fontánou uprostred a mnohými lavičkami pre milencov alebo manželov. Hotel je veľmi populárny a dosť drahý, no pre ten zážitok sa to oplatí. Izbu si treba objednať minimálne šesť mesiacov vopred.“
„Pamätáš keď sme tu boli mi?“ povedala Minata a obrátila sa na Bisekiho.
Ten posmutnel a povedal: „S nimi dvomi.“
Minata, pri spomienke na nich dvoch posmutnela tiež.
A tak sa zobrali a mlčky kráčali, s mysľou plnou spomienok, ktoré spôsobovali iba bolesť v srdci, k vstupnej bráne. Slnko pomaly zapadalo za obzor a deň sa končil, rovnako ako aj ich dnešná prehliadka hradu.
„Vnútorné opevnenie, ako aj sídla zvyšných jednotiek a sídla hlavnej a vedľajšej vetvy navštívime až zajtra,“
povedal Biseki keď kráčali dolu schodmi.
To však ešte netušil, že sa večer všetko zmení a ich druhá návšteva hradu sa presunie až o týždeň neskôr.

Slnko zapadlo a po príjemne strávenom dni prebrala žezlo noc a jej temný plášť zahalil svet.
Ľudia unavene uľahli na svoje lôžka a na ich oči sadol spánok. A aj keď spánok halil ich oči ich mysle boli ponorené v ríši snov. V ríši snov bola aj tá Narutova. Opäť ho mučila nočná mora, ktorá prichádzala a odchádzala už celých šesť mesiacov. Opäť sa ocitol v labyrinte a opäť mu bola súperkou Kyuuby. Holými rukami bojoval o svoje telo, ktoré pripadne víťazovi. Vždy ju nejako porazil, no občas po vyhratom boji odpadol a porazená Kyuuby na okamih ovládla jeho telo a rozsievala skazu a strach. Dnes je u svojej jedinej rodiny. Nesmie prehrať, nesmie odpadnúť. Človek mieni a osud mení. Osud opäť zamiešal kartami a tá, ktorá pripadla Narutovi patrila spánku mysle. Osud bol však natoľko milosrdný, že ťahal kartu aj druhou rukou. A výsledok, posúďte sami!
Narutovi sa opäť snívala nočná mora. Stál v strede labyrintu a bojoval s líškou a opäť vyhral. Kyuuby ležala porazená na zemi, no vtom pocítil Naruto závrat, nohy sa mu začali podlamovať a labyrint sa začal točiť a zahaľovať do temnoty. Vtedy pochopil, že sa opäť príliš vyčerpal a na chvíľku stratí vedomie. A vedel aj to, že Kyuuby bude môcť na chvíľu ovládnuť jeho telo, čoho sa zo všetkého bál najviac. Nebál sa o seba, ale bál sa o tetu Minatu a uja Bisekiho a o všetkých obyvateľov dediny, pretože neexistoval nikto a nič čo by dokázalo zastaviť skazu, ktorú rozpúta Kyuuby. Skôr ako úplne odpadol počul Kyuubyn smiech a slová ktoré hovorili za všetko: „Dobrú noc Narutko, keď sa zobudíš už bude po všetkom.“
Posledná myšlienka, ktorú si pomyslel predtým ako úplne odpadol bolo jedno kratučké slovo, s tak obrovskou mocou: „Odpusťte!“

Minata a Biseki pokojne spali spiac si v náručí, keď ich prebudil buchot vychádzajúci zo záhrady. Rýchlo vstali z postele a pozreli sa von oknom. V záhrade pobehoval polonahý Naruto, jeho telo zahaľovala červená chakra a z rúk mu vystreľovali gule, ktoré všetko navôkol ničili. Keď sa obrátil v jeho očiach sa zračila krvilačnosť a radosť z ničenia, toto už nebol Naruto, bol to niekto iný.
Keď ho Minata videla chcela naňho zakričať, no Biseki jej zapchal ústa a schoval sa spolu s ňou za stenu. Opatrne nakukovali do okna a pozorovali, čo sa bude diať. Zrazu buchot ustal. Minata s Bisekim nazreli do okna a videli Naruta ako sa v kŕčoch zviera na zemi. Po chvíli kŕče ustali a Naruto ostal nehybne ležať. Vtedy obidvaja utekali do záhrady, za Narutom. Keď vyšli na verandu zistili, že polovica záhrady je úplne zničená.
Z počiatočného šoku ich vytrhol pohľad na doničeného Naruta. Utekali k nemu a zisťovali čo s ním je. Bol v bezvedomí. Biseki ho vzal do náručia, odniesol do postele a išiel po lekára. Minata ostala pri ňom a snažila sa nemyslieť na najhoršie.
