Povídka

Koľkí z Kirigakure uspejú v tohtoročnej chuuninskej skúške? Tento Kotai je celkom dobrý, ale veľké nádeje vkladajú aj do Zabuzu Momochiho. Vďaka nemu by mohli zmazať neúspechy posledných dvoch skúšok, kedy sa do finále nedostal nikto z Hmlistej. A pre neho meral ich daimyo tentoraz cestu do Konohy. Keď už ich stál výcvik Démona Hmlistej toľko obetí, nech to stojí zato.
Mei pohľadom letmo zablúdila ku koncu ulice, ale dbala, aby sa tam nedívala príliš dlho. Nach to nie je podozrivé. Niekto tam už dlhší čas postáva a zjavne to nebol nikto z ochranky pridelenej Konohou. Tým si už bola absolútne istá. Tvárou sa jej mihol úsmev. Predĺženie stráže možno prinesie svoje ovocie.

Noc bola zdanlivo pokojná. Mierny vánok slabo rozhojdával šumiace konáre stromov, ktoré za mesačného svetla vrhali na prázdne ulice nepravidelné siluety. Vyzeralo to, že všetko živé si v tú chvíľu vyberá svoju dennú dávku ticha. Akurát hladné mačky sem-tam prebehli ulicou vo svojej honbe za unikajúcim potkanom. Mesto bolo ale vyprázdnené len naoko - ukryté v tieňoch stromov či kamenných hradieb sa pri pozornejšom pohľade črtali tváre bdejúcich stráží, úporne si hľadajúcich dôvod, prečo nezaspať. V neďalekom horizonte by si zase bystrejšie oko všimlo trojicu mihotajúcich sa bodiek smerujúcich k Listovej, boli ale ešte dosť ďaleko na to, aby ich zamerali poklipkávajúce oči stráží na bráne.
Čo ako sa zdala noc pokojná, domáci by poznamenal, že to tak predsa len nie je. Zajtra predsa prichádza chuuninská skúška a všetci tí páni si so sebou priviedli bohaté sprievody - niektorí menej, iní viac. Každopádne ich teraz bolo vídať roztrúsených po meste, všetky tie rôzne čelenky, zvláštne oblečenie a výrazy, aké nebolo dávno vidieť.
Mei stála na streche daimyovho obydlia a nasávala tú atmosféru. Ona si celým tým procesom už prešla - dávno, zdalo sa jej to už tak dávno. A predsa to bol zvláštny pocit takto tu stáť a dívať sa na celú udalosť z iného uhlu.
"Mei? Je čas na výmenu, môžeš si ísť ľahnúť."Zamyslene sa otočila a podozrivo pokojne odvetila osobe, ktorá sa pred chvíľou zjavila na streche: "Ďakujem, ale ešte tu chvíľu ostanem, Kotai." Nato sa otočila a ešte hodnú chvíľu hľadela do noci.

Dzn dzn dzn

Nejaký ten výber fanartov od autorov z Konohy

A mnoho, mnoho iných, len nie je miesto .

U Miri a Abirua

"Čo teraz ?" otočila sa Mira na Abirua. "Musíme to tu prezrieť, možno sa nájde nejaká stopa po jeho vrahovi," odpovedal Abiru. "A ten z**d ? " nadhodila Mira. "On to nebol. S jeho výstrojou a schopnosťami by toho nebol schopný," odpovedal Mire Abiru skláňajúc sa k Danteho mŕtvole. "To mi je jasné. Ja len či ho necháš zdrhnúť ?" odpovedala mu Mira. "Vieš, nie som tu sám. Hokage mi pridelil tým, ktorý má so mnou spolupracovať." ovetil na Mirinu otázku Abiru. "A kde ich máš ? " spýtala sa Mira. "Nechal som ich za mestom. Chcel som to tu vybaviť sám, " odpovedal jej Abiru. Abiru zložil pečaťe a vyvolal malú opičku ktorej podal zvitok ktorý v rýchlosti napísal. "Doruč to Kosukemu," prikázal jej.

