Hina-Naru 3: Na Hraniciach 1/2

Tu je ďalšia časť, prajem príjemné čítanie

Kyuubi bol čoraz bližšie a bližšie... Skočil. Naruto radšej zavrel oči, presvedčený, že nič horšie sa stať nemôže. Čakal, nič sa však nestalo. Otvoril oči. Bol dosť prekvapený z toho, čo videl. Kyuubi stál asi meter od neho, ale nechystal sa zaútočiť naňho. Práve naopak. Odháňal tie čierne tvory, báli sa jeho zlatej žiary, sem tam sa jeden priblížil, ale Kyuubi len zdvihol veľkú zlatú labu a jediným mávnutím ho odohnal. Keď boli tvory preč, Naruto sa otočil ku Kyuubimu a on k nemu. Hľadeli si do očí, Naruto sa ešte chvíľu bál, ale keď si bol istý, že mu neublíži, spravil krok. Kyuubi ho nasledoval. Po chvíli zavrčal. Naruto ustupoval, ale Kyuubi šiel s vrčaním k nemu a zrýchľoval. Potom skočil. Naruto sa uhol práve včas a obzrel sa. Kyuubi práve trhal jedného čierneho tvora. ,,Prekliate Tiene!“ zavrčal Kyuubi a odhodil tvora, ktorého nazýval Tieň. Naruto ho len v nemom úžase pozoroval. Až potom sa odvážil niečo povedať. ,,Líška, ty, ty rozprávaš?!“ Kyuubi naňho pozrel, až Naruta zamrazilo. ,,Vo Svete Duchov je možné všetko.“ Kyuubi vyčítal z Naruta otázku a odpovedal mu: ,,Chceš sa spýtať, ako je možné, že na mňa Tiene nepôsobia? Ja niesom človek, som démon a som silnejší než Tiene, mám silu im vzdorovať, preto na mňa nepôsobia. Ľudí si chcú odtiahnuť do temnoty kde nič nieje, len blúdenie, ktoré trvá večnosť.“ Potom, Naruto ani nevedel ako je to možné, sa Kyuubi zasmial. ,,Čo je ti smiešne?“ Kyuubi odpovedal: ,,Nič, len to, že som žil tisíce rokov, a taký malý, sotva vo vašom svete dospelý chalan ma zabije. Takto som si smrť nepredstavoval.“ ,,A ty si myslíš že ja áno, ty hlúpa démonia líška?!“ Naruto sa ozaj nahneval. Ako sa môže tak pokojne rozprávať s niečím, čo mu zničilo skoro celý život? ,,Hej, hej brzdi. Práve som ti zachránil život, nebuď nevďačný!“ ,,Tak život hej? Pokiaľ si si nevšimol, som mŕtvy! A ty tiež! A možno by mi bolo lepšie tam, kam by ma vzali Tiene! A vlastne som rád, že som ťa zabil, už nikomu nezničíš život. A teraz ma nechaj na pokoji. Chcem ísť ďalej sám.“ Otočil sa, že odíde, ale Kyuubi povedal niečo, čo zmenilo Narutov vzťah k nemu. ,,Ó, určite ideš hľadať Hinatu, však? Predpokladám, že vieš, kde je, lebo ja to viem... Tak, už by som aj išiel. Zbohom, môj malý kamarát.“ ,,Nie, počkaj! Ja...“ ,,Áno?“ povedal Kyuubi sladkým hlasom a zamával zlatými chvostmi. ,,Vieš, nom... mohol by... si ísť so mnou. Nebude mi to... eh... prekážať.“ Tá veta z neho liezla ako z chlpatej deky. Neznášal líšku, ale keď hovorí pravdu, keď naozaj vie, kde je Hinata, jednoducho musel ísť s ním. ,,Dobre. Takto sa mi to páči. Môžem ťa ovládať aj po smrti.“ ,,Hej...!“ Ale radšej už mlčal, nechcel si ho pohádať kôli Hinate... ,,Dobre, poďme teda.“ Povedal Kyuubi. ,,O.k. ták, ideme?“ Naruto ale nevedel, ktorým smerom, Kyuubi tam len stál.
dvojka: http://www.konoha.cz/?q=node/21188