Sabaku no Gaara sa zamiloval-14 Tak blízko

„Kazekage-sama, už ma pekne štvete, prestaňte!“
„A s čím mám prestať?“
„S týmto.“
Šepla Sandy a presne napodobnila jeho klopkanie.
„Dobre.“
Usmial sa Gaara.
Sandy mu hľadela do očí.
*SYP-SYP-SYP-SYP-SYP-SYP-SYP-SYP-SYP-SYP-SYP-SYP-SYP-SYP*
Sandy privrela oči sa nadýchla sa, snažila sa upokojiť.
„Prečo mi to robíte?“
„Nefandi si nesnažím sa ťa naštvať, prosto zlozvyk!“
Zachechtal sa.
Sandy sa diabolsky usmiala, na niečo myslela, túto chvíľkovú nepozornosť využil Gaara.
Dvihol sa a Sandy rýchlo prevrátil na chrbát, sadol si na ňu. Svojimi nohami sa zakvačil do jej aby ho nemohla kopať, lakte si položil vedľa jej líc a ruky jej chytil nad hlavou.
Sandy zúrila, mykala celým svojím telom. Temne vrčala a snažila sa spod Gaaru vymaniť, ten jej to však nedovolil. Po chvíli sa ukľudnila a vzdorovito sa mu zahľadela do očí.
Gaara bol jej krásou taký očarený, že sa nezmohol ani len na nenávistný pohľad alebo uštipačnú poznámku.
Úplne ho očarila, nemohol si pomôcť preto pootvoril pery a nakláňal sa k nej. Asi sa jej to páčilo lebo sa jej z očí vytrácala zelená a nahrádzala ju fialová. Dotkol sa jej perami a jeho jazyk pomaličky vkĺzol do jej úst. Gaara mal pocit, že je v raji ale čosi sa mu nezdalo.
Odrazu pocítil strašnú bolesť, otvoril oči a prudko sa od Sandy odtiahol.
Tá malá potvorka ho uhryzla do jazyka. Výťazoslávne sa uškrnula a žmurkla.
Gaara tomu nemohol uveriť čo mu práve vyviedla.
To však ešte nebol koniec.
„Kazekage-sama, čo si to dovoľujete? Túto noc nespím vo vašej blízkosti, ešte by ste ma obťažovali kým by som spala. Neviem kde bude spať vy ale ja rozhodne spím vo svojom stane!“
Rozkázala so založenými rukami.
Gaara sa zatváril zarazene ale rozhodol sa, že jej to nedaruje.
„Tak dobre.“
Šepol a vyšiel zo stanu, kde bola riadna kosa.
„Ale ten piesok si beriem! MUHEHEHEHEHE!“
Diabolsky sa zarehotal a všetok piesok sa razom priplazil k jeho nohám, kde sa sformoval do akéhosi bunkru. Stan bol bohužiaľ príliš vetchý na to aby stál sám preto sa zrútil na chudinku Sandy.
Gaara sa veselo rehotal keď zbadal pod stanom veľkú hrču ako hľadá východ, no keď sa priblížila ku kraju radšej zaliezol do svojho opevneného krytu.
Nevidel ako hnevom šialená Sandy vyliezla z kopy ťažkej látky a zamierila k jeho domčeku.
„Ty sviniar, idiot, šovinista!“
Vrieskala, popri tom si vyzula topánku a hodila ju do pieskovej steny.
„Neželaj si ma, keď odtiaľ ráno vylezieš, podám si ťa, teš sa!!“
Sandy našla svoju topánku a obula si ju popri tom vymýšľala tie najhoršie zverstvá a vrieskala ich po Gaarovy.
„.....vezmem kliešte a po jednom ti budem trhať nechty, riť ti oblepím depilačnými pásikmi a všetky naraz strhnem, vezmem tvojho nadržaného ****** a odrežem ti ho! Ale ešte pred tým ti ho polejem horúcim voskom! Potom ťa zahádžem vankúšmi......vyťahám ťa za tie tvoje hnusné, mastné, hebké, krásne, voňavé vlasy! Pobozkám ťa a budeme sa bozkávať až do súdneho dňa! ...Nie, nie Sandy musíš ho mučiť!....Ale nemôžem za to, že je tak super a, že ho milujéééém!!!“
Sandy padla na studený piesok a rozplakala sa mala chuť mu to povedať, chcela ho mať pri sebe. Necítila chlad ako sa jej zadiera pod kožu, cítila iba lásku, ktorou chcela Gaaru zahrnúť.
Ako opytá sa tackala ku vchodu do pieskového iglu. Zaklopala, ale nikto sa jej neozýval. Bola veľmi unavená a bezmocnosťou sa jej oči zaliali slzami, klesla na zem a posledný krát zašeptala:
„Milujem ťa Gaara.“
Potom zaspala.