Medzitým za mestom
"Je tu nuda," sťažoval sa tučný chlapec svojim dvom spoločníkom. "Tekuno, snáť si si nemyslel, že ťa Abiru zoberie so sebou do mesta," odpovedal mu druhý rovnako starý chlapec. "Hayama, už sme predsa chunninmi, nie sme blbý genini čo nič nedokážu. Dúfal som že na našej prvej misii ako chunnini aj niečo zažijeme," odpovedal mu Tekuno. "Tekuno, Hayama, prišla správa od Abirua. Máme sa okamžite vrátiť do Konohy," oznámil im starší muž držiac v ruke zvitok ktorý mu pred chvíľou podala opička ktorá mu teraz sedela na pleci. "Čo sa stalo, Kosuke-san ?" spýtal sa Hayama. "Abiru narazil na podozrivú osobu ktorá by mala smerovať do Konohy a preto sa tam máme okomžite vrátiť a oznámiť to hokagemu. Abiru tu zostane a bude pokračovať v zbere informácií" vysvetľoval starý genin. Trojica sa zdvihla a rozbehla sa smerom do Konohy.

Späť u Miri a Abirua
Dvojica práve dokončovala obhliadku Danteho tela. "Myslím že sa zabil sám," povedala Mira po tom čo dôkladne skontrolovala Danteho telo na ktorom nenašla žiadne obranné zranenia. "Nemôžem sa mu vôbec dostať do mysle, je tam nejaká bariéra," zamračil sa Abiru (Abiru má scopnosť prehľadávať spomienky mŕtvolám). "Toto až priveľmi pripomína tie udalosti spred siedmych rokov," zahundral Abiru. "Myslíš, že v tom má prsty tá banda ?" spýtala sa ho Mira. "Pevne dúfam, že nie," odpovedal jej Abiru.

P.S. Prosím pokračujte s Koketkou alebo udalosťami v Konohe, tie udalosti spred 7 rokov a tú bandu by som chcel ešte vysvetliť ale nechcel som písať ešte dlhší koment ako som napísal.

"Nabudúce musím vymyslieť pre Koketku zložitejšiu misiu," pomyslel si veliteľ ochranky, keď už o necelú hodinu videl mladú kunoichi, ako sa rýchlym tempom približuje po strechách k sprievodu.
"Podávam hlásenie, kapitán Mizashi!"
"Stačí kapitán."
"Rozkaz, kapitán!" odvetila Mei so širokým úsmevom na tvári, až jej boli vidieť pekné biele zuby. "Daimyov byt je pripravený pre náš príchod, zabezpečujú ho dvaja ninjovia z Listovej. V dedine sa nedeje nič mimoriadne - teda okrem chuuninskej skúšky, ale preto tam aj ideme, inak by ..."
"Dobre, to stačí, Mei," zarazil ju otrávene, ale pohotovo kapitán. "Tak teda" zvolal a obrátil sa k malej skupine ninjov, "blížime sa k bráne Skrytej Listovej. Majte na pamäti, že naším prvoradým cieľom je ochrana daimyoa. Nepriateľ môže číhať všade, aj na miestach, kde by ste ho nečakali ... teda hlavne na miestach, kde by ste ho nečakali." Mierne mu prichrípol hlas, "bože, koľkýkrát už opakujem tieto frázy, je načase ísť do dôchodku, na toto divadlo som už starý" pomyslel si a vzdal sa ďalších slov, len pokynul hlavou ostatným, aby ho nasledovali.

spravený edit + Koketka je samozrejme len prezývka, ktorú dal Mei kapitán, inak ide o Mei Teirumi, budúcu kage

Dzn dzn dzn

Nejaký ten výber fanartov od autorov z Konohy

A mnoho, mnoho iných, len nie je miesto .

