Láska z Konohy 10 - Vstup

Asi o šiestej večer som ju prišiel vyzdvihnúť. Nervózne som si potiahol golier košele a zazvonil som. Dvere sa otvorili a stál v nich jej otec.
„Dobrý večer.“ pozdravil som ho. Pozorne si ma premeral.
„Dobrý večer Kiba. Poď na chvíľu ďalej.“ vyzval ma, a tak som vošiel.

Voviedol ma do obývačky, kde už sedela Katema s mamou. Bola prekrásna, teda, Katema. Povzbudivo sa na mňa usmiala.
„Sadni si Kiba.“ milo ma ponúkla jej mama a ja som ju poslúchol.
„Ďakujem.“ usmial som sa aj ja a Shiku Nara hneď spustil lavínu otázok. O mne, o rodinných pomeroch, o tom, ako veľmi mi na Kateme záleží... Pozeral sa na mňa s hrozivým výrazom v očiach, ktorý vravel: "Teraz si dávaj dobrý pozor na to, čo povieš, inak môžeš na moju dcéru zabudnúť!" Zakrútila sa mi hlava, ale na všetko som odpovedal. Jej otec vyzeral celkom spokojne, už sa nechoval tak nepriateľsky, a o pár minút sa za mnou a Katemou zabuchli dvere.

Vydýchol som si.
„Prepáč mi ten krížový výsluch.“ začervenala sa. „Náhodou si bol vtedy zlatý.“ zasmiala sa.
„Zabávaj sa na mojom nešťastí. Mal som srdce v gatiach.“ uškrnul som sa.
„Ty si mi ale odvážny.“ pohladkala ma so smiechom po tvári.

Takto sme sa podpichovali celou cestou, až sme došli k reštaurácii, kde som zarezervoval stôl. Bavili sme sa a jedlo bolo výborné, lenže na Kateminej tvári som videl akýsi smútok.
„Láska, čo sa deje? Už od rána si zamyslená a vyzeráš smutne.“ starostlivo som sa spýtal a chytil som ju za ruku. Trocha sa jej zatriasla pera.
„Áno. Je niečo, čo ti musím povedať. Prosím, nehnevaj sa.“ povedala a vzápätí mi všetko prezradila. O Akatsuki.

- - -

So sklonenou hlavou mi stískal ruku. Vtom dvihol hlavu a objal ma.
„Ty to zvládneš. No aj tak, kým budem môcť, budem ťa ochraňovať.“ zašepkal mi do vlasov a ja som len zahmkala na súhlas. „Sľúb, že si na seba dáš obrovský pozor.“
„Sľubujem.“ zamumlala som a schúlila sa na jeho hrudi.
Krátko nato zaplatil a odprevadil ma domov. Bolo mi nanič. Ľahla som si spať, aby som bola ráno svieža, ale spánok neprichádzal.

Prehadzovala som sa na posteli a premýšľala na stratégiou. Vlastne, celý deň som si čítala záznamy Akatsuki a rozmýšľala som nad najlepším spôsobom infiltrácie. Zatiaľ som toho teda veľa nevymyslela.
Mám tú výhodu, že ma nepoznajú. Náš stret s nimi je moja jediná šanca, musím na nich zapôsobiť. Nehovoriac o tom, že zabiť pritom aspoň jedného z nich by nebolo na škodu...

* * *

Z Konohy sme vyrazili už pred dvoma dňami, to znamená, že sme v polovici cesty k Akatsuki. Kiba celý čas mlčal. Nevedela som, čo mu behá po rozume, vyzeral veľmi zvláštne.

Kakashi sa ku mne zozadu priblížil:
„Katema...“
„Ja viem.“ zašepkala som a v tom momente sme naraz hodili kunaie dozadu do krovia.
„Ale ale. Toto nie je slušné správanie, však, Kakuzu.“ ozval sa ťahavý arogantný hlas a vystúpil odtiaľ Hidan s našimi kunaimi zabodnutými v hrudi.
„Také mrhanie.“ povzdychol si posmešne. Zaťala som zuby. Na ľavom pleci sa mi objavilo zopár ílových pavúčikov a ihneď som ich zmietla na zem. A vtedy sa to začalo.

Na čistinu vystúpili všetci členovia Akatsuki. Bola som pripravená a dala som ostatným signál. Všetci zaujali bojový postoj a Shino potajomky poslal svoje chrobáky na Kisameho. Ten so smiechom uskočil.
Bolo to divné. Nikto iný sa nehýbal. Prezerali si nás zo všetkých strán, až sa ich pohľady zastavili na mne. Rozbehli sa na mňa Tobi a Deidara. Tobiho zamestnali Kiba s Narutom, takže Deidara sa ku mne blížil sám. Chytila som ho svojím tieňom.
„Skončil si!“ zavrčala som a prebodla ho tieňmi, ale to ho akosi netrápilo. Roztiekol sa na íl.
„Do***i!“ zanadávala som si, keď mi zozadu vyliezol po chrbte malý pavúčik.

- - -

Tobi sa nám vyhol a namiesto neho sme čelili Konan. Poslala na nás ostré útržky papiera, porezali ma na líci. Shino bojoval s Nejim proti Kisamemu, Hinata s TenTen proti Itachimu, Sakura a Sai sa práve vrhli na Hidana a Kakashi s Leem bojovali proti Sasorimu. Hinata prelomila Itachiho genjutsu a použila na neho jemnú päsť, ale minula. Sasoriho bábka takmer zasiahla Kakshiho skrytou čepeľou, ale ten sa jej vyhol a zakričal: „Katon: Goukakyuu no Jutsu!“ Bábka sa rozpadla na popol. Sasori si privolal ďalšiu a boj pokračoval.

