Láska z Konohy 3 - Misia

„Naruto.“ povedala som zaspato. „Daj mi pokoj.“ A prevalila som sa na druhý bok.
„Ale Katema, babča Tsunade nás posiela na misiu!“ skúsil, a keď jeho slová na mňa nemali nijaký vplyv, vzal vankúš a začal ma vyháňať z postele. Otrávene som vstala.
„Dobre, idem. A teraz vypadni, potrebujem sa obliecť.“ vyhodila som ho z izby, počkala pár sekúnd a otvorila som dvere. Samozrejme, dovnútra spadol Naruto nakúkajúci cez kľúčovú dierku.
„Naruto!“ skričala som a strelila mu facku.
„Prepáč.“ začervenal sa a šúchal si líce.
„Tak už choď.“ povedala som, ale v duchu som sa usmievala. Aj tak ho mám rada, je super kamarát.

Keď som už bola v kancelárii Hokage, sedela tam ona a Naruto. Práve som si pomyslela, že tá misia nebude až taká hrozná, keď sa roztvorili dvere a do miestnosti vošiel udýchaný Kiba zapínajúci si mikinu.

- - -

Meškal som, ale kto mohol vedieť, že nájsť čisté nohavice zaberie toľko času? Zdvihol som zrak od môjho zipsu a úsmev mi zmrzol na tvári. Bola tam aj ona, Katema, a vôbec nevyzerala nejako nadšená, že ma vidí. Vzápätí nasadila vážny výraz, viac sa na mňa nepozerala.

Neviem prečo, ale trochu ma to mrzelo, chcel som jej ukázať, že mi je úplne ukradnutá. Ale ako sa to dá, keď sa na mňa ani nepozrie? Nemal som čas to ďalej riešiť, pretože lady Tsunade prehovorila o našej misii.
„Tak ste tu všetci. Táto misia je dôležitá, pretože budete odprevádzať syna jedného môjho bohatého priateľa do Kirigakury. Najneskôr do hodiny budete pred hlavnou bránou. To je všetko.“ povedala Godaime Hokage a naliala si saké. Naruto, ako vždy, chcel niečo namietať, ale pozrela na neho tak, že bol radšej ticho.
„Tak choďte.“ povedala a obrátila do seba pohárik na jeden raz.
„Hai.“ povedali sme všetci a išli sme sa pripraviť.

Veci som si pobalil veľmi rýchlo a tak som sa pomaly vybral k hlavnej bráne. Akamaru veselo vrtel chvostom. Oprel som sa o stĺp a čakal som. Nakoniec prišli všetci. Katema sa mi stále vyhýbala pohľadom. Už ma to hnevalo, tá jej ľahostajnosť. Chcel som, aby na mňa kričala, nadávala mi... Hocičo, len aby nebola takto ticho. Už som sa chystal začať s ňou rozhovor, ale náš klient práve dorazil.

- - -

„Kiba a ja v jednom tíme, to neskončí dobre.“ Pomyslela som si a keď sme čakali pri bráne na klienta, zase som sa snažila na neho nepozerať. Občas som to nevydržala a ukradomky som sa na neho pozrela.
Vyzeral smutne a namrzene. Už-už to vyzeralo, že sa mi prihovorí. Dokonca som bola ochotná odpovedať mu. Znie to neuveriteľne, ale chýbalo mi to naše hašterenie. A vtedy dorazil náš klient.

Bol to vysoký mladík s dlhými hnedými vlasmi a pod jednoduchým, ale elegantným oblečením sa mu rysovali svaly. Šibalskými očami si ma premeral. Začervenala som sa, pretože bol naozaj rozkošný.
„Ja som Murashi.“ predstavil sa sebavedome a venoval mi široký úsmev.
„Ja som Naruto, toto je Kiba a Katema.“ predstavil nás hyperaktívne Naruto.
„Katema, to je krásne meno.“ začal otrepane Murashi a hneď sa ku mne prikmotril.
„Vieš, Murashi, musíš si vymyslieť niečo lepšie.“ odbila som ho. Sklamal ma, myslela som, že začne niečím originálnejším. Vážne si myslel, že na to skočím?
„Prepáč, malo mi dôjsť, že na také krásne dievča ako si ty to nezaberie. Daj mi druhú šancu.“ povedal a zaškeril sa. Len som prevrátila očami, ale usmiala som sa.

„Tak, vpred!“ zvolal Naruto a sám vykročil na cestu. Uprostred kroku sa zarazil a vrátil sa.
„A ktorým je to smerom?“ spýtal sa a rozpačito sa zasmial. Je vodca a nevie to? Typický Naruto. Zachichotala som sa a vykročila správnym smerom. Na Kibu som skoro zabudla.

- - -

Teda, ten Murashi je ale sliziak. Hneď, ako zbadal Katemu, začal ju očumovať. Videl som ten jeho úškrn a pohľady a rozhodol som sa, že dám na Katemu pozor. Aj keď je neznesiteľne drzá, je to moja kolegyňa v tíme.