Ve stejné chvíli Mizame běžel skrze vesnici. Když kolem něj proběhla kunoichi z Kiri, uvědomil si, že s těma dvěma ztratil až příliš moc času. Feudální pán už byl na místě. Rychle se jej vydal najít a sledovat.
Mei mezitím běžela na místo, které měla zkontrolovat. Otevřela dveře a pokoj prohledala. Jenomže nic podezřelého nenašla. Podívala se po celém pokoji a nikde nic podezřelého. Zavřela dveře a odešla.
Na střeše jednoho domu stáli dva muži a pozorovali potají pokoj v hotelu na liduprázdné ulici. Stáli a čekali, když dovnitř vběhla mladá kunoichi. Chvilku na to vyběhla ven a oba si mohli všimnout čelenky Kiri.
"Viděl jsi to?"
"Co?"
"Ta čelenka. Je to kunoichi z Kirigakure. Podle vesty už je minimálně chuunin."
"A co já s tím?"
"Tvoje blbost nezná mezí. Když navíc volně mohla vejít do pokoje feudálního pána, znamená to, že feudální pán bude mít ochranku."
"Stejně nechápu, proč tam nenaběhnem a nezabijem je v tý aréně, Kakuzu?"
"Protože zabít je na cestě do Kiri bude mnohem snažší a neuděláme moc velký rozruch, Naiji. A už sklapni nebo z tý odměny nedostaneš nic." odvětil muž s maskou a pozoroval Mei, která se vracela k feudálnímu pánovi.

Aka-test

My Category: Kakuzu-= click to take @ NerdTests.com =-

Veliteľ ochranky daimyoa Zeme vody by vlastne sotvakedy mohol byť pokojnejší ako teraz. Nachádzajú sa predsa v dedine plnej shinobiov, ktorých povinnosťou je poskytnúť vzácnemu hosťovi pred tretím kolom chuuninských skúšok maximálnu ochranu a pohodlie. Ale napriek tomu pokojný vôbec nebol. Nie že by mu vadili občasné nevraživé pohľady, dobre ich chápal, veď iba nedávno bola podpísaná mierová zmluva, čo ukončila krvavú vojnu. A nie bez trpkosti bolo treba pripustiť, že Krvavá Hmlistá v nej mala o dosť viac obetí než Listová. To, čo v ňom skutočne vyvolávalo hrôzu, boli obdivné pohľady kunoichi, ktorá k nemu bola pridelená na túto misiu. Teda, nie, že by mu vadilo, že po ňom ide nejaká štrnásťročná pipka. Ale táto bola fakt nebezpečná. Už sa na nej niekoľkí popálili a to doslova.
„Mei, choď ešte raz skontrolovať obytné priestory daimyoa.“ rozkázal, aby sa jej zbavil.
„Rozkaz, kapitán.“ odvetila tak koketne, až mu prebehol mráz po chrbte a odišla.

Mizame rozmáchol rukami tváriac sa, že o ničom nevie. Nato ale prižmúril oči, akoby mu niečo prišlo na um. "Vlastne," pokračoval, "dôvod, prečo strážim túto izbu, sa nachádza v nej" a pokynul Abirovi a Mire, aby ho nasledovali dovnútra. "Keď to uvidíte na vlastné oči, snáď pochopíte, čo sa deje." Chvíľu mu trvalo nájsť to, čo hľadal - výbuch totiž rozmetal veci po celej izbe a váľali sa roztrúsené kade-tade. Nakoniec sa ale zohol po malý zápisník. Abiru ani Mira neboli schopní prečítať drobné písmo na tmavohnedom obale, ktorý bol navyše zaprášený drobnými časticami po výbuchu. Vlastne bol skoro vôbec zázrak, že zostal celkom nepoškodený.
"Tak, tu to máte" obrátil sa k nim Mizame s vystretou rukou, v ktorej zvieral malú knižočku.
Mira mu pohliadla priamo do očí a v tú chvíľu si uvedomila, že spravili chybu - nemali mu dávať toľko voľnosti. Na obozretnosť bolo už ale pozde - o necelú sekundu bola celá izba zahalená dymom. "Dymovnica!" skríkla Mira. "Ten parchant ju tam mal celú dobu nachystanú!"
Kým sa zorientovali, Teku Mizame bol dávno preč aj s ich nádejou pochopiť, čo do pekla sa tu vlastne deje.

Dzn dzn dzn

Nejaký ten výber fanartov od autorov z Konohy

A mnoho, mnoho iných, len nie je miesto .

