Príbeh Kankura, 2.časť

Kankuro kráčal rýchlym krokom k svojmu domu. Snažil sa čo najrýchlejšie ujsť z dohľadu Tsunade ,ktorá sliedila z okna. Nechcel, aby ho náhodou nepozvala ešte aj na dezert. Keď sa zastavil pred svojím domom, zarazil sa. Na trávniku bol až nezvyčajne veľký neporiadok. Samé staré veci, časti strojov, tupé nože a nepodarené prototypy bábok sa váľali na zemi. Kankuro otvoril bránku a vošiel do dvora. Vpredu to vyzeralo, že to iba TenTen vyhodila zopár vecí, ktoré už nepotrebovali. Keď ale prišiel za dom, prišiel na to, že sa mýlil. Bola tam obrovská kopa neroztriedených vecí. Z obývačkového okna lietali na dvor ďalšie. Kankuro sa trochu poprehrabával v kope vecí. Došiel k názoru, že sa v nej nachádza úplne všetko, od kolesa z vysokozdvižného vozíka, tupých vrhacích nožov cez nefunkčnú robotickú ruku, určenú na manipuláciu s rádioaktívnym materiálom(ktorú kúpil Kankuro na burze nefunkčného vedeckého materiálu, lebo už nevedel, na čo má míňať peniaze) až po ceduľu s nápisom: ,,NEKŔMTE MEDVEDE !!!“ Kankuro pokrútil hlavou.
,,TenTen zase upratovala...“ Pomyslel si a vošiel dnu.

–––––

O siedmej večer...
Kankuro sedel za pracovným stolom a vyrábal novú bábku. Akurát sa babral so zaistením noža v ruke bábky, čo však nebolo jednoduché. Nôž stále vyskakoval, a nebolo možné ho tam upevniť. Kankuro vybral zo zásuvky v stole kladivo a tresol po noži. Zaskočil. Kankuro preniesol lenivé ,hurᢠa odložil kladivo. TenTen mala práve návštevu. Sedela s Temari v kuchyni a popri vyprážaní rezňov na nedeľu rozprávala o bláznivých zážitkoch z misii. Toto sa v ich domácnosti odohrávalo každú sobotu. A každú sobotu sa Kankuro zavrel vo svojej pracovni a pracoval na bábkach. Unavene si vzdychol. Bol spokojný s dobre odvedenou prácou.
,,CVAK !“

Nôž vyskočil z diery zase von a Kankuro vyskočil až ku stropu. Potom zobral kladivo a zase po noži tresol. Po chvíli však nôž zase vyskočil. To už Kankuro nevydržal. Zobral kladivo do oboch rúk, zaujal bojový postoj a zaútočil na nôž.
,,TRESK !!! TRESK !!! TRESK !!! TRESK !!! TRESK !!!“
Ozývalo sa z Kankurovej pracovne. Temari zdvihla hlavu a neveriacky ňou pokrútila:
,,Brácha chytil amok....“ TenTen zdvihla zrak od rezňov a uprela ho na dvere oproti kuchyni. Trieskanie na chvíľu ustalo. TenTen a Temari čakali, čo sa bude diať. Z izby sa ozvalo hromové ,,HURÁ !!!“ ako pri futbalovom zápase, keď dajú gól. Po chvíľke sa otvorili dvere a vyšiel z nich Kankuro s kladivom na pleci spokojne si popiskujúc.
,,Čau segra.“ Pozdravil Temari. ,,Ideš na zajtrajšie preteky ?“
Temari prikývla, ale TenTen sa zhrozila.
,,Ty sa neopováž s tou vecou vyjsť na cesty ! Ešte niekoho zabiješ !“
Kankuro mávol rukou.
,,Nestresuj sa. Od tej poslednej nehody som na ňom spravil zopár menších úprav. A okrem toho, zariadil som ti, že budeš moderovať spoločne s Kakashim doprovodný program, môže byť ?“
TenTen razom zabudla na Kankurovo vozidlo Krokouš K38, ktoré si sám vyrobil z traktora a havarovaného stíhacieho lietadla. Celá nadšená objala Kankura a vrátila sa k rezňom. Kankuro sa usmial. Vyšlo to. Zabudla na to. Otočil sa k stolu, že si zoberie kúsok z koláča, ktorý bol na stole. Niečo ho ale prinútilo obrátiť hlavu. Bol to veľmi povedomý zvuk...
,,CVAK !“
,,Krucinál !“

Kankuro rozzúrene zbehol do pivnice, vybehol odtiaľ s obrovským kovovým kladivom a s hlasným tresnutím dverami sa zavrel v pracovni. TenTen a Temari napäto počúvali. Zopakoval sa ten istý cirkus ako predtým. Kankuro trieskal kladivom ako bezpríčetný a zo steny padala omietka. Dom sa otriasal v základoch.
,,Vlez...tam...sv*ňa...jedna...malá !!!“ Reval Kankuro cez údery kladivom
Potom opäť hrobové ticho, lenže o chvíľu zase...
,,CVAK !“
Kankuro vyletel rozzúrený z izby.
,,Kvôli čomu tak nerváčiš ?“ Pýta sa ho TenTen.
,,Kvôli tomuto !“ Zreval a s presnosťou somálskeho milicionára hodil nôž von oknom. Samozrejme sa od jedu ani netrafil a nôž skončil na zemi. Potom sa opäť vrátil do izby za hlasného tresnutia dverí.
,,To je v poriadku...“ Konštatovala Temari. ,,On sa vyzúri a o hodinu bude zase normálny.“
Kankuro sedel v pracovni a rozmýšľal nad zajtrajšími pretekami. Zrazu zacítil niečo, z čoho sa mu začali zbiehať sliny v ústach. Boli to kuracie rezne. Rozhodol sa, že si jeden dá. Bude to ale musieť spraviť nenápadne, aby ho TenTen nesprdla. Kankuro teda vyšiel z dverí a ráznym krokom zamieril cez chodbu do kuchyne. TenTen bola zamestnaná kecaním.
,,Výborne...“ Pomyslel si Kankuro a natiahol ruku k miske s rezňami. ,,Ešte kúsok a...“
,,Ideš ho !“ Okríkla Kankura TenTen a plesla ho obracačkou po prstoch.
,,Sú na nedeľu ! Ak nemáš nič iné na robote, choď vyniesť smeti, nech si aspoň trochu užitočný pre túto domácnosť !“
Kankuro zahundral a lenivo sa presúval smerom ku košu. Zobral ho a vyšiel von. Cez ulicu prebehol niečí pitbul s penou na ústach. Kankuro si vzdychol a kráčal smerom ku košu. Keď sa vracal naspäť, stretol Shina.
,,Tak čo, si pripravený zajtra prehrať ?“ Zarýpal Shino.
,,To sa uvidí ! To skôr moje auto to tvoje predbehne o dva kilometre. Spravil som na ňom pár nových úprav.“ Bráni sa Kankuro.
,,No dobre, už nevybuchuje samé od seba ?“ Pokračoval Shino v rýpaní.
,,Nie...Inak, počul si, kto má zajtra vystúpiť na doprovodnom programe pretekov ?“
,,Nie...Kto ?“
,,Itachiho metalová skupina.“
,,Čože ?“ Shino vyprskol od smiechu. ,,Me-metalová ?“
,,Hej...“ Usmial sa Kankuro. ,,No, ja už idem, maj sa.“
Shino sa odzdravil a odišiel.
Kankuro sa už nevedel dočkať zajtrajška.