Zlo a dobro

keď myšlienky prúdia tokom,
nevedia nájsť svoje miesto,
vtedy rozmýšlam nad silou,
či zmenia tieto slová perom,

písané vymyslené chlapcom,
pohne to niekoho osudom,
dokáže odklonit zbrane?,
nastoliť mier na svete?,

sila myšlienok je nekonečná,
svet je velký, duša je večná,
hlava je plná práznych slov,
no ja z nich skladám preslov,

vyťahujem kunaj a pozerám na lesk,
blisne sa smrťou chce pôsobiť bolesť,
zahodím ho a chcem písať o radosti,
sústrediť sa na tie lepšie veci,

vojnu neutíchne ani plač dieťaťa,
ja berem podobu besného zvieraťa,
chcem zničiť všetko to zlé predsa,
ale to by som zničil čo som budoval,

mam len nečinne sedieť a ďalej písať?
alebo sa na frontu proti zlu pridať?
byť jeden ztých čo nič nerobí verí?
alebo ten čo zlom proti zlu utočí?

nedokážem vytmaviť záver týchto viet,
stojím a nemo pozerám ako zkáze,
podlieha aj tento náš svet,
ani kvet krásou vzdorovať nedokáže..