Abiru zamyšleně svraštil obočí. Popravdě, zkazky o nukeninovi se záhadnou silou už se donesly i k jeho uším. O Kakuzově údajné nesmrtelnosti se mluvilo v kdekterém hostinci. A jestliže Mizame mluvil o tučné kořisti v Konoze... samozřejmě se může mýlit, ale dokázal si představit jen jediného v úvahu připadajícího člověka.
"V Konoze je teď na návštěvě feudální pán Země vody," zamumlal zamyšleně, jakoby spíš sám pro sebe. "S tím se nikdo dvakrát netají."
Mizame přikývl. "Pokud by se Kakuzovi podařilo ho zabít, mohla by to Země vody považovat za nepřátelský akt ze strany Listové. Je těsně po válce, vztahy mezi zeměmi jsou křehké. Něco takového si teď žádná vesnice nemůže dovolit."
"A ty myslíš," Mira uvolnila dlaň sevřenou v pěst, stále však zahlížela na Mizameho s podezřením, "že to má něco společného s Dantem a tím, co se tu poslední dobou děje?"

"Už ani hnout! Řek jsem vám, že..." nestihl Mizame, který tam za nimi vběhl, dokončit větu, jelikož byl omráčen Miřinou pěstí. Když se probral, první věc, kterou zjistil bylo, že ho svázali a zabavili mu zbraně.
"Co jsi provedl s Dantem?" zeptala se Mira.
"Nic. Už jen kvůli tomu, že..." opět nedořekl, protože mu Mira dala ránu.
"Nelži!" Zařvala, ale než mu stihla dát další ránu, Mizame řekl: "Tím, že do mě budeš bušit ze mě falešné přiznání nezískáš. Opravdu mi chybí důvod, proč bych měl toho Danteho zabíjet. Navíc v boji používám převážně Suiton a Senbony, jsem bojovník na dálku. Ani jedním nejsem schopný mu způsobit řezné rány, které on spolu se zlomeninami utržil. Smůla je, že už od něj to, kdo zaútočil nezjistíte. Vím, asi se mě teď zeptáte na to, kdo vlastně jsem a tak. Než bych riskoval další ránu, raději řeknu pravdu. Jak jsem řek, jsem Teku Mizame. Pocházím z Vodopádové a poslali mě najít a zajmout nukenina jménem Kakuzu. Co tu dělám? Dostal jsem tip, že loví lidi za peníze a jedna tučná kořist se nachází zde v Konoze. Pracuju jako ninja z Konohy aby se snížila pravděpodobnost, že se Kakuzu dozví, že po něm jde někdo z Vodopádové."
"To by dávalo smysl, ale moc tomu nevěřím. Co si o tom myslíš ty?" Otočila se Mira na Abirua očekávajíc, co řekne.

Aka-test

My Category: Kakuzu-= click to take @ NerdTests.com =-

„Mrzí ma, že je v nemocnici,“ odvetil Abiru s úsmevom a ukradomky žmurkol na Miru, „ale bol som s ním dohodnutý. Mám u neho vec, ktorú fakt potrebujem.“
„Mne o ničom nepovedal, nemám nikoho púšťať.“ zastal mu cestu Mizame. „Choďte do ...“
„Kto to prikázal?“ prerušila ho Mira a skúsené ucho mohlo v jej hlase zachytiť hrozbu.
„Do toho vás nič! Hej, povedal som ...“ ale Abira už zastaviť nedokázal. Jeho ruka senbonom bola v polovici pohybu zastavená Miriným ráznym hmatom a on samotný bol nešetrne tresnutý o stenu, na ktorej sa rozlial. Mizu Bunshin!
Abiru otvoril dvere Danteho bytu a Mira ho od nich strhla skôr, ako boli rozmetané explóziou.
„To si hovoríš shinobi?“ povedala posmešne, tisnúc ho k stene. „Malý výbuch a srdce ti trepe ako zvon.“
„To tvoja vôňa.“ oponoval. „Pripomenulo mi to ... hej, môžu tam byť ešte pasce.“
Pohotovo zneškodniac ďalšie dva lístky dobehla k otvorenému oknu. „Nikto tu už nie je!“
„Iba Dante.“ podotkol Abiru a ukázal na telo na posteli. „A ten, kto ho napadol, nebol duch.“