Biseki odviedol lekára do Narutovej izby a ten ho vyšetril. Po vyšetrení oznámil ustráchanej dvojici, že nemôže nijako pomôcť. To čo sa stalo chlapcovi sa udialo na energickej úrovni a na tú, žiaľbohu, nemá žiadny vplyv.
Zostávalo im iba čakať kým sa dá Naruto sám dokopy. Lekár im dal aspoň malú radu: „Pri boji dvoch energií sa v tele tvorí veľké teplo, dávajte mu studené zábaly, tie mu pomôžu zabrániť poškodeniu organizmu.“
A tak robili, čo im poradil doktor a dávali Narutovi studené zábaly. Bola to namáhavá práca, pretože zábaly boli behom niekoľkých minút horúce. No aj napriek tomu vytrvalo pokračovali ďalej.
Minata utrápene sedela pri Narutovej posteli a pri akejkoľvek jeho reakcii naňho hovorila. Bez úspechu. Bol stále v bezvedomí. Na pár sekúnd sa prebral a potom opäť upadol do bezvedomia.
Biseki zatiaľ dával dohromady záhradu. Mnoho stromov bolo zničených a tak ich vykopal a zasadil namiesto nich nové. Pretože bola Minata stále pri Narutovi tak aj varil. Síce nie tak skvele ako Minanta, ale dalo sa to zjesť. Takto to išlo tri dni, keď sa Narutov stav trochu zlepšil a zábaly už neboli treba. Prešiel štvrtý deň a konečne sa prebral.
Jeho prvé slová boli: „Prepáčte nechcel som aby ste sa kvôli mne trápili a tak som vám o záchvatoch nepovedal. Pokiaľ som niečo zničil škodu vám nahradím.“
„Tým sa netráp hlavne, že si sa konečne prebral.“ ,pohladila ho Minata po vlasoch a usmiala sa naňho utrápením úsmevom, keď v tom vošiel Biseki.
„No konečne, už som sa začal obávať! Priniesol som trochu jedla, určite budeš po takej dobe hladný.“ .povedal Biseki a podal mu misku s jedlom.
Potom sa obrátil na Minatu: „Už je v poriadku, choď sa vyspať, postarám sa oňho.“
Chcela mu odporovať, no keď sa pokúsila vstať nohy sa jej podlomili a spadla späť do kresla. Biseki ju zdvihol do náručia a odniesol do postele. Stačilo aby ju do nej položil a okamžite zaspala. Pobozkal ju na čelo a vrátil sa k Narutovi. Ten už vylizoval misku a tak mu priniesol ďalšiu, a ďalšiu, a ešte jednu, a až potom bol konečne sýty. Biseki si sadol do kresla a začal sa s Narutom rozprávať.
„Čo sa ti to vlastne stalo?“
„Jiraya ma učí využívať chakru démona, ktorého mám v sebe, no niečo sa stalo a začal som mávať záchvaty ako tento. Počas týchto záchvatov ovládne moje telo démon a moja myseľ je vtedy v bezvedomí. Jiraya zistil, že to spôsobuje časť pečate, ktorá sa narušila, vďaka tomu ma môže démon ovládať. Zistil aj to ako sa dá pečať opraviť, no potrebuje na to kryštál ohnivého srdca. Síce neviem čo to je, ale údajne to má veľkú silu proti démonom. Ujo nevieš náhodou kde by sa dal zohnať?“ odpovedal Naruto s nádejou v hlase.
„Náhodou viem! Jeden sa mi podarilo získať, no už som ho nemusel použiť, takže ti ho môžem dať.“ ,povedal Biseki, vstal z kresla a odišiel. Viac sa už nepýtal.
Po chvíli sa vrátil s malou truhličkou, do ktorej keď sa Naruto pozrel uvidel, ako slepačie vajce veľký, červený kryštál. Kvôli tomu strávil mesiace na ceste, no bol rád, že jeho hľadanie dopadlo úspešne, najmä keď ho našiel tam kde nehľadal. Biseki mu z neho spravil prívesok, ktorý mal zavesený na krku. Ako mu vysvetlil kryštál potláča zhubný vplyv démona a ochraňuje toho kto ho nosí. Vďaka nemu sa nemusel báť ďalšieho záchvatu.
Naruto poprosil Bisekiho aby dal vedieť Jirayovi, aby čo najskôr prišiel a tak mu poslal telegram. Nečakane rýchlo prišla odpoveď. Jiraya mohol prísť najskôr za štyri dni, čo dávalo Narutovi dosť času sa zotaviť a dokončiť prehliadku hradu. Tú chcel dokončiť za každú cenu.
Narutovi sa podarilo zotaviť po dvoch dňoch a na tretí mohli konečne dokončiť prehliadku hradu. Do domu sa vrátila pohoda a dobrá nálada.
Pri odchode na prehliadku hradu sa ozývalo celým domom Narutove radostné výkriky: „Hurá na hrad!“