Forbidden love 5

Tak a je tu pokráčko Potešia ma vaše komentáre .Príjemné čítanie.

Sakuru pošteklili na tvári slnečné paprsky. V polospánku čosi zamrmlala a prehodila sa na druhý bok. Dnes neplánovala tak skoro vstať z postele. Prešli mesiace odvtedy, čo mala čas vyvaľovať sa celý deň. Vždy tu bola nejaká misia, úloha od Tsunade, poprípade tréning. ,,Tréning!“ , skríkla nahlas a vyhrabala sa z postele. Úplne zabudla. Dnes mal mať jej tým tréning. ,, Dočerta!“ Rýchlo na seba nahádzala veci , ktoré našla po ruke a strapatá, neumytá vybehla z domu. Na cvičisku pri kameni ZVB na ňu už čakali jej parťáci. Sasuke sa tváril ako keby ho tá štvrť hodinka čakania obrala najmenej o desať rokov života, Naruto hyperaktívne chodil dookola sem-tam a Kakashi si pokojne jedol raňajky. Sakura vletela rovno medzi nich , keď sa v tom potkla o kameň, neudržala balans a tvárou dole sa žuchla rovno pred tých troch. To už ale Kakashi nevydržal a spustil hurónsky rehot. Sasuke sa k nemu pridal , no a Naruto –mysliac na vlastnú bezpečnosť- jej podal ruku a pomohol vstať. ,, Meškáš“ , vysúkal zo seba smejúci sa Kakashi .Sakura sa zatvárila nevrlo. ,, Nezvonil mi budík“, precedila pomedzi zuby . ,,Tak keď sme už všetci na nohách “, zahlásil Kakashi dívajúc sa na Sakuru, pričom premáhal smiech, ,,hádam by sme mohli začať“. Ozvalo sa trojhlasné áno a tým 7 sa pustil do tréningu. Dobrá nálada s ktorou sa Sakura prebudila do nového dňa bola nenávratne preč. Nechcelo sa jej robiť nič, iba sa kdesi schovať a mať od všetkého pokoj. Z depkových úvah ju prebral Narutov nadšený výkrik. Zbadala, že sa porozdeľovali do dvojíc. Ocitla sa pred svojím senseiom. ,, Nemrač sa už toľko, s úsmevom na tvári si oveľa krajšia “, veselo nadhodil Kakashi. No potom, čo ho skoro do hlavy zasiahol kunai , videl, že pokúšať sa o milý rozhovor je dnes zrejme nemožné. A tak sa pustil blokovať Sakurine výpady .Trénovali ešte hodinu a potom sa pomaly pobrali. Naruto sa vyparil ihneď (chápete ešte neobedoval) ,Sasuke vyštartoval zakrátko za ním( čo keby Ino potrebovala pomoc na nákupoch) až zostala len Sakura a Kakashi. On neprítomne hľadel na pamätník a Sakura mala pohľad upretý do zeme. ,Mala by som sa začať ovládať. Chcel byť len milý a ja som zas vyletela. ´Po chvíli sa nesmelo ozvala: ,,Museli ste byť veľmi dobrý priatelia ,keď sem chodievate každý deň.“ Kakashi otočil hlavu a smutne sa ozval: ,,Vieš , Obitove kvality –to aký skvelý človek to bol, som si všimol až príliš neskoro. Keby nebolo jeho, dnes by som tu nestál.“ Sakura užasnuto počúvala. Nikdy ešte nevidela svojho senseia v takomto svetle- ako človeka s chybami ako všetci ostatný. Sakura podišla bližšie a položila Kakashimu ruku na plece. ,,Ale to by bola veľká škoda, keby ste tu teraz neboli. “ V tom si uvedomila, čo práve povedala. Červenajúc sa zo seba vyjachatala :,, Teda, chcem povedať, že Konoha by mala o jedného skvelého jonina menej.“ Zdvihla pohľad zo zeme a usmiala sa. ,, Už musím ísť, chcem dnes ešte vybaviť zopár vecí .Dovidenia“, zvolala a už jej nebolo. ,,Ahoj “, odzdravil Kakashi aj keď vedel, že už je preč. Niekoho mu strašne pripomínala. Zdvihol oči od mena Obito Uchiha a o čosi vyššie našiel vytesané meno Rin. Obe boli lekársky ninjovia. Pomaly sa vytrhol z myšlienok a pobral sa domov. Pred odchodom z cvičiska si pomyslel na jeho rozhovor so Sakurou pri pamätníku ZVB. Pri spomienke naň sa cítil akosi zvláštne.....