"Danteho? Kdo je k čertu Dante?" zeptal se Hideoki, který se z té povídačky o přízracích a šílených vrazích konečně probral.
"To vás nemusí zajímat. Tu naši záležitost urovnáme později." řekl Abiru a vypravil se ke dveřím. Mira nic neřekla, jen se otočila a vedla Abirua tam, kde by se měla osoba jménem Dante nacházet. Stál tam jakýsi černovlásek. Vypadal unuděně. Mira a Abiru věděli, že Dante to není, a tak se jej aspoň chtěli zeptat, kde se Dante nachází: "Nevíte kde je Dante Kawazuki?" zeptali se černovláska. Ten jen unuděně vzdychl a řekl: "V nemocnici. Viděl nějakého ducha a pak už si nic nepamatuje. Má několik zlomenin a řezných ran, ale měl by to přežít. Jsem tady abych ho zastoupil."
"A jak se jmenujete?" Vyptával se Abiru.
"Teku Mizame. A myslím, že by bylo vhod, kdybyste se nyní představili vy mně a řekli mi co tu chcete." odpověděl černovlásek a začal si pohrávat se senbonem, který vytáhl z kapsy.

Aka-test

My Category: Kakuzu-= click to take @ NerdTests.com =-

Tá namiesto pozdravu na neho len káravo zagánila. "Prestaň sa správať ako decko aspoň ty, Abiru. A ty otec, odlož ten kunai. Hneď!" dodala, keď videla, s akou nevôľou sa na ňu starec pozrel. Na jej prekvapenie ale zbraň naďalej spočívala v jeho rozochvených rukách. "Tentokrát nie," povedal ticho, ale rozhodne.
"Počúvaj ma Mira," vydal som seba Abiru a uprene sa jej díval do očí, úplne ignorujúc Hideokiho.
Potom začal svoj priamočiary monológ: "Skutočne som neprišiel náhodou. V krajine sa začalo niečo diať, a nie je to dobré. Niektorí ľudia začali vídať prízraky, duchov. Máme prípady ľudí zabitých bratmi či otcami, domy vypálené vlastnými susedmi a nakoniec páchatelia, ktorí jednali ako zmyslov zbavení, zabijú sami seba. Teda, aspoň to tvrdia tí, čo prežili." Na chvíľu sa odmlčal a pozrel sa na oboch. Hideoki očividne nechápal, o čo tu ide a ani Mire nebolo veľmi do reči, tak sa rozhodol pokračovať.
"Som tu preto, lebo mi bola pridelená misia zaraziť to - čím rýchlejšie, tým lepšie ... ale najprv potrebujem kvalifikované posily. Musím nájsť Danteho, Mira," dokončil a naliehavo na ňu pozrel svojimi energickými, hnedými očami.

Akurát netuším, či bol v tom čase mier medzi 2 a 3 ninja vojnou alebo či prebiehala jedna z nich.

Dzn dzn dzn

Nejaký ten výber fanartov od autorov z Konohy

A mnoho, mnoho iných, len nie je miesto .

„Dobre viem čo si urobil,“ odpovedal Hideoki hlasom plným nenávisti. „Dúfam že vieš aj to prečo som to urobil,“ odvetil mu druhý muž. „Lebo si sku*vený hajzel, Abiru.“ šplechol mu do tváre Hideoki. „Chceš mi snáď povedať že ani poriadne nevieš čo sa stalo ?“ opýtal sa ho Abiru vyfukujúc cigaretový dym. „Dobre viem čo sa stalo,“ zavrčal Hideoki, „dohnal si moju staršiu dcéru z rozmaru k šialenstvu dajakým genjutsu.“ „Kedy už prestaneš trepať dve na tri a vypočuješ si ako to v skutočnosti bolo ?“ opýtal sa ho Abiru. „Od teba nič počuť nechcem,“ zreval Hideoki a postavil sa tak prudko, že kreslo v ktorom sedel sa prevrátilo na zem. Abiru si iba povzdychol, s Hideokim nikdy nebola rozumná reč ani keď ešte bola jeho dcéra normálna. „Pomstím svoju dcéru tu a teraz,“ zreval Hideoki a vytiahol kunai. „Otec, to stačí!“ ozvalo sa od dverí ktorými práve vstúpila do miestnosti tretia osoba. „Radosť ťa vidieť po toľkých rokoch, Mira.“ oslovil ženu ktorá práve vošla Abiru.