Nenápadne som kráčal za Murashim s Katemou a pozoroval každý jeho pohyb. Akamaru dával pozor na okolie. Zatiaľ bolo všetko v poriadku. Započúval som sa do ich rozhovoru a Naruto kráčal vpredu.
„Tak, Katema-chan, máš priateľa?“ spýtal sa Murashi úlisne. Ona sa začervenala.
„Nie.“
„Tomu neverím, také prekrásne dievča, aby nemalo priateľa.“ zažmurkal a znova sa na ňu zaškeril. A ona sa stále červenala! Musím ju varovať. Je síce ninja, ale očividne jej stále nedošlo, čo má v pláne ten Murashi. Kráčali sme celý deň.

K večeru Naruto zavelil: „Už je neskoro, postavíme stany. Budeme v nich musieť byť po dvoch, takže ako vodca budem v stane s Murashim.“ Bolo dosť divné vidieť Naruta, ako vydáva rozkazy. Zvlášť, keď sa mi práve tento nepozdával. Čo som komu urobil, že musím byť v stane práve s ňou? Ale čo, aspoň nie je s tým Murashim. Ozaj.
„Katema, choď s Kibom nazbierať drevo a nejaké bobule.“ nakázal nám Naruto. Prevrátila oči a vošla do lesa. Nasledoval som ju.
„Daj si pozor na Murashiho.“ povedal som jej potichu a, ako inak, to ju dopálilo.
„Prečo? Je veľmi milý a chová sa ku mne zdvorilo. Na rozdiel od teba, ty mimoň.“ spustila. Teraz som zase prevrátil oči ja. Prečo musí všetko premeniť na hádku?
„Vôbec nie je taký, ako si myslíš!“ zvýšil som hlas. „Videl som jeho pohľady, najradšej by ťa dostal do postele!“ zasyčal som.
„Čo ti šibe? Spamätaj sa trochu. A vôbec, čo teba do toho, s kým si začnem! Je to len a len moja vec!“ vyprskla na mňa.
„Človek sa ti snaží pomôcť a ty na neho takto vyletíš! Povedz, prečo náš rozhovor stále premeníš na hádku?“ spýtal som sa už celkom nahlas.
„Pretože si otravný.“ povedala.
„Toto nie je odpoveď.“ zarazil som ju. Už som bol vážne naštvaný. Ona ani nevie, prečo sa tak ku mne chová, nemá na to najmenší dôvod.
„Znervózňuješ ma, v jednom kuse!“ vykríkla, vzala náruč dreva a chcela odísť. Bez slova som jej vzal drevo z rúk.
„Pozbieraj niečo na večeru.“ povedal som a vrátil som sa do tábora. Tam už Naruto pomocou svojich tieňových klonov postavil stany.

- - -

Čo to do Kibu vošlo? Najprv ma varuje a potom mi nechá ľahšiu prácu?! Je to divné. A tá vec s Murashim... Neverím tomu. Murashi je zdvorilý a , fajn, flirtuje so mnou, ale že by bol taký, ako mi ho popísal Kiba? Prečo by som mu mala veriť? A odkedy sa zaujíma o môj ľúbostný život? Vyzeral pritom skoro... žiarlivo. Čo?!! Kiba... žiarli? Keď je to tak, postarám sa, aby mal prečo. Murashi je krajší a milší, ako on. Závidí mu, že sa viac páči dievčatám. Tak ho trocha vyvediem z miery.

Bobulí som už mala dosť a vrátila som sa do tábora. Murashi tam už sedel spolu s ostatnými a oheň horel. Najedli sme sa z bobulí a jedla z Konohy. Po celý čas som sa smiala Murashiho vtipom a žmurkala som na neho, prehrabávala som si vlasy, jednoducho som s ním naplno flirtovala. Kiba tam len sedel a zazeral na nás. Keď som Murashimu začala skúšať bicepsy, zdvihol sa a bez slova išiel do stanu. Odrazu som z toho nemala až taký dobrý pocit. Naruto zavelil na spánok a nechal strážiť svojich klonov. Noc bola pokojná. Zatiaľ.

- - -

Stále na ňu musím myslieť. Keď sa začala túliť k Murashimu, hruď mi prebodla neznáma bolesť. Zdvihol som sa a ako bez duše som vošiel do stanu. Za posledné dni som ju začal vnímať trochu inak. Stále bola výbušná, ale až dnes som zistil prečo. Je zo mňa nervózna a nevie to skryť inak, ako za hnev. „A Murashi, kiežby sme ho už mali z krku.“ Pristihol som sa pri takýchto myšlienkach, keď do stanu vošla ona. Ticho si ľahla a tvárila sa, že spí. Pozeral som sa na ňu a čakal. Po istom čase, keď si už myslela, že ja aj Akamaru spíme, vstala a vyšla von. Potichu som sa vykradol za ňou.

Prechádzala sa po lese a hviezdy osvetľovali jej postavu. Až teraz som si všimol, aká je z nej krásavica. Zatajil som dych a pozoroval ju. A vtedy ju Murashi pritisol k stromu.