Forbidden love 12 - Koniec

Je tu posledná časť a ja ďakujem všetkým, ktorý vydržali až do konca. Budem rada, ak si odomňa dakedy ešte niečo niekedy prečítate

,,Dobré ránko spachtoška “ , prehovoril k Sakure milo Kakashi a prisadol si na posteľ. Sakura zazívala a otvorila oči. Keď jej došlo kde sa nachádza , na lícach sa jej zjavila červeň. ,,Ehm,.. dobré ráno“, vyjachtala. Pritiahla si k sebe perinu a zadívala sa do Kakashiho krásnej tváre. Naklonila sa k nemu a pobozkala ho. Po chvíľke si povzdychla :,, Je načase vstať.“ Obaja sa pobrali do kuchyne, kde sa v pokoji naraňajkovali. ,,Nech ti jasné, že dnes nás dvoch budú neustále preberať.“ Sakura sa šibalsky usmiala, vstala a naklonila sa ku Kakashimu tak, že sa jej župan skĺzol z ľavého ramena. ,,Nebodaj sa za mňa hanbíš?!“ Kakashi sa otočil a pritiahol si ju k sebe. ,,Za teba nikdy.“
V tom čase sa naozaj podaktorí zaoberali kam zmizli tí dvaja a čo sa asi v noci dialo, no pre nedostatok faktov sa radšej zabávali pri spomienke na opitú Tsunade.
I keď Sakuriny blízky priatelia spočiatku len veľmi ťažko predýchavali fakt, že ich vrstovníčka chodí s ich senseiom, postupom času si na to zvykli. Sakura a Kakashi tvorili pár už vyše troch mesiacov a ona sa k nemu dokonca presťahovala. Úspešne zložila skúšku joninov a Tsunade jej pridelila vlastný tím. Ino sa rozišla so Sasukem ,keďže mala pocit, že sa jej nedostatočne venuje. Sasuke to zobral ako chlap ,zašiel za Tsunade u ktorej našiel utešenie v podobe dvoch fliaš saké. Naopak Naruto s Hinatou a Neji s Tenten tvorili naďalej dvojice a Kakashi so Sakurou ich často stretávali v Ichiraku ramen. Asumo a Gai si mimoriadne radi robievali srandu zo svojho kamaráta. ,,Tak čo Kakashi, konečne pod papučou?“ Kakashi na tieto a im podobné poznámky nereagoval a v kľude sa držal svojej zábavky- čítaniu Icha icha.
Roky so Sakurou boli tie najkrajšie , ktoré Kakashi kedy prežíval. Dni plné šťastia, pokoja a lásky .No deň keď pred ním stála v bielych šatách s nežnou korunkou vo vlasoch a Tsunade ich prehlasovala za manželov bol krajší ,ako všetky chvíle doposiaľ. Ale deň keď nervózne prešľapoval v budove nemocnice a po dvoch hodinách chodenia hore-dole po chodbe vošiel do izby a uvidel na posteli unavenú, no šťastnú Sakuru s bábätkom v náručí, bol preňho ešte krajší.....