Starší muž menom Hideoki doslova nadskočil a kŕčovito zaťal päste.
„Nemôžeš byť až taký zbabelý, aby si sa stále schovával za svojho otca.“ vyhŕklo z neho.
„Iba chcem zabrániť niečomu, čo by si mohol neskôr oľutovať.“ žmurkol naňho hosť a spokojne vyfúkol dym. Cez jeho rozplývajúce sa chumáče si obaja muži hľadeli do očí.
„Teraz, keď je tvoj otec na dôchodku, na tom už aj tak nezáleží.“ oponoval starec, ale neznelo to presvedčivo. „Moja dcéra ...“
„Práve kvôli nej som prišiel, tak tu láskavo prestaň robiť rodinné scény a hrať sa zrazu na otca. Ani tebe ani ...“ zarazil sa „ ... Hiruzenovi, to nikdy veľmi nešlo. Je tu totiž jedna vec, o ktorej buď nevieš, alebo ju úmyselne ignoruješ.“

pre BeeSana:

Hideokim nazval Jano muža, čo čakal v izbe, nie toho pri stolíku, ktorý si medzičasom sadol

Rekapitulácia: v čase Štvrtého sa zišli v jednej hotelovej izbe dvaja muži. Starší z nich sa hnevá na mladšieho za to, že priviedol jeho dcéru k šialenstvu. Mladší je synom Hiruzena Sarutobiho, ale nie je to Asuma (ten má 13 a veselo uháňa Kurenai )

"A hádam by si ma už po všetkých tých rokoch, čo sa poznáme mohol nazývať mojím krstným menom, svokor."
"To by si si to najprv musel zaslúžiť," odpovedal mu úsečne starší muž. "Najprv si uhnal moju dcéru a potom si ju doviedol do blázinca. Ak po tom všetkom čakáš, že sa budeme baviť o počasí, si vedľa. Nikdy som nemal vysokú mienku o tvojom intelekte, ale ukázať sa tu bez bázne a hany práve v tento deň ..."
Starcov hlas sa zachvel a klesol, v zaslzených očiach sa mu zračila bolesť a nenávisť, ale nakoniec sa mu podarilo zo seba dostať ešte jednu vetu: "Tvoja výprava sa práve skončila, z tejto izby živý neodídeš."
"To je v poriadku," odpovedal mu mladší, pomaly si vytiahol z balíčka cigaretu a sebavedome nadhodil: "Ale najprv mi povedz, aké bolo meno tretieho hokage. Bývaš predsa len desať kilometrov od Listovej, odpoveď na takú jednoduchú otázku by si mal poznať" a s úškľabkom si zapálil.

Vďaka za upozornenie, meno som zmazal. Som zvedavý, čo z toho bude nakoniec,keď už teraz v tom mám guláš :)

Dzn dzn dzn

Nejaký ten výber fanartov od autorov z Konohy

A mnoho, mnoho iných, len nie je miesto .

„Nekrič ku**a!“ odpovedal mu muž pri stolíku a posadil sa. „Nevideli sme sa sedem rokov a ty mi povieš že nemám kričať ?“ nedal sa muž pri dverách. „No ak chceš aby aj v Sune počuli o čom sa rozprávame tak nedbám.“ uškrnul sa muž pri stolíku. „To neni na smiech,“ zavrčal naňho druhý muž už o poznanie tichším hlasom. „Čo takto si sadnúť Hideoki ?“ oslovil stojaceho muža muž sediaci a ukázal na prázdne kreslo vedľa stolíka pri ktorom sedel. Hideoki po ňom len hodil pohľadom a s povzdychom prešiel cez miestnosť aby zaujal voľné miesto.