Kisame dával Shinovým chrobákom zabrať a Nejimu tiež. Odoberal im všetku chakru. Sakurina sila bola proti Hidanovi zbytočne premrhaná energia, rovnako ako Saiove atramentové zvery. Nesmrteľný dement!
„V mene Jashina!“ oháňal sa kosou a oni sa len uhýbali.

Toto je koniec. Vopred prehratý boj. Všetkých členov Akatsuki naraz nedokážeme odraziť, tobôž nie zabiť. Musím sa dostať ku Kateme a ochrániť aspoň ju!
„Gatsūga!“ zakričal som a s Akamaruom sme si kliesnili cestu bojiskom. Dostal som sa ku Kateme a skočil som do rany jedinej ihlici, ktorá k nej letela. Z hrude mi ich zrazu trčalo asi päť. Bol som tak blízko.

Katema sa ku mne s plačom rozbehla, ale zahalil ju oblak dymu. Zavrel som oči. Cítil som ešte, ako ma niečie ruky ťahajú preč. Už ju neuvidím...

***

„Aaaaaaaagghhh!“ kričal som, keď zo mňa Sakura ťahala jed. Väčšiu bolesť som v živote nezažil. Dychčal som a snažil sa vymaniť z rúk, ktoré mi zvierali ruky aj nohy.
„Držte ho!“ skričala Sakura na Saia, Shina, Nejiho a Naruta a pokračovala. Z hrdla sa mi vydral ďalší výkrik. Konečne skončila. Zastonal som a zhlboka som dýchal.
„Na, vypi toto.“ strčila mi Sakura pred ústa pohárik s nejakou tekutinou a doslova mi to naliala do hrdla. Rozkašľal som sa. Nikde som Katemu nevidel. Srdce mi vynechalo úder.
„Kde je Katema?“ s bolesťou som precedil medzi zuby a chcel som vstať, ale Neji a Shino ma pritlačili späť na zem. „Kde je? Čo sa jej stalo?!“ mykal som sa, ale nikto mi neodpovedal.
„Čo je s ňou, dočerta!!“ zreval som na Sakuru. Vzdychla si.
„Zajali ju Akatsuki.“

- - -

V PEINOVEJ KANCELÁRII

„Tak bude tu už ticho, k*rva?!“ zreval Pein a tresol päsťou do stola. Akatsuki sa nachádzali uprostred hádky.
„Len sa pýtam, prečo sme namiesto toho dievčaťa nezobrali jinchuurikiho. Nie je práve to náš cieľ?“ drzo zatiahol Hidan a Pein zhlboka dýchal.
„Hidan, kedy to, k*rva, pochopíš? Keď porazíme Konohu, získame aj jinchuurikiho. A na to potrebujeme ju.“ zavrčal.
„Chápem, nie som sprostý.“ zahundral Hidan a Deidara sa zasmial.
„Nefandi si toľko, Hidan.“ a vzápätí už uhýbal pred Hidanovou päsťou.
"Deidara, ty vych*aný malý hajzlík, poď sem, k*rva!" Ten s ľahkosťou odskakoval a Pein už stratil trpezlivosť.
„Doriti! To ste takí vypatlaní?! Deidara, drž už konečne hubu a ty, Hidan, prestaň!!“ Vošiel si rukami do vlasov. Čert mu bol dlžen tento tím.

- - -

Treštilo mi v hlave. „Kde som to?“
Ležala som zviazaná na podložke v malej kamennej miestnosti so železnými dverami. Vedľa mňa na zemi horela sviečka. Bola mi zima.
Skúsila som sa vymaniť z pút, ale nešlo to. Navyše som zistila, že mám zablokovanú chakru.
„Do***i.“ zavrčala som a spozornela. Blížili sa ku mne kroky. Dvere sa otvorili a ja som zdúpnela.
„Tak si sa konečne prebrala, hm?“ Deidara sa oprel o veraje dverí a prekrížil si ruky na hrudi. Odfrkla som si a odvrátila od neho pohľad. Ruky sa mi uvoľnili a Deidara sa na mňa usmial.
„Vitaj v Akatsuki.“ Čože? To len tak? Môžem sa spoľahnúť, že to robia, aby zo mňa vyžmýkali tajné informácie o Konohe. A určite im ide aj o Naruta. Myslia si, že je to lepšie touto cestou? Jedno je isté, mučením by nič nedosiahli. Radšej strávim desať rokov v Itachiho Tsukuyomi, ako by som zradila Konohu.
Posadila som sa a masírovala si zápästia.
„Poď za mnou.“ vyzval ma tým svojím pobaveným hlasom a vyšiel von.

Ponáhľala som sa za ním. Viedol ma spleťou chodieb, až sme došli do miestnosti, zariadenej ako obývačka. Cez okná svietil mesiac. Pokračovali sme na poschodie, kde sa zastavil pred jednými dverami.
„Toto je tvoja izba, hm. Kúpeľňa je na konci chodby. Som vedľa, keby si sa bála, rád ťa prichýlim vo svojom náručí.“ uškrnul sa, pohodil vlasmi a oprel sa o stenu. Pochybovačne som si ho premerala.
„Pochybujem, že by som u teba našla niečo, čo stojí za to.“ spražila som ho posmešne a vošla som do izby. Ľahla som si na posteľ. „Toto sa mi podarilo.“
Spomenula som si na Kibu a rozplakala som sa.