Muž stojící v šeru se tiše sípavě zasmál. Nevykročil však vstříc příchozímu, ale několika rychlými a přece skoro neslyšnými kroky se podél stěny přesunul ke dveřím, které zamčel, a klíč sevřel v ruce. Teprve pak promluvil.
„To jsi nemohl vědět. Nemohl jsi ani vědět, že jsem ještě naživu. Ani že stále bydlím tady. Ani že tě ještě vůbec chci vidět. Jak dlouho ses tu neukázal? Skoro věčnost. Ani jsi za ty roky nenapsal, ani ses neptal, jak se mi daří. Zajímá tě, jak se mi daří? Mizerně. Mizerně. Mizerně!!!“
Jeho hlas byl zpočátku tichý a chraptivý, ale ke konci přešel do křiku připomínajícího skřípot rezavých pantů.

Tak ja začínam:

vybral som časť z jednej svojej pripravovanej sériovky, môžete nadviazať podľa ľubovôle, ale nepresahujte rozsah jednotlivých príspevkov ...

Zobral si kľúče a vyšiel po schodoch. Izba 2501. Racionálny dôvod takého číslovania v malom hostinci mu unikal a na premýšľanie nad iracionálnym bol príliš uťahaný. Do Konohy to bolo už iba niekoľko hodín cesty, ale už sa zvečerievalo a nerád cestoval za tmy, keď nemusel. Nakoniec, náklady bude mať preplatené. A mal ešte jeden veľmi špeciálny dôvod, prečo sa rozhodol ubytovať. Otvoril dvere, vošiel a nechajúc ruksak pohodený na podlahe, náhlivo podišiel k stolu, kde zapálil sviečku. Možno až príliš náhlivo. Lebo okamžite po vstupe zaregistroval, že tu nie je sám. So šibalským úsmevom sa otočil.
„Vedel som, že prídeš.“

Tak ma napadlo, že čo keby sa využilo toto napohľad zbytočné vlákno na takú hru, že sa bude písať príbeh tak, že každý napíše nejakú časť, pričom jednotlivé časti musia nadväzovať, počet znakov jednej časti bude obmedzený v rozsahu 500-750 a nikto nemôže napísať viac ako jednu časť za sebou. Čo vy na to?

no keď sa tu už nikto neozval tak sa hlásim ...

život je pes,.... preto žiť je psina !!

Skrytý obsah

HAPČÍÍÍÍ

Skrytý obsah

Vy říkáte Čeština,my říkáme Japonština.
Vy říkáte karikatura,my říkáme anime.
Vy řeknete dobrou noc,my řekneme oyasuminasai.
Vy říkáte auta,my říkáme Nyan Cat.
Vy říkáte Justin Bieber ,my říkáme Vocaloid.
Vy říkáte meče,my říkáme Bleach.
Vy chcete realitu,my chceme anime.
Vy říkáte blbče,my říkáme baka.
Vy říkáte komiksy,my říkáme manga.
Vy říkáte země,my říkáme Hetalia.
Vy říkáte ahoj,my říkáme konnichiwa.
Vy říkáte díky,my říkáme arigatou.
Vy říkáte chlapče,my říkáme shounen.
Vy jste se japonštinu naučili ve škole,my jsme se ji naučili z anime.
Vy brečíte když postava zemře,my máme duhu emocí.
Vy cítíte to,co vaše oblíbená postava,my cítíme to,co cítí všechny postavy.
Vy máte rádi popové hvězdy,my postavy z anime.
Vy si myslíte,že jsme blázni,my si myslíme že jsme normální.
Vy říkáte oceán,my říkáme One Piece.
Vy říkáte rodina,my říkáme Fairy Tail.
Vy říkáte ninja,my říkáme Naruto.
Vy říkáte detektivky,my říkáme Death Note.
Vy říkáte zloděj,my říkáme Kaitou Kiddo.
Vy říkáte zajíček,my říkáme Flying Mint Bunny.
Vy říkáte že jsme Fanboys/Fangirls,ale my jsme OTAKU.
Sem hrdý OTAKU a nehanbímn se za TO!!